Socializmus je v našich podmienkach skúmaný touto metódou vôbec po prvý raz. Kým napríklad v Českej republike sa vedecké tímy už druhé desaťročie venujú systematickému výskumu socialistického obdobia metódou oral history, na Slovensku takto systematicky nadizajnovaný výskum chýba. Výskumníci sa zamerali na najpočetnejšiu skupinu obyvateľov – na prvý pohľad „obyčajných ľudí“, na ich spomienky na každodenný život v období socializmu v Československu.
Obdobie socializmu sa stalo predmetom vedeckého výskumu až po páde komunistických režimov v strednej a vo východnej Európe po roku 1989. Vo viacerých krajinách sa na štúdium socializmu a postsocialistického obdobia zamerali celé vedecké inštitúcie či interdisciplinárne vedecké tímy (napr. Hannah Arendt Institut für Totalitarismusforschung v Drážďanoch, tím v Max Planck Institute of Social Anthropology v Halle a/Saale, bádatelia Centra orální historie Ústavu soudobých dějin AV ČR v Prahe, ale aj v ďalších európskych krajinách).
Zistenia zahraničných vedcov poukazujú na fakt, že napriek úsiliu, ktoré každý totalitný režim vynakladá, sa mu nedarí úplne homogenizovať vzory správania v celej spoločnosti. Poznatky z výskumov realizovaných touto metódou tak definitívne prestávajú byť len výplňou bielych miest v oficiálnej histórii alebo hľadaním spôsobov, ako vyjadriť nevyjadriteľnú skúsenosť. Stávajú sa prostriedkom na porozumenie vzťahov medzi subjektivitou ľudí v spoločnosti, ich pamäťou a totalitnou vládnou mocou.
Pracovné vymedzenie rokmi 1960 až 1989 kopíruje dva medzníky tzv. veľkej histórie: 11. júla 1960 bola prijatá nová Ústava Československej socialistickej republiky, ktorá vo vyhlásení konštatuje, že v Československu bolo dobudované socialistické zriadenie. Druhú časovú hranicu predstavuje koniec vlády Komunistickej strany Československa ako vedúcej a jedinej politickej strany v spoločnosti. Toto vyjadruje ústavný zákon o zrušení vedúcej úlohy Komunistickej strany Československa, zakotvenej v Ústave ČSSR z roku 1960.
Do výskumu zapájajú aj žiakov a študentov, ktorí sa môžu prihlásiť do celoslovenskej súťaže s názvom Fotografia s príbehom, ktorá bude paralelne organizovaná aj v Českej republike. Stačí, keď doma siahnu po rodinných albumoch a identifikujú z fotografií príbehy, ktorými rodiny žijú aj po skončení obdobia socializmu. Výsledky spoločne vyhodnotia obidve krajiny symbolicky na budúci rok 17. novembra.
Reflexia historickej skúsenosti pamätníkov je veľmi dôležitá pre súčasnú mladú generáciu. Tá nemá dostatok informácií pochádzajúcich z rozličných zdrojov, ktoré by jej pomáhali pri vytváraní si vlastného názoru a vplývali tiež na jej hodnotové orientácie a konštruovanie predstáv o totalitnom režime.
Do projektu vstúpil Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV spolu s odborníčkami z Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Informácie poskytla PhDr. Monika Vrzgulová, CSc., koordinátorka projektu, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV