Rok 2018: Zomrel Stephen Hawking, Jozef Adamec, Miloš Forman, Marián Geišberg aj Marián Labuda

Stephen Hawking (76) – Popularizátor vedy

Hoci telo popredného britského vedca Stephena Hawkinga paralyzovala choroba, jeho geniálna myseľ prekračovala čas a priestor. Najznámejší teoretický fyzik svojich čias písal o záhadách vesmíru, času a čiernych dierach tak zrozumiteľne, že jeho kniha Stručná história času (1988) sa stala svetovým bestsellerom. Vďaka tomu sa stal jednou z najväčších vedeckých celebrít od čias Alberta Einsteina.

Hoci prianím jeho otca bolo, aby študoval medicínu, mladého Hawkinga viac zaujímala fyzika, matematika a chémia. Ešte pred maturitou sa prihlásil na Oxfordskú univerzitu, kde v roku 1962 dosiahol bakalársky titul. V roku 1963 odišiel študovať kozmológiu na univerzitu v Cambridgei. Už počas štúdií na univerzite mu lekári v roku 1962 diagnosti­kovali amyotrofickú laterálnu sklerózu (ALS), degeneratívne ochorenie motorického neurónu, s ktorým sa pacienti nedožívajú vysokého veku. Vedec postupne ochrnul na celom tele a stratil aj hlas. Na komunikáciu používal elektronický hlasový syntetizátor. Počítačový systém, pripojený k jeho invalidnému vozíku, ovládal pomocou jediného prepínača a špeciálneho softvéru, ktoré mu dovoľovali rozprávať, prednášať, čítať tlač a knihy, prehliadať internet a písať e-maily.

Choroba, ktorá nepostupovala tak rýchlo, mu nezabránila vo významných vedeckých objavoch. V roku 1971 matematicky dokázal teóriu veľkého tresku, ktorá vysvetľuje vznik vesmíru. V roku 1974 vypočítal, že čierne diery tepelne vytvárajú a emitujú subatomárne častice, až kým nevyčerpajú svoju energiu a explodujú. Tento fakt, známy ako Hawkingovo žiarenie, prvýkrát matematicky spojil gravitáciu, kvantovú mechaniku a termodynamiku. V roku 1981 vyhlásil, že vesmír, hoci nemá žiadnu hranicu, je konečný, čo sa mu podarilo matematicky dokázať v roku 1983.

Vedec bol dvakrát rozvedený a zostali po ňom tri deti. V roku 2014 britský režisér James Marsh natočil o Hawkingovi film Teória všetkého, v ktorom vedca stvárnil herec Eddie Redmayne. Profesor skonal počas spánku, vo veku 76 rokov.

Jozef Adamec (76) – Jeho životom boli góly

Adamec debutoval v najvyššej československej súťaži pod vedením trénera Antona Malatinského ako 17-ročný v marci 1959. Postupne si zoradil do vitríny sedem majstrovských titulov. Dvakrát sa tešil z celkového triumfu počas základnej vojenskej služby v Dukle Praha, päť prvenstiev dosiahol v Spartaku Trnava. Pochváliť sa mohol aj rovnakým počtom ocenení v desiatke najlepších futbalistov ČSSR (3. miesto 1968, 1969). Zisk Čs. pohára si so spoluhráčmi vychutnal v štyroch prípadoch (1961 v Dukle, 1967, 1971, 1975 v Spartaku).

V bývalom federálnom štáte Čechov a Slovákov si prvenstvo v súťaži ligových kanonierov o Pohár denníka Práca vystrieľal štyrikrát (1967, 1968, 1970 a 1971). Celkovo skóroval v lige 170-krát (Spartak 138, Dukla 17, Slovan 15). Brankárov súpera väčšinou prekonával nebezpečnou ľavačkou, ktorú si vytrénoval ešte v detstve, keď s pravou nohou dlhší čas „premaródil“. V jednom pamätnom majstrovskom súboji s Třincom strelil v drese bratislavského Slovana dokonca šesť gólov z ôsmich.

Nastúpil v 44 medzištátnych stretnutiach (1960 – 1974, 14 gólov), ale o ešte lepšiu osobnú štatistiku ho pripravili občasné disciplinárne priestupky. V pamätnom meraní síl s Brazíliou (23. júna 1968, 3:2) na bratislavskom Tehelnom poli pred beznádejne zaplneným 60-tisícovým hľadiskom dosiahol hetrik do siete brazílskeho brankára Félixa. „Hatrlo“ štartoval dvakrát aj na majstrovstvách sveta, z Čile 1962 sa vrátil ako vicemajster sveta, z Mexika 1970 so sklamaním.

Absolvent FTVŠ pokračoval plynule po skončení aktívnej kariéry ako tréner. Druhý najlepší slovenský futbalista storočia po Jánovi Popluhárovi to dotiahol okrem klubovej úrovne do slovenskej reprezentácie, s ktorou však nepostúpil na záverečný turnaj.

Marián Geišberg (64) – Herec a pesničkár

Slovenský herec Marián Geišberg sa narodil v Piešťanoch, ale vyrastal v Myjave. Štúdium herectva na VŠMU v Bratislave absolvoval v roku 1979. Najskôr pôsobil v Divadle Jonáša Záborského v Prešove, potom v Divadle SNP v Martine. Od roku 1988 hral v trnavskom Divadle pre deti a mládež, od roku 1992 bol členom Činohry SND. Bratislavskí diváci ho poznali aj z hosťovania v Divadle a.ha.

Jedným z prvých filmov, v ktorých účinkoval, bola snímka Pásla kone na betóne z roku 1982. Spolu s Mariánom Zednikovičom vytvoril dvojicu hlavných postáv vo filme Kára plná bolesti. Ďalšie herecké príležitosti dostal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol, v seriáloch Alžbetin dvor a Štúrovci. Hral v televíznom filme Milana Lasicu Chaos, aj v komédii českej režisérky Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodíli. V roku 2007 účinkoval v komédii Muzika, ktorú režisér Juraj Nvota nakrútil na motívy knihy Petra Pišťanka.

V roku 2009 hral vo filmoch Jánošík – Pravdivá história a v snímke Hodinu nevíš… Česká kinematografia ponúkla Mariánovi Geišbergovi príležitosť v podobe trpkej komédie Revival (2013). Zahral si v nej jedného zo štvorice starnúcich muzikantov. K novším seriálom, kde herec účinkoval, patrí Kriminálka Staré mesto (2010) a Gympel, zahral si aj vo filmoch Krok do tmy (2014) a Červený kapitán (2016). Hrá aj v novej rozprávke Čertovo pero, ktorá je práve v slovenských a českých kinách.

Televízni diváci ho poznali ako glosátora v relácii Sedem s r. o., svoje fejtóny a postrehy uverejňoval aj v tlači. Marián Geišberg bol známy aj ako pesničkár. Vydal albumy Nápoky, Neladí – Nevadí či Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková. Písal aj poviedky – vyšli mu zbierky Ono ma to poje či Prejsť prahom a zavrieť dvere. V roku 2016 vydal verše a texty piesní pod názvom Byzantskému bohu. Úspešné bolo aj koncertné turné Geišbergovci a Katarína Koščová. Marián Geišberg ho absolvoval so svojimi dvoma synmi Markom a Martinom, ktorí sa takisto venujú umeniu. Herec a hudobník Marián Geišberg zomrel 10. novembra vo veku nedožitých 65 rokov.

Pavel Dvořák (81)

Patril k najvýznamnejším autorom literatúry faktu na Slovensku. Je autorom literárnych predlôh k obľúbeným televíznym a rozhlasovým seriálom Múzeum života, Stopy dávnej minulosti, Putovanie stáročiami, Príbehy z vitrín či Návrat stratených vekov.

Písal históriu Slovenska v deviatich zväzkoch pod titulom Stopy dávnej minulosti. Za prvý diel Stopy dávnej minulosti 1. – Slovensko v praveku získal cenu ministerstva kultúry SR – Najkrajšie knihy Slovenska 2002. Táto kniha stále patrí k najúspešnejším v edícii.

Pavel Dvořák napísal vyše dvadsať kníh, tisícky článkov, scenáre pre približne 100 televíznych filmov a nahral zhruba 100 rozhlasových pásiem venovaných histórii. V rokoch 1982–1988 sa odvysielalo 20 dielov televízneho seriálu Múzeum život. Na prelome tisícročí sa začali vysielať jeho televízne seriály s názvom Stopy dávnej minulosti a Putovanie stáročiami. V rozhlase mu v rokoch 1992–1997 odvysielali seriál Príbehy z vitrín.

V roku 2008 mu udelili Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Za populárnu publikáciu Prvá kniha o Bratislave z roku 2006 získal cenu ministra kultúry SR. Cenu Ministerstva kultúry SR získal aj v roku 2002. Za svoju prácu dostal aj viacero ďalších ocenení. Cenu SAV za popularizáciu vedy mu udelili v roku 1994. Nadácia Egona Erwina Kischa ho v rokoch 1994 a 2000 ocenila prestížnou medzinárodnou cenou za oblasť literatúry faktu. V roku 1997 sa stal držiteľom ceny Krištáľové krídlo.

Charles Aznavour (94)

Francúzsky spevák, skladateľ a herec, s prezývkou francúzsky Frank Sinatra. Počas kariéry skomponoval viac ako tisíc piesní, vydal 51 štúdiových albumov, prvý v roku 1953. Syn arménskych utečencov spieval v niekoľkých jazykoch, hral v 80 filmoch a vystupoval v 94 krajinách sveta. Jeho charakteristický „chrapľák“ spôsobovala nedovieravosť hlasiviek, na ktorú si poslucháči a kritika museli dlhšie zvykať. Spevákov život najviac ovplyvnila Edith Piaf. Objavila ho v jednom z lacných parížskych kabaretov, kde spieval s Pierrom Rochem. V máji tohto roku Aznavoura hospitalizovali v meste Nimes po fraktúre, ktorú utrpel pri páde vo svojom dome.

George H. W. Bush (94)

Bol šéfom Bieleho domu v rokoch 1989 – 1993 ako 41. prezident Spojených štátov amerických. Najstarší žijúci bývalý prezident USA bol tiež otcom neskoršieho amerického prezidenta Georgea W. Busha. Pred nástupom na post prezidenta bol kongresmanom, riaditeľom CIA a tiež viceprezidentom za Ronalda Reagana. V roku 1990 navštívil aj vtedajšie Československo. Bush starší získal popularitu vďaka úspechu USA vo vojne v Perzskom zálive v roku 1991, ale následne vyprchala počas krátkej hlbokej recesie, keď porušil svoj sľub, že nebude zavádzať nové dane. Pri druhej kandidatúre na prezidenta republikánskeho politika porazil demokrat Bill Clinton.

Montserrat Caballé (85)

Španielska sopranistka naspievala široké spektrum operných postáv, preslávila sa najmä ako interpretka belcanta v dielach Rossiniho, Belliniho, Donizettiho a Giuseppe Verdiho. Operná diva zaujala televíznych divákov v roku 1988, keď s rockovou hviezdou, spevákom kapely Queen Freddiem Mercurym naspievala pieseň Barcelona, ktorá bola poctou jej rodnému mestu. Skladba sa stala hymnou letných olympijských hier roku 1992, ktoré sa uskutočnili v tomto meste. Spolupracovala nielen s Mercurym, ale aj s gréckym multiinštrumen­talistom Vangelisom či s frontmanom kapely Iron Maiden Bruceom Dickinsonom.

Stano Dančiak (75)

Slovenský herec vyštudoval VŠMU. Začínal v SND, bol pri založení Divadla na Korze v roku 1969. Po jeho zatvorení v roku 1971 sa stal členom bratislavskej Novej scény, kde pôsobil dvadsať rokov. Od roku 1990 bol členom Činohry SND. Fanúšikov si získal nielen výkonmi na divadelných doskách, ale aj v množstve filmov či v televíznych inscenáciách. Účinkoval v rozhlasových humoristických skečoch Lord Norton a sluha James, v ktorých si zahral nezabudnuteľného komorníka Jamesa. Svoj hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi aj chlpáčovi Alfovi z planéty Melmak. Herectva sa nevzdal – napriek tomu, že cukrovka ho pripravila o zrak.

Miloš Forman (86)

Český režisér, scenárista a herec žil v Spojených štátoch. Absolvent pražskej FAMU zaujal filmom Čierny Peter (1963), ktorý získal cenu na festivale v Locarne, Lásky jedné plavovlásky (1965) si priviezli cenu z Benátok. Hasičská tragikomédia Hoří, má panenko (1969) mu vyniesla nomináciu na Oscara. Sošku Oscara získal za réžiu filmov Prelet nad kukučím hniezdom (1975) a Amadeus (1984), na konte má aj tri Zlaté glóbusy či francúzskeho Césara. Naposledy stál za kamerou pri nakrúcaní snímky Goyove prízraky (2006) v Španielsku. V historickom filme sa vyrovnal s tragickým osudom rodičov počas druhej svetovej vojny.

Areta Franklin (76)

Americká speváčka, skladateľka a klaviristka, označovaná za kráľovnú soulu. Nahrala skladby aj v ďalších hudobných žánroch – džez, blues, gospel, R&B, rokenrol či pop. Počas kariéry získala 18 cien Grammy, aj za celoživotný prínos. V roku 1987 sa stala prvou ženou, ktorú uviedli do Rokenrolovej siene slávy. V roku 2005 jej udelili Prezidentskú medailu slobody – najvyššie civilné vyznamenanie v USA. V roku 2009 spievala na inaugurácii amerického prezidenta Baracka Obamu. Medzi najväčšie hity speváčky patria Respect, You Make Me Feel Like A Natural Woman, I Say a Little Prayer, Day Dreaming, či dueto s Georgeom Michaelom I Knew You Were Waiting (For Me).

Juraj Herz (83)

Slovenský režisér oceňovaných filmov Sladké hry minulého leta, Petrolejové lampy, Morgiana, Holky z porcelánu, Panna a netvor, Deváté srdce, Galoše šťastia či Habermannův mlýn študoval fotografiu na Umeleckopriemy­selnej škole v Bratislave a neskôr réžiu a bábkoherectvo na DAMU v Prahe. V rokoch 1960 – 1961 pôsobil ako herec a režisér v pražskom divadle Semafor. Od roku 1961 bol asistentom réžie a neskôr režisérom na Barrandove v Prahe. Po odchode do Nemecka v roku 1987 nakrúcal najmä pre televíziu. Za televízny film Sladké hry minulého leta podľa poviedky G. de Maupassanta získal Zlatú nymfu v Monte Carle.

Marián Labuda (73)

Slovenský divadelný, filmový a televízny herec sa po skončení Divadelnej fakulty VŠMU v Bratislave stal členom SND. V roku 1968 spoluzakladal bratislavské Divadlo Na korze, ktorého členom bol do roku 1971. V rokoch 1971 – 1989 bol členom Činohry Novej scény v Bratislave, kde sa od komických a tragikomických postáv prepracoval k veľkým dramatickým úlohám. Hosťoval na mnohých českých divadelných scénach. Za rolu v inscenácii Tiso v Divadle Aréna si vyslúžil Dosky. Za postavu krajčíra vo filme Martina Šulíka Záhrada získal v roku 1995 Českého leva, jeho najznámejšou filmovou rolou bol pán Pávek v legendárnej komédii Vesničko má středisková.

Jana Štěpánková (84)

Doktorka Dana Králová z Nemocnice na okraji mesta, staršia dcéra Pavla z prvého českého sitcomu Taková normální rodinka. Mladšie ročníky si ju zase pamätajú napríklad ako spoločníčku Květy Fialovej z komédie Účastníci zájezdu.

Poslednou postavou Jany Štěpánkovej bola úloha tety Miroslava Donutila v seriáli Doktor Martin. Zahrala si aj v jeho celovečernej verzii, ktorá je aktuálne v kinách

Divadelnú kariéru rozbiehala Štěpánková po štúdiu na DAMU v Pardubiciach. V roku 1972 sa stala členkou Divadla na Vinohradoch. Veľkú popularitu jej priniesla postava staršej dcéry Pauly, matky dvojčiat a jogínky, v seriáli Taková normální rodinka (1971). O niekoľko rokov prišla Štěpánkovej do cesty ďalšia životná televízna úloha, jej najznámejšia, doktorka Dana Králová v Nemocnici na okraji mesta (1978). K postave ráznej anestéziologičky sa vrátila aj v ďalších pokračovaniach seriálu. Rodinku aj pôvodnú Nemocnicu režíroval Štepánkovej manžel Jaroslav Dudek. Štepánková účinkovala aj v seriáloch Bambinot (1984), Synové a dcery Jakuba Skláře (1986) či neskôr Ranč U Zelené sedmy (1998).

Množstvo výrazných úloh stvárnila aj v divadle. Na Vinohradoch patrila medzi najväčšie hviezdy a do roku 2000 tu vytvorila vyše 30 úloh v inscenáciách ako Nech žije kráľovná (1974), Hamlet (1975), Oidipus (1987) či Mačacia hra (1995).

Koffi Annan (80)

Ghanský diplomat, politik a generálny tajomník OSN od roku 1997. V roku 2001 dostala OSN a Annan Nobelovu cenu za mier, v roku 2003 Sacharovovu cenu za slobodné myslenie. Zomrel vo švajčiarskom Berne, kde v uplynulých rokoch žil.

Gilberto Benetton (77)

Taliansky miliardár so súrodencami Carlom, Lucianom a Giulianou založili spoločnosť Benetton v roku 1965 a vytvorili z nej svetovú značku. Rodinná spoločnosť ako jedna z prvých v Európe začala propagovať franchising.

Bernardo Bertolucci (77)

Taliansky filmový režisér. Svoj prvý film Smrť kmotrička nakrútil v roku 1962, medzi jeho najznámejšie filmy patria Posledný cisár (1987), za ktorý získal Oscara za najlepšiu réžiu a najlepší adaptovaný scenár, či Posledné tango v Paríži z roku 1972.

Peter Blaho (79)

Slovenský právnik a vysokoškolský pedagóg. S profesorom Karolom Rebrom patrili medzi najvýznamnejších historikov v odbore rímske právo na Slovensku. V roku 2001 mu pápež Ján Pavol II. udelil titul rytier commendator rádu sv. Gregora Veľkého.

Ivan Fiala (76)

Slovenský horolezec sa zúčastnil na druhej výprave na Nanga Parbat (1971), s Michalom Orolínom bol prvými Slovákmi na osemtisícovke. Bol na oboch výpravách na Makalu. Spoluorganizoval aj dve výpravy na Mount Everest v 80. rokoch.

Fedor Frešo (71)

Slovenský džezový a rockový hudobník vyštudoval kontrabas na konzervatóriu v Bratislave. Od roku 1962 spolupracoval s desiatkami skupín – Prúdy, Collegium musicum, Blue Effect, Fermata, T&R Band a Traditional Club Bratislava.

Hubert de Givenchy (91)

Francúzsky módny návrhár, nositeľ Radu Čestnej légie, spoluurčoval svetové módne trendy. Symbolizoval triezvosť, eleganciu a luxus. S jeho menom sa spájajú malé čierne šaty Audrey Hepburnovej v slávnom filme Raňajky u Tiffanyho (1961).

Václav Glazar (65)

Český kabaretný umelec a herec, ktorého zviditeľnila úloha mafiána prezlečeného za mníšku vo filmovej sérii Kameňák režiséra Zdeňka Trošku. Bol dlhoročným životným partnerom herečky Heleny Růžičkovej.

Stephen Hillenburg (57)

Americký animátor, režisér a morský biológ sa preslávil najmä ako autor animovaného seriálu pre deti SpongeBob (1999). Príbehy vodnej huby patria k najúspešnejším animovaným seriálom pre deti posledných desaťročí.

Juraj Hovorka (92)

Akademický sochár s rodiskom v Šumperku je autorom Fontány Družba na Námestí slobody, vodných kaskád a fontány pred budovou Národnej rady SR a súsošia Feritova pamäť pred budovou Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Stanislav Hubička (88)

Český architekt, jeden z autorov Nuselského mosta v Prahe a stanice metra Vyšehrad. Navrhol tiež budovu Medzinárodného zväzu študentstva v Prahe. V roku 2011 dostal v rámci ceny Grand Prix architektov Cenu za celoživotné dielo.

Ingvar Kamprad (91)

Švédsky podnikateľ a zakladateľ fenoménu IKEA – bytového maloobchodného reťazca, bol časopisom Forbes vyhodnotený ako najbohatší Európan a zároveň piaty najbohatší človek na svete s majetkom vo výške 22 miliárd dolárov.

Margot Kidder (69)

Americko-kanadská herečka, predstaviteľka Lois Lane z filmov o Supermanovi. Hrala vo filmoch Sestry (1972), Čierne Vianoce (1974), Veľký Waldo Pepper (1975), Horor v Amityville (1979), S vetrom opreteky (1994), Niekto sa pozerá (2000).

Jana Kocianová (72)

Slovenská speváčka, nositeľka troch zlatých Bratislavských lýr, začala kariéru ako 21-ročná po výhre v súťaži O zlatú kameru. Spievala s orchestrami Jaroslava Schejbala a Juraja Velčovského. V roku 1971 nahrala prvý singel so skladbou Kadiaľ ísť.

Peter Krištúfek (44)

Slovenský spisovateľ, trojnásobný finalista literárnej súťaže Poviedka, debutoval zbierkou poviedok Nepresné miesto. Okrem kníh absolvent filmovej a televíznej réžie vytvoril aj viac ako dvadsať dokumentárnych filmov.

Francis Lai (86)

Francúzsky hudobný skladateľ, autor soundtracku k filmu Muž a žena a oscarovej hudby k filmu Love Story. Kariéru začal ako akordeonista, komponoval piesne pre Edith Piaf, Juliette Gréco či Yvesa Montanda.

Stan Lee (95)

Legendárny americký autor komiksov, bývalý šéf spoločnosti Marvel Comics, v ktorej začal pracovať ako sedemnásťročný. Podieľal na vytvorení známych superhrdinov vydavateľstva Marvel ako Spiderman či Neuveriteľný Hulk.

Vladimír Minarovič (81)

Slovenský rozhlasový herec sa umeleckému prednesu venoval už počas štúdia na Divadelnej fakulte VŠMU. Po krátkom angažmán v Krajovom divadle Nitra a Divadle Petra Jilemnického v Žiline pôsobil v v rozhlasovom hereckom súbore.

V. S. Naipaul (85)

Britský spisovateľ trinidadského pôvodu, laureát Nobelovej ceny za literatúru z roku 2001, sa vo svojich dielach zaoberal najmä problematikou kolonializmu. V roku 1990 mu kráľovná Alžbeta II. udelila rytiersky titul.

Dolores O’Riordan (46)

Írska speváčka, gitaristka a skladateľka. Bola speváčkou írskej skupiny The Cranberries. Sólový album Are You Listening? vydala v roku 2007. O dva roky neskôr vydala druhý sólový album No Baggage.

Oleg Pastier (66)

Vydavateľ, básnik, prozaik a publicista pôsobil pred nežnou revolúciou v disente. Vydával samizdatové časopisy Kontakt, Fragment a Fragment K. Je autorom viacerých básnických zbierok, publicistických a prozaických diel.

Ilja Racek (88)

Český herec, známy zo seriálov Arabela sa vracia, Sanitka 2, Strážca duší, Koniec veľkých prázdnin či Zlá krv. V 70. rokoch ako jediný člen Divadla na Vinohradoch nepodpísal Antichartu.

Július Regec (92)

Slovenský tenorista, sólista Opery Štátneho divadla Košice. Naštudoval desiatky väčších i menších postáv v operách a v operetách. Ako sólista sa predstavil v dielach Predaná nevesta, Bohéma, Faust a Margaréta či Madama Butterfly.

Burt Reynolds (82)

Americký herec sa stal hviezdou vďaka snímkam Poliš a Bandita či Vyslobodenie. Medzi najúspešnejšie filmy herca, režiséra a producenta patrí snímka Hriešne noci (1997), za ktorú získal nomináciu na Oscara za vedľajšiu úlohu.

Nicolas Roeg (90)

Režisér a kameraman, významná osobnosť britského filmu 60. a 70. rokov. Slávu mu priniesla spolupráca s rockovou hviezdou Davidom Bowiem, ktorý stvárnil hlavnú úlohu v jeho science-fiction dráme Muž, ktorý spadol na Zem.

Otis Rush (84)

Americký bluesový gitarista a spevák vydal prvý singel I Can’t Quit You Baby v roku 1956. Svoj posledný radový album Any Place I’m Goin’ vydal v roku 1998 a získal zaň prestížnu Grammy za najlepší tradičný bluesový album.

Neil Simon (91)

Americký dramatik a scenárista napísal tri desiatky divadelných hier, rovnaký počet scenárov a mnoho libriet k muzikálom. Pulitzerovu cenu získal v roku 1991 za drámu Stratení navždy (Lost in Yonkers). Na jej základe vznikol neskôr rovnomenný film.

Tomasz Stanko (76)

Poľský trubkár a skladateľ bol jedným zo zakladateľov poľského džezu. V minulých rokoch hrával v džezových kluboch v New Yorku, nahrával s kapelou New York Quartet. Posledný štúdiový album s názvom Wislawa vydal v roku 2013.

Oleg Pavlovič Tabakov (82)

Ruský herec, režisér, divadelný manažér a pedagóg, jeden zo svetovo najuznávanejších ruských divadelníkov. Patril medzi zakladateľov moskovského Divadla Sovremennk. Od roku 1983 hral na moskovskej scéne MCHAT.

Robert Venturi (93)

Americký architekt a významný predstaviteľ americkej postmoderny, držiteľ Pritzkerovej ceny za architektúru z roku 1991. Známy je jeho výrok „menej je nuda“, ktorým reagoval na výrok modernistu Miesa van der Rohe „menej je viac".

Gabriela Vránová (78)

Česká herečka, dlhoročná členka pražského Divadla na Vinohradoch. Kariéru začala v Národnom divadle moravskosliezskom v Ostrave. Zaujala vo filme Jak vytrhnout velrybě stoličku a v seriáloch My všichni školou povinní či Chalupáři.

Petr Weigl (79)

Český filmový a divadelný režisér hudobných a operných filmov. Nakrútil legendárnu rozprávkovú snímku Radúz a Mahulena (1970) s Magdou Vášáryovou a Janom Třískom v hlavných úlohách.