„Jupííí!“ zvýskla spontánne šťastná druháčka, keď jej zástupca šéfredaktorky Jakub Prokeš do telefónu oznamoval, že práve jej obrázok tento rok zvíťazil. Potom nasledovalo kratučké ticho, akoby z prekvapenia na pár sekúnd stratila reč. Vzápätí sa však v slúchadle ozval jej zvončekový hlas radostým: „Ďakujem!“
Porota mala aj tento rok neľahkú úlohu. „Výber je to vždy ťažký a zodpovedný,“ povedal predseda poroty, výtvarník Martin Kellenberger. „Najviac si cením spontánnosť, z ktorej presakuje detská radosť a videnie sveta.“
Redakcia denníka Pravda organizuje detskú výtvarnú súťaž Moje najkrajšie Vianoce už sedemnásty rok. Prví traja výhercovia si možu za výhru nakúpiť vianočné darčeky podľa vlastného výberu. Víťazka v hodnote 150 €, za 2. miesto udeľujeme 100 € a za 3. miesto 50 €. Ďalšie dve desiatky najkrajších prác odmeňujeme hodnotnými knihami a encyklopédiami.
Obdarovala aj učiteľku
Výhra Letíciu neskutočne potešila. „Bola som veľmi rada. Už mi blahoželali aj spolužiaci, aj pani učiteľka,“ pochválila sa výherkyňa o niekoľko dní neskôr, pred začiatkom nákupov za výhru. Jej mama Ingrid dodala, že obrovská vďaka patrí najmä skvelej triednej učiteľke: „Deťom sa venuje nielen počas vyučovania, ale kreslí s nimi aj po škole, na úkor vlastného voľna. Má obrovské srdce.“
Triedna učiteľka Erika Kuriľaková sa o súťaži v Pravde dozvedela od kolegyne, ktorá sa už viackrát so žiakmi do nej zapojila, ba dokonca jedna jej žiačka v minulosti aj uspela. „Pre mňa to bola premiéra a ihneď úspešná, čo ma teší. Úžasný pocit je pre mňa už len to, keď sa dielko podarí a dokončí, niekedy to trvá aj šesť hodín a pripravuje sa aj tri týždne,“ uviedla E. Kuriľaková. Na úspech svojej žiačky je hrdá a spoločne s ňou sa z víťazstva teší.
V triede majú aj maskota „Kuka“, ktorého si za dobré správanie alebo úspechy deti môžu zobrať domov. „Letícia ho teraz dostala na celé zimné prázdniny. Deti sa bijú, u koho bude bývať. Výhra nás všetkých motivovala, takže budeme pokračovať aj naďalej. Aj v ďalších súťažiach sme už zaznamenali úspechy. Je to skvelý pocit,“ dodala pani učiteľka. Od Letície dostala dokonca darček, kúpený z výhry. „Mala som slzy v očiach, navzájom sme sa vystískali. Letícia je úctivé, slušné a dobrosrdečné dievčatko,“ opísala svoje pocity.
Maliar, ilustrátor a grafik Martin Kellenberger o tom, ako vyberal najkrajšie vianočné obrázky.
Letícii sa už podarilo zvíťaziť v školskej súťaži a rada sa pochválila aj kresbou, ktorú chcú rodičia zarámovať a zavesiť na stenu. Je na nej Martin na bielom koni, ktorého nakreslila ako prváčka. Rada by chodila do výtvarného krúžku, no nestíhala by to. Dopoludnia je v škole a popoludní má plno aktivít. Od krehkého dievčaťa by nikto nečakal, že hrá rado futbal a je jedinou hráčkou medzi chlapcami. „Nebojím sa ani faulov. Páči sa mi kopať do lopty, preto som sa prihlásila,“ ozrejmila svoje rozhodnutie krehká druháčka. Okrem výtvarnej výchovy je jej druhým najobľúbenejším predmetom matematika, má ju ešte radšej ako slovenský jazyk alebo prvouku. Pri tom všetkom ešte stihne súťažne behať a hrdo sa chváli medailami a diplomami, ktoré v tejto disciplíne získala nielen v Michalovciach, ale aj v ďalších mestách. „Je to multitalent,“ pyšne hovorí otecko Erik.
Letícia najradšej kreslí a maľuje zvieratká, najmä psíkov, ale páčilo sa jej maľovať aj vianočný motív so spolužiakmi z II. B základnej školy J. Švermu v Michalovciach.
„Maľujem od prvého ročníka, mám to strašne rada. O súťaži som nevedela, ale pani učiteľka nám navrhla, aby sme niečo nakreslili, a ona potom všetky naše kresby poslala,“ prezradila malá slečna. Obľúbenou technikou je pre ňu maľovanie mastným aj suchým pastelom a anilínovými farbami.
Poďme nakupovať!
Víťazka výtvarnej súťaže vedela presne, ako s cenou za 1. miesto, naloží. Nakupovania darčekov z výhry sa už nevedela dočkať. Už dopredu sa rozhodla, čo chce aj kde to kúpi. Deň pred našou návštevou v Michalovciach si už „obhliadla“ terén, a tak mala jasné, kam povedú jej kroky. Sprevádzali ju rodičia Ingrid a Erik spolu so starším bratom Alexandrom. Všetci traja sa s Letíciou dohodli, že oni darčeky od nej nechcú. „Je to jej výhra, tak nech si ju čo najviac užije,“ povedala o spoločnom rozhodnutí rodiny mama.
Foto: Pravda, NVY
Obchod s elektronikou bol prvou zastávkou, kam mala rodinka namierené. Letícii sa poškodil tablet, na ktorom aj maľovala, takže výber bol jasný. „Majú ich tu veľa, ani neviem, aký si mám presne vybrať,“ neskrývala rozpaky, a tak si dala poradiť od otecka. Ten pozorne skontroloval údaje o jednotlivých tabletoch, no posledné slovo mala jeho dcéra. „Páči si mi najviac tento, zoberieme ho,“ zavelila a okamžite išla k pokladnici, aby prvý darček zaplatila.
Obchod s hračkami v nákupnom centre bol ďalším miestom, kde na druháčku čakali vysnívané veci. Ako každá malá slečna zamierila k regálu s bábikami. Presne vedela, kde hľadať, a prvá hračka sa ocitla v košíku. Chýbať nesmela ani plastelína či „sliz“, módny hit školákov. „Ešte musíme ísť do tejto uličky, pretože tam je niečo, čo chcem najviac,“ utekala ku školským potrebám. Na chvíľu sa zarazila, to, čo hľadala, nevidela a zľakla sa, že už to predali. Po spoločnom rodinnom hľadaní sa však podarilo nájsť vytúžený peračník s farbičkami.
„Strašne som ho chcela mať, veľmi sa mi páči,“ prezradila Letícia. Už nebola tým hanblivým dievčatkom, ako na začiatku. Rodičia mali čo robiť, aby stačili jej tempu, a neustále rozprávala a nákupom nebolo konca. V ďalšom nákupnom centre v Michalovciach si vyhliadla darček pre obľúbenú pani učiteľku, vďaka ktorej v súťaži Moje najkrajšie Vianoce vyhrala. Rozhodla sa pre anjelika, no zvoliť toho správneho bolo náročné, na výber boli viacerí. „Vôbec neviem, pre ktorého sa rozhodnúť. Všetky sú nádherné,“ posťažovala sa Letícia, a tak jej pri výbere pomohla mamička. „Kúpim niečo aj pre spolužiakov, všetci mi gratulovali, keď sa dozvedeli o mojej výhre,“ myslela aj na kamarátov z triedy a potešila ich sladkosťami.
Letícia sa na Vianoce veľmi teší a verí, že pod stromčekom ešte nájde darčeky, o ktorých písala v liste Ježiškovi. „Mal by to byť jednorožec a rada by som dostala čierne čižmičky,“ verí dievčatko. Výhra v súťaži ho veľmi potešila. „Mám teraz dvoje Vianoce. Som veľmi šťastná a určite budem súťažiť aj ďalej. Maľujem rada a verím, že budem mať čas chodiť do výtvarného krúžku. Chcela by som byť maliarkou…“ sníva o budúcnosti Letícia.