Sviatočný stôl má byť pestrý

Sviatočný stôl našich predkov pôsobí dnes možno skromne, ale skladbou potravín bol skutočne plný hojnosti a bol tiež pestrý. Strukoviny, obilniny, hríby, ryby, cesnak, med a ovocie. Sedem aj deväť chodov, no z každého sa len ochutnávalo.

Začnime hneď vianočnou polievkou. Mohla to byť síce pôstna kapustnica, no skvele dochutená sušeným ovocím a hríbmi. Iným variantom vianočnej polievky je strukovinová s fazuľou, hrachom, so šošovicou či hríbová. „Kyslú hubovú polievku mali na Spiši, na hornej Nitre to bola mrvancová polievka a na východnom Slovensku zase mali radi koločanku (uvarená fazuľa sa pomiešala s varenými zemiakmi,“ hovorí etnologička a historička Katarína Nádaská.

Ďalším chodom boli múčne jedlá, na Záhorí opekance s makom, na strednom Slovensku pupáky, na východnom Slovensku bobaľky. Obľúbeným jedlom boli aj rezance s orechmi, makom, šúľance či šošovicový prívarok.

Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená zo zemiakmi alebo ako nakladaná nakyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát, ale bez majonézy. Základom štedrej večere bolo najtradičnejšie slovenské jedlo – kaša! Cícerová v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) v Nimnici. Tradičným jedlom bol šošovicový či fazuľový prívarok, hrachová, kukuričná či cícerová kaša alebo zapravená fazuľa zo zemiakmi.

Ďalším chodom boli pirohy – zemiakové, s kapustou, s makom, alebo tatarčené (pohánkové). Koláčom sa na Spiši a v Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zase baba či štedrák, mrváň. Nechýbali klasické záviny plnené orechmi, makom, tvarohom.

Na celom území Slovenska nesmeli na stole chýbať oblátky (alebo krajec chleba), med, cesnak. Doplnkom večere bolo ovocie, či už čerstvé, alebo v sušené, najmä slivky, hrušky, jabĺčka.

Foto: Robert Hüttner, Pravda

Katarína Nádaská, Etnologička a historička Katarína Nádaská.

„Štedrá večera bola štedrá, lebo jedál bolo viacej, ale pre každého len tak na jeden-dva hlty z každého jedla. Takže o prejedaní sa nemôže byť ani reči,“ podotýka etnologička. V katolíckych domácnostiach počas Štedrého dňa i Štedrej večere platil pôst a jedli sa bezmäsité jedlá, ale malo ich byť viacej druhov, aby bola v dome v nasledujúcom roku hojnosť. Platil úzus, že na Štedrý deň sa konzumuje mäso beznohé (ryba), na 1. sviatok vianočný dvojnohé ( hydina – kačka, hus, morka, sliepka), na Štefana štvornohé (divina, bravčovina).

V evanjelických rodinách pôst nedržali a na štedrovečernom stole mali aj mäso, najmä zabíjačkové jedlá, klobásky, huspeninu, aj kapustnicu jedli s mäsom. V pravoslávnych a gréckokatolíckych rodinách, naopak, platil prísny pôst a nejedli ani ryby, žiaden živočíšny tuk, ani mlieko a syry. Na pitie slúžila voda, hriatô, pálenka, víno, mlieko (pre deti). Chodov bolo sedem, alebo deväť, ale z každého jedla sa mali zjesť len tri hlty. Viacero chodov malo symbolizovať hojnosť v nasledujúcom ro­ku.

„Ľudia si jedlo nesmierne vážili, pretože si potraviny dorábali sami. Jedlo sa striedmo a neexistovalo, aby sa niečo z jedla vyhodilo. Zužitkovalo sa všetko,“ pripomína Katarína Nádaská.

Hoci sa naši predkovia okrem adventu postili každý piatok a pred Veľkou nocou až 40 dní v kuse, v niečom by im mohli závidieť aj Francúzi. Nejedli vtedy žiadne mäso, no s výnimkou rýb, žiab, rakov či slimákov. „Na jar bežne konzumovali kapustnicu zo žabími stehienkami a na západnom Slovensku bol obľúbený slimačí kaviár – vinohradníci na jeseň zbierali slimáky, cez zimu ich dali do sudov, aby sa vyčistili, a na jar ich predávali na trhoch ako pôstnu špecialitu,“ približuje etnologička.

Výživnejšie jedlá sa varili len počas jarných a letných prác, keď sa ťažko pracovalo na poli. Vtedy sa používala viacej slaninka, klobásky, čo zostalo zo zabíjačky. Ľudia si kedysi množstvo kalórií, ktoré s jedlom prijímali, vyrovnávali s ich výdajom. Keď sa hýbali, jedli výdatnejšie, a keď oddychovali, jedli ľahšie.