Týždeň pred Vianocami. Pred bratislavským nákupným centrom na brehu Dunaja môžete stretnúť davy ľudí nakupujúcich darčeky, naraziť do Santa Clausa s veľkým bruchom či vypiť si pohár punču pri svietiacom sobovi. Pri pohľade na hladinu Dunaja však spozorniete. Neveriaco skontrolujete predpoveď počasia v smartfóne. Je to tak. Teplota vzduchu ukazuje 0 °C, teplota vody sa ledva šplhá na 4,5 °C. Do rieky sa akoby nič ponára ženská postava a pokojne si zapláva v ľadovej vode. Vraj to tak bude robiť celú zimu. Pol hodinu ráno a taký istý čas popoludní. O rok a pol čaká Ingridu Nechalovú kanál La Manche, a prípravu nemôže podceniť. Pri každodenných tréningoch jej robí spoločnosť len plavák. „Kto by so mnou chodil do tej zimy?“ smeje sa diaľková plavkyňa.
Krotenie v bazéne
Rodáčka z Topoľčian sa učila plávať ako päťročná, pod dohľadom otca kulturistu. „Nebolo to vždy príjemné. Bála som sa, že sa utopím, mala som pocit, že robím niečo, čo neviem,“ spomína tridsaťštyriročná Ingrida. Keďže Topoľčany sú plaveckým mestom, už počas materskej školy chodila na kurz predškolského plávania a pokračovala spolu s bratom aj na škole. Gymnastika sa neujala, a tak rodičia dúfali, že vodný šport skrotí temperament ich ratolestí.
V siedmom ročníku nádejná plavkyňa odišla na osemročné športové gymnázium v Košiciach. „Pamätám si svoje prvé preteky v Piešťanoch. Po skoku do vody sa mi okuliare zosunuli na ústa. Nevedela som dýchať a ledva som doplávala.“ Aj prechod do cudzieho prostredia a život v internáte bol pre dievča z iného konca republiky náročný. „V triede sme boli len dve dievčatá, ja jediná plavkyňa. Okrem nás samí chlapci – futbalisti a zápasníci, ktorí si ma doberali za môj topoľčiansky prízvuk. Cítila som sa trochu tak sama.“ Ingrida sa však nevzdala a o pár mesiacov získala medailu za 3. miesto na majstrovstvách Slovenska, neskôr sa stala aj majsterkou Slovenska. Počas štúdia na gymnáziu bola v slovenskej reprezentácii.
Po troch rokoch sa z východného Slovenska vrátila domov, do Topoľčian, kde prestúpila na obchodnú akadémiu. Plávanie v dráhe vymenila za vodné pólo a s bazénom a vrcholovým športom definitívne skončila v dvadsiatich rokoch. "Akoby sa telo zablokovalo. Plávať som mohla, ale s nijakým mimoriadnym úspechom. Mala som pocit, že som dosiahla svoju hranicu,” spomína Ingrida, ktorá odišla za prácou čašníčky do Bratislavy.
Voda ľadová
Meno Ingrida pochádza zo staroislandčiny. Znamená Ingwiova krásavica – krásavica severského boha plodnosti. Akoby predurčovalo smerovanie diaľkovej plavkyne. Hoci už pri vyslovení názvu kanál La Manche niektorým z nás naskakujú zimomriavky, pre Ingridu je to výzva. S chladom sa začala priateliť pred vyše dvoma rokmi. „Videla som na svojom tele, že starne, že sa na ňom podpísalo veľa práce aj zábava. Rozhodla som sa s tým niečo robiť.“ Otužovanie v prírodných vodných plochách, ktoré si vybrala, sa navyše spájalo s plávaním. Po desiatich rokoch sa teda k nemu vrátila. „Mnohí otužilci z radov Ľadových medveďov mali za sebou nejaké plavecké úspechy. Preplávali Lamanšský prieliv alebo Gibraltársku úžinu. Páčilo sa mi to, a začala som sa s touto myšlienkou pohrávať. Mám rada dobrodružstvo, a tak som si povedala, že to skúsim. Navyše, bola som rada, že nezahodím tie roky driny počas športového plávania.“
Slovenská plavkyňa, ktorá bude po Zuzane Juskovej druhou Slovenkou plávajúcou v La Manche, už má aj termín. Štart je naplánovaný v týždni od 25. augusta do 1. septembra 2020. „Treba sa zaregistrovať na stránke Channel Swimming Association, osloviť pilotov – skipperov sprievodnej lode – a tých potom bombardovať z každej strany. Najlepšie je ísť cez nejakého kouča, ktorý to vybaví rýchlejšie. Registračný poplatok štyristo libier je len začiatok…“ hovorí Ingrida, ktorá pôvodne chcela na palubu sprievodnej lode vziať rodičov. „Predsa by len mali o mňa strach, a to by mojej psychike neprospievalo.“
Rok pred určeným termínom absolvuje Ingrida kvalifikáciu. Pláva sa šesť hodín vo vode s teplotou 13 až 14 °C. Plavcom sa meria čas, kontroluje sa kondícia, aj to, či sa výrazne nemení ich rýchlosť. Ingrida nemá žiaden vysnívaný limit, za aký by chcela prieliv La Manche preplávať. „Najdlhší čas bol 27 hodín a ja chcem byť na tento čas pripravená. Zvládla som už jedenásťapolhodinové plávanie v 25-metrovom bazéne. Môže ma však zdržať búrka, silný vietor a vlny.“ Žralokov, ktoré majú radšej teplé vody, sa Ingrida nebojí. Rešpekt má skôr pred studenou vodou. „To bude kruté. Už som zažila aj podchladenie, keď sa telo samo triaškou nevedelo zohriať. Môže zlyhať aj srdiečko,“ uvedomuje si nástrahy Ingrida. Keďže trávenie berie veľa energie, počas plávania bude konzumovať gély a piť iontové nápoje.
Kanál La Manche má aj svoje obete. Väčšinou ich má na svedomí podchladenie, ako v prípade Angličana Nicka Thomasa, ktorý zomrel v roku 2016 po šestnástich hodinách vo vode. Bude si vedieť Ingrida povedať dosť vo chvíli, keď bude ohrozený jej život? „Nemôžem si dovoliť skončiť, takú hanbu by som si neurobila. Nebudem však riskovať svoj život, ja to natrénujem.“
Lamanšský prieliv
Francúzsky La Manche, anglicky English Channel, je prieliv medzi Veľkou Britániou a Európou. Má dĺžku 350 km, šírku 34 – 240 km, najväčšiu hĺbku 172 metrov. Plavci prekonávajú kanál na najužšom úseku medzi anglickým Doverom a francúzskym Calais. Plávanie cez kanál La Manche je považované za najväčšiu výzvu v plávaní na dlhé trate. Nielen pre dĺžku kanála, ale aj premenlivé podmienky, s ktorými sa plavec stretne – silný vietor, vlny do výšky dva metre, studená voda. Plavec môže stretnúť medúzy, riasy a niekedy aj kusy dreva. Vzdialenosť medzi štartom a cieľom je približne 32 kilometrov – 21 míľ. Plávať rovnou líniou by bolo vyčerpávajúce, plávalo by sa totiž proti prílivu, preto plavec v skutočnosti prekonáva ešte dlhšiu vzdialenosť. Teplota vody sa od júla do septembra pohybuje medzi 14 °C až 18 °C. Najdlhšie preplávanie kanála trvalo 28 hodín 44 minút a najrýchlejšie niečo vyše 7 hodín. Plavecká sezóna je v období júl až september. Začiatok júla je chladný, august je najteplejší a počas septembra dokáže teplota vody rýchlo klesnúť, ak poklesne teplota vzduchu. Počas plávania sa plavec nesmie dotknúť lode, inak je diskvalifikovaný. Jedlo sa podáva bez priameho dotyku. Plavci si natierajú celé telo lojom, tukom, vazelínou proti chladu alebo na miesta, ktoré sa najviac odierajú o plavky. Samotní „moreplavci“ by mali byť pripravení na plavbu v tme. Pomáhajú im pri tom svietiace tyčinky. Predpísaný plavecký odev sú štandardné plavky bez termoochrany. O veľkosti posádky na sprievodnej lodi rozhoduje certifikovaný pilot. Kanál La Manche sa považuje za preplávaný, ak plavec vyjde na breh, teda stratí akýkoľvek kontakt s vodou. Od roku 1997 je stanovená najnižšia veková hranica – v deň doplávania musí plavec dovŕšiť 16 rokov.
Slováci, ktorí pokorili La Manche
- 1974 Ján Novák (ČSSR) – 13:27
- 1975 Ján Novák – 12:45
- 2002 Zoltán Makai – 11:22
- 2004 Jozef Lendacký – 14:28
- 2009 Ivan Gazdík – 13:29
- 2013 Peter Dolník – 11:43
- 2016 František Nehaj – 15:29
- 2017 Zuzana Jusková – 11:16
(Zdroj: Channel Swimming Association – CSA)
Lamanšské rekordy
- Najrýchlejšia žena: Penny Leeová Deanová (USA) – 1978 – 7:40
- Najrýchlejší muž: Chad Hundeby (USA) – 1994 – 7:17
- Najstaršia žena: Pat Gallantová-Charetteová (USA) – 66 rokov – 2017 – 17:55
- Najmladšia žena: Samantha Druceová (Anglicko) – 12 rokov – 1983 – 15:27
- Najstarší muž: Clifford Batt (Austrália) – 67 rokov – 1987 – 18:37
- Najmladší muž: Thomas Gregory (Anglicko) – 11 rokov – 1988 – 11:54