Rovnako ako on na rozľahlej skládke, ktorá slúži aj ako pasienok pre ovce, pátrajú ženy a deti a aj oni hľadajú plasty alebo kov. Sabaa na skládku pri dedine Kafr Lusine prichádza s tromi súrodencami. Spoločne potom utŕžia tisíc sýrskych libier, necelé dve eurá. „Nakupujeme chlieb, zemiaky, zeleninu a rajčiny,“ hovorí Sabaa a s priznáva, že „na mäso peniaze nie sú“.
Na smetisko dorazilo ďalšie nákladné auto. Zdvíha kapotu a dole sa hrnú vrecia s odpadom a dvíhajú prach. Všetci sa dávajú okamžite do hľadania. V novej spleti sú zvyšky jedla, použité plienky, vrecúška od pečených chipsov, ale aj cenné hliníkové plechovky alebo kontajnery na upratovacie prostriedky. Väčšina hľadačov má na nohách gumáky, tí „najbohatší“ pracujú s rukavicami, ostatní ale holými rukami a pomáhajú si zahnutými tyčami.
V Sýrii je vojna od roku 2011 a väčšina obyvateľov žije v úplnej biede. Konflikt už zabil približne 360 000 ľudí, ďalších viac ako šesť miliónov muselo opustiť svoje domovy. V Idlibe, ktorý ovládajú islamistické skupiny, patrí k utečencom skoro polovica z tamojších troch miliónov občanov. Ide o ľudí, ktorí utiekli zo svojich domovov, aby unikli bojom.
Väčšina prežíva vďaka humanitárnej pomoci, ktorú distribuujú mimovládne organizácie a agentúry OSN. To ale vždy nestačí a tak je to aj v prípade rodiny Džasímových. Utiekla za bojov zo susednej provincie Hamá a teraz žije v stane plachiet v neoficiálnom tábore pri Kafr Lusine.
Primitívne gamatky uprostred majú rodinu uchrániť pred zimným chladom. V jednom kúte leží pod prikrývkou najstarší syn. Počas náletu bol zranený a stále má v nohe klince.
„Keď sa deti vydávajú na smetisko, mám pocit, že som ničotný a úplne porazený,“ hovorí päťdesiattriročný otec Džasím. Má za sebou operáciu srdca a na prácu sa cíti príliš slabý. „Chcel by som, aby mali dobrú budúcnosť, aby mohli študovať, a nie aby prehľadávali smetisko. Ale keď nebudú pracovať, budeme mať hlad,“ hovorí zarastený muž.
Sýria sa potýka s všeobecnou potravinovou krízou jednak kvôli vysokým cenám jedla, jednak kvôli tomu, že ľudia prišli o zdroje príjmov, konštatoval v decembri Svetový potravinový program (WFP). Podľa neho si nedokáže zabezpečiť dostatok potravín 6,5 milióna Sýrčanov.
Keď Sabaa ukončí svoj lov, odnesie plast susedovi Murhafovi Hidžázíovi, ktorý ho predá v meste Atárib, kde sa odpad triedi. Dvadsaťpäťročný otec sedemmesačného syna Hidžázu je tiež utečenec, prišiel z Homse. "Najviac sa platí za meď, ale tu je hlavne plast a deti zbierajú práve ten.
Skládka veľmi páchne a je zdrojom chorôb. Nikto by na nej nebol, keby nemusel," hovorí mladý muž. Úlovky odoberá vo svojom stane a väčšina z tých, ktorí k nemu mieria, sú deti.