Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Matteo Strukul je čarodejník! Či chceme, či nie, berie nás za ruku a odvádza na šľachtický dvor, pod rozkvitnutú kolonádu, na ľadové polia alebo do väzenia, z ktorého sa nedá ujsť, rozplýva sa v recenzii na druhý diel ságy o Mediciovcoch Huffington Post. V prvej knihe nazvanej Mocný rod Matteo Strukul predstavil hlavných hrdinov – Cosima a Lorenza, synov patriarchu Giovanniho de' Medici, ktorí svoj zmysel pre obchod a financie vyvažujú láskou k umeniu. V pokračovaní s titulom Mocný muž Lorenzo de' Medici vyhráva čestný súboj o svoju nevestu Clarice Orsini. V skutočnosti miluje krásnu Lucreziu Donati, no podvolí sa matkinmu želaniu a posilní spojenectvo s vplyvnou rímskou rodinou. Lorenzo však musí bojovať aj s protivníkmi, ktorí ho chcú obrať o moc vo Florencii…
Taliansky denník La Reppublica sa nadchýna: „Príbeh významnej dynastie, ktorej dejiny pretkávajú sprisahania a zrady, ale aj rozprávanie o veľkej kultúrnej revolúcii renesancie, keď bola Itália centrom sveta a ideálom krásy a vznešenosti v Európe.“ Corriere della Sera sa obmedzí na lakonické konštatovanie: „Vzrušujúca trilógia.“ Pôvodne sa totiž Strukulova sága o Mediciovcoch končila treťou knihou, ktorá sa sústredila na Katarínu de' Medici, neskoršiu francúzsku kráľovnú. No keďže Mediciovci mali ešte jednu kráľovnú – Máriu, z trilógie sa stala tetralógia. Teraz sme už na „skutočného majstra žánru, ktorý dokonale spája akciu, dobrodružstvo a napätie“, ako ho tituloval Il Manifesto, naozaj zvedavé.
Čo prezradili fresky
Mušketier – čarodejník nám podá ruku, objedná si čokoládový zákusok a ochotne odpovedá na všetky naše otázky. Kedy prvýkrát počul meno Medici? „V škole a veľmi ma nezaujali, veď ktorého stredoškoláka by nadchýnali bankári?“ odpovedá protiotázkou. „Keď som sa rozhodol písať o Mediciovcoch, rozmýšľal som, ako k nim pritiahnuť čitateľov. Treba na to ísť inak – Mediciovci boli síce bankári, ale popritom financovali veľkolepých umelcov, ako bol Leonardo da Vinci alebo Michelangelo, Donatello či Filippo Bruneleschi. Podporovali géniov, zároveň boli skvelí politici, ktorí vládli Florencii celé tri storočia – boli veľmi šikovní. Keď sa do ich histórie ponoríte hlbšie, objavíte v nej veľa vášne a intríg. Viete, kým som napísal prvý riadok príbehu, strávil som dva roky štúdiom materiálu,“ vysvetľuje Matteo.
Foto: Slovart
Nazdávame sa, že pre Talianov musia byť Mediciovci už obohratou témou, rozobranou zo všetkých strán skrz-naskrz. Matteo Strukul však prekvapivo tvrdí: „V škole sa o Mediciovcoch až tak veľa nedozviete. Toto je prvá talianska tetralógia o Mediciovcoch, ktorá je románom, fikciou. Mnohí talianski autori písali kunsthistorické knihy o Mediciovcoch, ale nie romány. A dôvod, prečo moje knihy boli úspešné aj za hranicami Talianska, pretože práva na preklad kúpilo už dvadsať krajín vrátane Slovenska, je pre vás možno čudný, ale je to tak: celkom prvýkrát taliansky autor píše o najdôležitejšej talianskej renesančnej dynastii. Možno poznáte populárny román od Marie Bellonci nazvaný Privátna renesancia, ale ten rozpráva o Isabelle d'Este – čiže o celkom inej dynastii, ktorá pre Taliansko nebola až taká významná.“
Znie to naozaj prekvapujúco, a tak sa radšej pýtame, ako na to Strukul, vyštudovaný právnik, teda išiel. Logicky – cez fakty. Pustil sa do čítania Machiavelliho Vladára a tiež Florentských letopisov, kde naštudoval množstvo materiálu. Opisuje, ako často navštevoval Florenciu, kde má veľa priateľov akademikov, ľudí, ktorí milujú históriu a umenie. Chodil do archívov a knižníc, robil si výskum.
„Ak chcete objaviť skutočnú chuť tých čias – musíte obdivovať dóm Santa Maria del Fiore, Palazzo della Signoria, Palazzo Medici so starými freskami a obrazmi, z toho sa dá veľa naštudovať – ako sa vtedy ľudia obliekali, ako bojovali. Poznáte obraz Paola Ucella – bitka pri San Romane?“ Prikývneme – florentský maliar Ucello na troch obrazoch namaľoval bitku medzi Florenťanmi a Sienčanmi v roku 1432. Jeden z obrazov je v Národnej galérii v Londýne, druhý v galérii Uffizi vo Florencii a tretí v parížskom Louvri. Keď neskôr o triptychu zisťujeme podrobnejšie informácie, zistíme, že obrazy sú maľované vaječnou temperou na drevených paneloch, z ktorých každý má dĺžku tri metre. Tieto maľby boli v 15. storočí veľmi obdivované a Lorenzo de' Medici po nich tak prahol, že jeden z nich kúpil a neskôr aj ďalšie dva získal pre Palazzo Medici.
Foto: Slovart
Matteo pokračuje: „Na tomto Ucellovom obraze môžete vidieť rôzne typy vojakov, žoldnierov. Čo je zaujímavé, v časoch renesancie talianski šľachtici – signori nevedeli sami bojovať, vždy niekomu zaplatili, aby bojoval za nich. To bol pre mňa trochu problém – keď som potreboval v deji súboj medzi Lorenzom a nejakou ďalšou postavou, nebolo to možné – Lorenzo nebol žiadny bojovník, len posraný bankár, je mi ľúto. Preto som použil ďalšie postavy, napríklad Montefeltra, ktorý bol známy condottiero – vojvodca, a vytvoril som aj fiktívne postavy. Na konci prvej knihy Cosimo a jeho brat Lorenzo bojujú pri mestečku Anghiari, ale v skutočnosti tam nikdy neboli. Vymyslel som si teda scénu, ako sa na bitku pozerajú. Je to klasický trik, ako niečo trochu pozmeniť, ale v rámci pravdepodobnosti – nie je to celkom klamstvo.“
Ľúbostný trojuholník vo Florencii aj v Paríži
Jedna vec je naštudovať fakty, druhá, vytvoriť z nich vzrušujúci román. „Vedel som, že najťažšia úloha bude dať fakty do súvislostí, a to tak, aby z toho nebol nudný dejepis ako v škole. Rozhodol som sa, že v každej z kníh bude iná hlavná postava z rodu Mediciovcov. V prvej je to Cosimo il Vecchio (Starý), v druhej Lorenzo il Magnifico (Nádherný), v tretej Katarína de' Medici a posledná kniha, ktorá má na Slovensku vyjsť na budúci rok, je o Márii de'Medici. Mediciovci totiž mali dve francúzske kráľovné – nemohol som teda jednu vynechať.“
Foto: Slovart
Matteo napokon rozdelil roly spravodlivo – jeho mediciovská tetralógia má dve hlavné mužské postavy a dve ženské. „Písať o ženách je zaujímavé, pretože sú krehké, no zároveň odvážne. Keď hovoríme o Kataríne de' Medici, tá mala hroznú nepriateľku v Diane de Poitiers, ktorá bola milenkou francúzskeho kráľa Henricha II. A Katarína bola kráľovná, manželka tohto kráľa – takže medzi Katarínou, Henrichom II. a Dianou bol trojuholník. Nechýbali ani intrigy, zrada, sex, vášne, láska – všetko, čo spisovateľ potrebuje. Ako v Shakespearovej hre, kde sa stane všetko. To bolo fantastické.“
Podobné ingrediencie sa mu podarilo nájsť aj pre príbeh Kataríninho predka Lorenza il Vecchia, ktorý sa odohrával vo Florencii. „Kým sa Lorenzo oženil s Clarice Orsini, miloval Lucreziu Donati. Lucrezia bola krásna, nádherná žena z Florencie a všetci Florenťania boli nadšení z romániku medzi Lucreziou a Lorenzom. Lorenzova matka však zariadila, aby si Lorenzo zobral urodzenú Clarice, ktorá bola z rímskej rodiny Orsiniovcov, jednej z najbohatších v celom Taliansku. Keď teda Clarice prišla do Florencie a zobrali sa, všetci Florenťania ju znenávideli, pretože bola cudzinka z Ríma. Takže aj tu bol trojuholník, na ktorom som ako spisovateľ mohol stavať príbeh. Zároveň mám v tejto knihe aj motív priateľstva medzi Lorenzom a Leonardom da Vinci. Viac som nepotreboval,“ spokojne konštatuje Matteo Strukul.
Kedy sú peniaze zaujímavé
Predsa len, Talianom musia byť tieto skutočnosti známe, namietame. Matteo si opäť odhryzne z čokoládového zákusku a hovorí: „Žijeme vo veľmi čudných časoch, keď všetci tvrdia, že vedia o všetkých všetko. Vďaka Wikipedii, facebooku, twitteru a iným sociálnych sieťam si myslíme, že už všetko vieme. V skutočnosti treba študovať oveľa viac a byť skromný. Ísť do knižnice, archívov a stretávať sa s ľuďmi, ktorí históriu študovali ešte podrobnejšie ako vy. Preukázať úctu historickým postavám, ktoré boli pred stáročiami skutočnými živými ľuďmi. Nemôžem napríklad tvrdiť, že Lorenzo de' Medici bol odvážny a chrabrý, ak taký naozaj nebol. Bol prešibaný a nemilosrdný, ale že by bol práve odvážny, to sa nedá povedať.“
Foto: Wikipedia
Občas si však spisovateľ niečo musí aj vymyslieť, nie? „Iste, ale malo by to zodpovedať historickej skutočnosti. Takže neviem ako u vás na Slovensku, ale pokiaľ hovoríme o Taliansku, v skutočnosti ľudia o Mediciovcoch veľa nevedia. Pýtali ste sa ma, čo viem zo školy o Mediciovcoch a ja som povedal, že dosť málo – pritom moja škola nebola tá najhoršia. V škole treba študovať toľko rôznych vecí – okrem Mediciovcov je tu Dante Alighieri, Petrarca, Bocaccio, musíte študovať Božskú komédiu, kde ostáva čas na Mediciovcov? Máme Michelangela, Leonarda, Caravaggia – všetkých tých úžasných umelcov. Mediciovci sú zaujímaví, ale je toho naozaj veľa. Aj ja stále čosi študujem. Nedávno mi v Taliansku vyšla kniha o Michelangelovi a to bola hádam najkomplikovanejšia kniha, akú som kedy napísal – išlo tam o Sixtínsku kaplnku a Posledný súd. To sa nedá odfláknuť.“
Matteo už priznal, že bankári sa mu v škole nezdali nijako atraktívnymi postavami – prečo si teda vybral práve Mediciovcov, zdatných obchodníkov? „Pretože práve vďaka mediciovským peniazom Filippo Brunelleschi postavil najväčšiu kupolu v Taliansku.“ Jej rozmery prekonal až o 150 rokov neskôr Michelangelo stavbou kupoly svätopeterskej baziliky. „To je zaujímavejšie, ako keby som písal, že Mediciovci mali banky po celom svete a veľa účtovných kníh. A potom je tu Leonardo a jeho Posledná večera, Mona Lisa a podobné diela. Nie je to zaujímavejšie ako písať o bankároch a peniazoch?“
Kdeže doktori…
Zaujíma nás, či Matteo počas svojho štúdia prameňov zistil o Mediciovcoch niečo nové. Je možné, že ich predkovia sa zaoberali farmáciou či medicínou, ako by to naznačovalo ich meno? „Áno, po taliansky sa doktor medicíny povie medico, medici je plurál. Niektorí historici tvrdia, že šesť kruhových bodov v rodovom erbe Mediciovcov by mohlo znázorňovať liečivé tabletky. V skutočnosti sa Mediciovci tradične zaoberali obchodom s vlnou. Je to len meno. Tak ako máme napríklad rod Pazzi, pričom slovo pazzi znamená bláznivý, šialený. Pazziovci ale blázniví neboli. Rodina Mediciovcov pochádza z kraja Mugello severne od Florencie, až neskôr sa presťahovali do Florencie. Pôvodne vraj boli pastieri, tak sa dostali aj k vlne a textilnému priemyslu. Exportovali vlnu po celom svete. Boli nielen bankári, ale aj kupci – práve takto vybudovali svoje impérium. Myslím, že s medicínou Mediciovci veľmi nesúviseli,“ odpovedá. Podľa niektorých teórií Mediciovci erb získali za chrabrosť v boji a kruhové body symbolizovali otvory prevŕtané nepriateľskými guľkami.
Ako sa pomstiť sokyni
A vie Matteo, koľkými postavami sa vlastne hemžia jeho romány? Otázka spisovateľa nezaskočí a namiesto presného čísla začne vysvetľovať, že popri štyroch hlavných postavách má v každom románe ešte v role koprotagonistov umelcov. V prvej knihe je to Filippo Brunelleschi, v druhej Leonardo da Vinci, v tretej astrológ Nostradamus a vo štvrtej Peter Paul Rubens, ktorý namaľoval obrovské maľby pre Máriu de' Medici v Luxemburskom paláci, čo bola Máriina rezidencia v Paríži.
„Mám vždy aj zlé ženské postavy – v prvých dvoch knihách je to Laura Ricci, ktorá sa vyznala v parfumoch a jedoch. V prvej knihe je tiež podstatná postava contessiny de' Bardi, Cosimova žena. Potreboval som však aj nebezpečnú postavu, preto som vytvoril túto nádhernú dlhovlasú čiernovlasú krásku, ktorá má dôvod nenávidieť Mediciovcov a škodiť im.“
A ktorá z postáv je spisovateľova najobľúbenejšia? „Asi dve kráľovné – Katarína a Mária. Obe boli z Florencie, ale boli francúzske kráľovné a všetci Francúzi ich nenávideli – pretože boli cudzinky. Museli teda bojovať, aby si udržali moc. Boli to veľmi vášnivé ženy.“
Boli aj krásne? „Katarína veľmi nie, nebola veľmi vysoká, takže vymyslela opätky, aby sa urobila vyššou a atraktívnejšou. Naozaj mala okolo seba astrológov ako Nostradama, to bolo pre mňa zaujímavé. Prvých 20 rokov nemohla mať deti – pretože jej manžel Henrich II. nechodil do jej komnát a trávil čas s milenkou Dianou de Poitiers. Katarína si myslela, že Nostradamus by mohol vyriešiť jej problém s otehotnením – cítila sa prekliata a myslela si, že on zruší kliatbu. Chcela od Nostradama zázračné elixíry, po ktorých otehotnie – pila napríklad vlčiu krv.“
Vidno, že Katarínu si Matteo naozaj obľúbi – nadšene sa pustí do vysvetľovania, ako sa Katarína po smrti jej manžela, Henricha II. stala francúzskou kráľovnou. Ako prvej sa zbavila mocnej Diany de Poitiers.
„Keď desať rokov predtým zomrel Henrichov otec František I., Henrich sa stal kráľom a vládol spolu s Dianou. Diana kráľovi povedala: Ty si kráľ, ja tvoja favoritka a potrebujeme, aby Katarína bola slabá. Takže ho každú noc posielala za Katarínou, aby otehotnela. Tehotná kráľovná sa im nemohla miešať do vládnutia. Za deväť rokov Katarína porodila desať detí. Pritom v minulosti ju považovali za neplodnú. Teraz bola tehotná tak často, že jej hrozilo, že zomrie. A to bol aj tajný Dianin plán. Diana bola naozaj zlá – a keď nakoniec Henrich II. zomrel, kráľovnou sa stala Katarína a Dianu vyhnala z kráľovstva. Je to úžasný príbeh,“ nadchýna sa Matteo.
„Henrich kedysi milenke Diane dal prekrásny zámok Chenonceau nad riekou Cher. Dnes je na oblúkoch nad riekou dvojpodlažná galéria, kde sa kedysi stretávala francúzska aristokracia – tú dala postaviť Katarína Medici. Po Henrichovej smrti sa Katarína chcela konfrontovať so svojou sokyňou v láske a prišla za Dianou na tento zámok. Povedala jej, že zámok musí vrátiť – skvelá pomsta, nie? Roky čakala a na konci jej zámok vzala.“
Sex aj súboje
Nuž, Matteo si zjavne získal priazeň čitateľov, jeho knihy sa v kníhkupectvách objavujú v susedstve Dana Browna či Kena Folleta, ale ako hodnotia Matteove knihy historici?
„Kritiky sú veľmi pozitívne, čo ma prekvapuje. Keď napíšete niečo úspešné, v Taliansku to často hneď onálepkujú ako dielo komerčného autora. Vďakabohu sa mi to nestalo. Hovoria, že je to celkom dobré, ale že by som mal ísť ešte viac do hĺbky. Lenže ak píšete román, teda fikciu, a zahltíte ju detailmi, riskujete, že to bude nudné. Musíte tam dať duely, intrigy, krv. Zvláštne je, že keď čítate vedecké knihy, nedočítate sa nič o sexe. Keď však hovoríte o živote nejakej osoby, niekedy sa sex prihodí. Mnohé veci súvisiace s mocou sa stanú v dôsledku lásky a sexu, preto je láska a sex dôležitou zložkou príbehu. Román vám dáva príležitosť spoznať všetky aspekty života. Preto o tom všetkom píšem aj ja. A myslím, že preto sú kritiky pozitívne, ale zasa nie bezvýhradne nadšené.“
Matteo tiež rád opisuje bojové scény a pýši sa aj trojstranovou scénou súboja. Vraj ho bavilo študovať celé mesiace ilustrované manuály o dobových turnajoch.
Mecenáši či mafiáni?
Mediciovci sa významne zaslúžili o taliansku renesanciu, no mali aj veľa nepriateľov. Ako by sa Taliansko vyvíjalo bez nich a bez ich lásky k umeniu, ktoré finančne podporovali? Bolo by menej vyvinutou a menej krásnou krajinou? Určite, má v tom jasno Matteo.
Foto: Katarína Sedláková, Pravda
„Veď boli mecenáši, ktorí podporovali umenie. Michelangelo začal na mediciovskom dvore, neskôr odišiel do Ríma, keď Mediciovcov na istý čas vyhnali z Florencie. Spomeňte si na scény s mníchom Girolamom Savonarolom, ktorý bol proti Mediciovcom. Vo Florencii prekvitalo umenie, čo bolo nebezpečné pre cirkev – Mediciovci boli istým spôsobom rebeli. Podporovali aj Sandra Boticelliho, ktorý namaľoval napríklad obrazy La Primavera (Jar) či Zrodenie Venuše – tieto obrazy boli plné symbolov a významov, ktoré vychádzali z gréckej filozofie, z Platóna a pôsobili priam revolučne. Bežne sa totiž maľovali obrazy zo života svätcov, Márie či Ježiša, Boticelli však zrazu zobrazoval nádherné bohyne. Mediciovci rebelovali proti klasickému svetu, veď preto hovoríme o renesancii, znovuzrodení – a to bolo veľmi nebezpečné pre svätú cirkev v Ríme. V rovnakom čase v Ríme sme mali pápežov ako Alexander VI. – Rodrigo Borgia. Borgiovci boli neslávne známa rodina, ktorá sa neštítila vraždiť. Neskôr Martin Luther povedal, že cirkev stráca svoj smer… ale všetko to začalo kedysi vo Florencii so Savonarolom.“
Mediciovci sústredili vo svojich rukách obrovskú moc – mohli by sme ich vidieť aj ako predchodcov mafie? Mattea ani táto otázka nezaskočí:
„Mediciovci mali moc ako králi, ale či boli predchodcovia mafie? Potom by sa to isté dalo povedať aj o francúzskych kráľoch, o rodine Valois či o Tudorovcoch. Keď máte moc, chcete si ju uchovať. Mediciovci korumpovali a kupovali si hlasy, boli nemilosrdní v tomto zmysle, ale zároveň mali skvelý cit pre umenie a kultúru. Kultúra a krása sú tie najsilnejšie zbrane na udržanie moci. Keď vidíte Brunelleschiho kupolu alebo Zrodenie Venuše, je to čosi neuveriteľné – pomyslite na to, že za 50 rokov vo Florencii vznikla história umenia. Američania si myslia, že Michelangelo, Leonardo, Donatello a Rafaello sú nindža korytnačky – pritom hovoríme o najdôležitejších umelcoch na svete. A stali sa nimi práve vďaka Mediciovcom vo Florencii. Ja sám som za to Mediciovcom vďačný. Najdôležitejšie umelecké dielo, ktoré môžete vidieť v Louvri, je predsa Leonardova Mona Lisa.“
Takže Mediciovcom môže byť vďačný celý svet? Nahráme Matteovi na smeč. „Isteže, keby Mediciovci v 15. a 16. storočí nepodporovali umelcov, nič z tých skvostov by sme nemali. Preto im veľa dlhujeme. Áno, splácam dlh Mediciovcom. Som šťastný, že som Talian. Vlani som napísal aj román o Casanovovi. Keď pomyslíme na Benátky v 18. storočí, mali sme Tiziana, Canaletta, Goldoniho, Vivaldiho – rozvíjala sa maľba, divadlo, hudba. Benátky vtedy boli dôležitým kultúrnym centrom. Dôvodom, prečo my Taliani nevieme stále dosť o Mediciovcoch, je, že sme obklopení toľkou krásou, že ju berieme ako samozrejmú. Ale ono to nie je samozrejmé. Preto splácam dlh.“
Desivé príbehy zo slnečnej krajiny
Rodia sa aj v dnešnom Taliansku ešte také talenty? Mattea otázka pobaví. „Dnes? Nie ako v renesancii, to asi nie je možné. Ale máme konceptuálnych umelcov, ako Maurizio Cattelan (robí satirické sochy, napríklad La Nona Ora – Deviata hodina, ktorá zobrazuje pápeža Jána Pavla II., ktorého trafil meteorit), janovského architekta Renza Piana alebo režisérov ako Paolo Sorrentino či Matteo Garrone, ktorý tento rok bodoval v Cannes s filmom Dogman. V Benátkach je slávny filmový festival, niečo teda máme.“
A keďže Mattea označujú za významný hlas nového talianskeho trileru, musíme sa opýtať, či spisovateľovi nekomplikuje život, ak pochádza z krásnej, slnečnej krajiny. Kde čerpá temné motívy? „Nebojte sa, keď sa ponoríte do talianskej histórie, nájdete desivé príbehy. Napríklad Pazziovci zabili Lorenzovho brata Giuliana priamo v kostole počas veľkonočnej omše. Vytiahli nože a v dóme toho neboráka zabili 20 bodnutiami. Z pomsty potom nechal Lorenzo vyzabíjať celý rod Pazziovcov, všetkých dal obesiť – vrátane ich priateľov a všetkých ľudí, ktorí mali niečo spoločné s Pazziovcami. Trvalo to osem dní a rieka Arno bola celá červená od krvi, ktorú preliali. Takže mám kde čerpať,“ usmeje sa Matteo a už sa lúči, čaká ho prednáška pre študentov Univerzity Komenského.
Matteo Strukul
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Narodil sa 8. septembra 1973 v Padove. Vyštudoval právo na univerzite v Padove a získal doktorát z európskeho práva na univerzite Ca' Foscari v Benátkach. Napísal historický triler Turnaj polámaných kvetov (2014), trilógu o benátskej vrahyni Mile Zago Balada o Mile (2011), Čierna kráľovná (2013) a Ľudské mláďa (2015). Svoju prvú historickú fantasy Jazdci Severu vydal v roku 2015 a o rok nato napísal román Krv barónov a prvý diel tetralógie o Mediciovcoch, za ktorý dostal v roku 2017 literárnu cenu Premio Bancarella. Slovart zatiaľ vydal tri zo štyroch dielov: Mocný rod, Mocný muž a Mocná kráľovná. Strukulove diela vyšli v 20 krajinách.