V iglú znie "ľadová" hudba

Keď Tim Linhart začal vyrábať hudobné nástroje z ľadu, väčšinou mu hlučne praskli. Odvtedy sa ale veľa zmenilo a dnes stojí tento americký umelec pri zrode akéhosi ľadového orchestra, ktorý usporadúva koncerty vo veľkom iglu v talianskych Alpách.

12.02.2019 09:22
Ice-Music-2019 APT-Val-di-Sole 4 Foto:
Ľadová muzika.
debata
Zúčastňujú sa ich miestni hudobníci a hrajú tu rôzne hudobné žánre, píše agentúra AFP.

„Skulptúry zo snehu a ľadu som vytváral od šestnástich rokov v lyžiarskom stredisku v Novom Mexiku, odkiaľ pochádzam. Tam mi napadlo, že by bolo pekné vyrobiť husle,“ hovorí umelec. „Počul som zvuk vychádzajúci zvnútra, bolo to fascinujúce. Pomyslel som si, že keď ešte viac napnem struny, bude zvuk silnejší. Všetko sa ale roztrieštilo, bola to rana,“ rozpráva. A to bol začiatok ľadového orchestra, dodáva s úsmevom uprostred svojich nástrojov uložených v iglu. Všetky sú z ľadu.

V lyžiarskom stredisku Passo Paradiso vo výške 2 600 metrov nad morom na severe Talianska husle a violy ešte niekedy explodujú, ale už nie tak často. Keď sa to stane, „viete, že ste sa dostali na najneskorší okraj ľadovej hudby“, vysvetľuje Tim Linhart.

Z ľadu už vytvoril husle, violu, xylofón, kontrabas, mandolínu, violončelo a rolandophone, bicí nástroj, ktorý sám vynašiel. Keď vytvorí formu predných a zadných častí, vytvaruje Tim Linhart s pomocou zmesi vody a snehu nástroj okolo podpery, ktorá nie je z ľadu a na ktorej spočívajú struny. Výroba mandolíny z ľadu trvá päť až šesť dní, väčšie nástroje vyžadujú mesiace práce.

„Je to skvelý materiál, pretože ho môžete mať, koľko chcete, a navyše je zadarmo,“ uvádza umelec, pre ktorého je jedinou nevýhodou to, že sa ľad topí.

Z dôvodu svojej váhy sú mnohé nástroje pri hre zavesené na oceľových lanách pripevnených na strope iglu. „Sú tiež neuveriteľne krehké, a keď ich vyrábate, je tu stále riziko, že sa roztrieštia na tisíc kúskov,“ priznáva violončelista ľadového orchestra Nicola Segatti, ktorý pomáhal pri výrobe svojho nástroja. „Intenzita hudby ľadových nástrojov ale vyvoláva u publika silné emócie,“ vysvetľuje s nadšením violončelista.

Keď do iglu, ktoré môže pojať 200 ľudí, vojdú poslucháči, teplota sa pohybuje okolo mínus 12 stupňov Celzia. Potom ale stúpa, nástroje sa zahrievajú a hudobníci ich musia stále ladiť. Meniaca sa teplota je však zároveň požehnaním. „Ľad je veľmi citlivý na okolité prostredie. Keď sú nástroje vyrobené, majú bizarný, kovový zvuk, ale čím dlhšie na ne hráte, tým je zvuk lepší,“ hovorí Linhart.

„Po dvoch hodinách je zvuk dvakrát príjemnejší, jemnejší, pretože ľad lepšie reaguje na vibrácie,“ dodáva. Linhart má za manželku Švédku a je otcom jedného chlapca. Leto trávi s rodinou na severe Švédska, kde sa stará o svoju záhradu a sochárči (bez ľadu), zatiaľ čo tisíce ľadových nástrojov trpezlivo čakajú na budúcu zimu v mrazničke.

„Keď sú opotrebované a staré, rozbijem ich kladivom alebo ich nechám roztopiť na slnku,“ uvádza Linhart. Vlani podnikol cestu na Sicíliu a vhodil tu violončelo do mora ako obeť bohu Stredozemného mora.

debata chyba
Viac na túto tému: #Taliansko #ľad #Alpy #nástroje #iglú #hudobné nástroje