Na Slovensku spôsobila rozruch už upútavka k tejto ankete. Na výber totiž ponúkala i prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. Vedenie RTVS sa po kritike napokon rozhodlo, že ho z hlasovania vylúči. Sporné však boli aj iné mená v prvej stovke – grécki vierozvestcovia Cyril a Metod, zbojník Juraj Jánošík, komunistický prezident Gustáv Husák, Američan slovenského pôvodu Andy Warhol, habsburská panovníčka Mária Terézia či slovanské kniežatá Pribina a Svätopluk. Naozaj tam patria?
Ak sa pozrieme do sveta, zistíme, že podobné problémy poznačili aj ankety v iných krajinách. Vo Veľkej Británii, kde s týmto formátom v roku 2002 začala televízia BBC, ešte toľko starostí nemali. Pobavením tam bol okultista Aleister Crowley, ktorého považujú za zakladateľa moderného satanizmu. Obsadil 73. priečku. Britskému zmyslu pre humor možno pripísať aj 30. miesto Guya Fawkesa, ktorý sa v roku 1605 pokúsil vyhodiť do vzduchu anglický parlament i s kráľom.
Kuriozitou bolo hlasovanie za bájneho kráľa Artuša. Ten je síce legendou, no jeho existenciu sa zatiaľ nepodarilo dokázať. V prvej stovke skončil tiež neznámy vojak z prvej svetovej vojny, ktorý odpočíva vo Westminsterskom opátstve.
Hlasovanie v Británii zároveň ukázalo, aké je dôležité, kto jednotlivé osobnosti v prvej desiatke zastupuje. Napríklad publicista Jeremy Clarkson, bývalý moderátor obľúbenej relácie Top Gear, loboval za staviteľa Isambarda Kingdoma Brunela a dosiahol, že sa predral na druhé miesto – pred umelcov a vedcov oveľa zvučnejších mien. Argumentoval tým, že vďaka nemu jazdí v tuneli pod londýnskou Temžou metro. „Bez Darwina pokojne prídete ráno do práce, bez Brunela ani náhodou,“ presviedčal Clarkson divákov.
Úspechy diktátorov
Nemecko bolo prvým štátom, kde britskú reláciu prevzali, no pri nomináciách zostali opatrní. Určili pravidlá, ktoré zabránili, aby sa do rebríčka dostal Adolf Hitler či iní vojnoví zločinci. Rovnako neprípustný bol aj komunistický funkcionár bývalej NDR Erich Honecker. Niektorými menami si však Nemci pohnevali susedov. Hlasovali totiž aj za W. A. Mozarta či herečku Romy Schneiderovú, ktorých si prisvojujú Rakúšania, lekára a humanistu Alberta Schweitzera, na ktorého si robia nárok Francúzi, či astronóma Mikuláša Kopernika, čím sa dostali do sporu s Poliakmi. Zaujímavosťou bolo tiež 88. miesto pre ženy, ktoré po druhej svetovej vojne odpratávali ruiny vo vybombardovaných mestách.
Keď sa šou v júni 2004 dostala do Juhoafrickej republiky, jej organizátori uistili, že sa nevydajú nemeckou cestou a nebudú nikoho zakazovať. To rozhodnutie však čoskoro oľutovali. Bojovník proti apartheidu Nelson Mandela si síce udržal obrovský náskok a bodovali aj chirurg Christiaan Barnard (v roku 1967 vykonal prvú úspešnú transplantáciu srdca), štátnik Jan Smuts, hollywoodska hviezda Charlize Theronová či domorodý vojvodca Shaka Zulu, no mnoho hlasov získavali bývalé tváre apartheidu. Výsledkom bolo, že televízia anketu zrušila. Za víťaza vyhlásili Mandelu a ďalšie miesta nechali prázdne.
Vyzdvihovaniu postáv s pochybnou minulosťou sa nevyhli ani v ďalších krajinách. Zatiaľ čo v Španielsku sa fašistickému diktátorovi Franciscovi Francovi ušlo až 22. miesto, portugalský despota António de Oliveira Salazar suverénne vyhral. Slávny moreplavec Vasco da Gama skončil až desiaty. Keď pritom Salazar v júli 1970 skonal, zostala po ňom rozvrátená spoločnosť so slabým hospodárstvom, kde takmer polovica obyvateľov nevedela ani čítať.
Zarážajúce výsledky prinieslo i hlasovanie v Rumunsku. Na šiestej priečke sa tam umiestnil Ion Antonescu, ktorý počas druhej svetovej vojny ako premiér spolupracoval s nacistickým Nemeckom. V roku 1946 ho odsúdili na smrť a popravili. Len o tri miesta za ním skončil Nicolae Ceaușescu, bezohľadný komunistický diktátor, ktorého zastrelili po zvrhnutí režimu v decembri 1989. Hneď zaňho sa v ankete – priam symbolicky – zaradil krvilačný veľmož Vlad Ţepeş (Narážač), predobraz grófa Drakulu.
Stalin večne živý?
Na Ukrajine zase pred 11 rokmi skončil ako tretí kontroverzný nacionalista Stepan Bandera. Kým pre mnohých krajanov zostal hrdinom a bojovníkom za nezávislosť, inde, vrátane Slovenska, ho pokladajú za fašistu a vojnového zločinca.
Nostalgia za starými časmi sprevádzala i anketu v Rusku. Hlasovanie sa tam začalo v máji 2008, ale čoskoro vysvitlo, že sa nevyvíja tak, ako by si organizátori želali. Príliš veľa hlasov zbieral totiž Stalin, despotický sovietsky vládca, ktorý mal na svedomí milióny ľudských životov.
Keďže podľa priebežných výsledkov viedol, v auguste hlasovanie zrušili a spustili nové. Ani to však nepomohlo. Veľký diktátor obsadil tretie miesto, dokonca predbehol Puškina. Od víťazstva ho delilo iba 5,5-tisíca hlasov.
„Bez neho by sme neboli mocní,“ bránil Stalina jeho obhajca v relácii generál Valentin Varennikov. Bojovník za ľudské práva Lev Ponomariov, naopak, tvrdil, že Stalina do ankety nemali ani zahrnúť. „Mladšiu generáciu kŕmia mýtmi. Nevie nič o miliónoch mŕtvych v gulagu, o deportáciách celých národov. V učebniciach sa o jeho zverstvách píše len málo,“ zdôvodnil občiansky aktivista.
Podľa organizátorov anketu v Stalinov prospech ovplyvnili hackeri a manipulátori. Do rozhodovania o „Mene Ruska“, ako sa tam súťaž volala, sa preto zamiešala porota, ktorá vyhlásila vlastné poradie. Alexandra Nevského a Alexandra Puškina vybrali na spoločné prvé miesto, Alexandra Suvorova na druhé a Piotra Stolypina na tretie.
Situáciu to však nezachránilo. Do sveta sa už rozchýrila správa, ako Rusi obdivujú diktátora, ktorý im v minulosti väznil a zabíjal príbuzných.
Bitka o osobnosti
Zasiahnuť do priebehu ankety museli aj v Českej republike. Veľké množstvo hlasov tam totiž dostávala fiktívna postava Járu Cimrmana, génia, ktorého príbehy predstavovali divákom známi umelci Zdeněk Svěrák a Ladislav Smoljak. Je dokonca možné, že by Cimrman celú súťaž vyhral. Aby Česká televízia predišla blamáži, prekonzultovala problém s BBC a účasť neexistujúcej postavy zakázala.
Organizátori argumentovali tým, že najväčším Čechom sa môže stať len ten, kto „sa narodil, žil alebo pôsobil na území Čiech, Moravy a Sliezska“. To zo súboja diskvalifikovalo aj Praotca Čecha či dobrého vojaka Švejka. Recesisti sa však s odstavením Cimrmana len tak nezmierili. Tisíce ich podpísali petíciu, kde televíziu vyzvali, aby ich favorita vrátila do súťaže.
Z ostatných mien, ktoré sa v Česku objavili v prvej stovke, stojí za zmienku napríklad bývalá ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, prvý komunistický prezident Československa Klement Gottwald, rakúsky psychoanalytik Sigmund Freud či franský kupec Samo.
Ako bežný zjav sa ukázalo privlastňovanie si príslušníkov iných národov. Hlasovalo sa tak nielen v Nemecku, ale aj v iných štátoch. Napríklad svetoznámy fyzik Albert Einstein skončil na 10. mieste v nemeckej ankete a na 14. mieste v americkej. Ako je to možné? Einstein sa narodil v Nemecku, no jeho občianstva sa vzdal. Namiesto toho prijal švajčiarske a v roku 1940 i americké.
Obeťou takých treníc je i slávny vynálezca Nikola Tesla. Chorváti ho v hlasovaní zaradili na druhé miesto, hneď za bývalým juhoslovanským prezidentom Josipom Brozom Titom. Vychádzali z toho, že na svet prišiel v Chorvátsku, lenže pôvodom bol Srb.
Ako teda vidno, vyberať najväčšiu osobnosť spomedzi národa, nie je vôbec ľahké. Ako sa k tomu postaviť? Možno tak ako Taliani. Znechutení skorumpovanými politikmi dali prednosť skutočným velikánom. Na čelo dosadili Leonarda da Vinci, za ním nasledoval hudobný skladateľ Giuseppe Verdi, dvojica sudcov Giovanni Falcone a Paolo Borsellino, ktorých zavraždila sicílska mafia, astronóm Galileo Galilei a komediálny herec Totò. Za taký výber sa hanbiť nemusia…
Veľká Británia
(100 Greatest Britons) 2002
Foto: Wikipédia
1. Winston Churchill (1874 – 1965), politik
2. Isambard Kingdom Brunel (1806 – 1859), stavebný inžinier
3. Lady Diana (1961 – 1997), princezná z Walesu
4. Charles Darwin (1809 – 1882), prírodovedec, spoluzakladateľ evolučnej teórie
5. William Shakespeare (1564 – 1616), básnik a dramatik
Medzi 100 najväčšími Britmi bolo len 13 žien a žiadny černoch. Zato dosť spevákov a hudobníkov: John Lennon (8. miesto), Paul McCartney (19.), David Bowie (29.), Freddie Mercury (58.), George Harrison (62.), Bob Geldof (75.), Robbie Williams (77.) či Bono (86.). Z vtedy žijúcich osôb sa najvyššie umiestnila bývalá premiérka Margaret Thatcherová (16.). Rozpaky vzbudilo tretie miesto princeznej Diany, za ktorú hlasovalo asi 13 percent Britov. Sprievodkyňa súťažou Anne Robinsonová jej nomináciu označila za absurdnú.
Nemecko
(Unsere Besten) 2003
Foto: Wikipédia
1. Konrad Adenauer (1876 – 1967), politik
2. Martin Luther (1483 – 1546), kňaz, teológ, zakladateľ protestantizmu
3. Karl Marx (1818 – 1883), filozof, ekonóm, sociológ, ideológ robotníckeho hnutia
4. Sophie (1921 – 1943) a Hans (1918 – 1943) Schollovci, študenti, bojovníci proti nacizmu
Prvú desiatku doplnili J. S. Bach, J. W. Goethe, J. Gutenberg, O. von Bismarck a A. Einstein. V stovke vybraných sa okrem politikov, vedcov, umelcov či filozofov objavili aj ľudia ako moderátor Thomas Gottschalk, bývalý pretekár F1 Michael Schumacher, skladateľ a bývalý člen skupiny Modern Talking Dieter Bohlen, tenisti Steffi Grafová a Boris Becker, futbalista Franz Beckenbauer, krasokorčuliarka Katarina Wittová, popová speváčka Nena či zakladateľka prvých sexshopov na svete Beate Uhseová.
Česká republika
(Největší Čech) 2005
Foto: SHUTTERSTOCK
1. Karel IV. (1316 – 1378), český kráľ, cisár Svätej ríše rímskej
2. Tomáš Garrigue Masaryk (1850 – 1937), prvý čs. prezident, spoluzakladateľ ČSR
3. Václav Havel (1936 – 2011), dramatik, disident a politik
4. Jan Amos Komenský (1592 – 1670), biskup, filozof a pedagóg
5. Jan Žižka z Trocnova (1360 – 1424), husitský vojvodca
Prvú desiatku doplnili Jan Werich, Jan Hus, Antonín Dvořák, Karel Čapek a Božena Němcová. Pomerne vysoko sa umiestnil i legendárny atlét Emil Zátopek (12.), hneď za ním spevák Karel Gott a na 18. mieste Václav Klaus. Okrem bývalých kráľov, politikov, vedcov či skladateľov Česi do stovky vybrali aj Tomáša Baťu, Jaromíra Jágra, Karla Kryla, Vlastu Buriana, Vladimíra Menšíka či Jana Palacha. Zároveň prebiehala i anketa o najväčšieho darebáka. Prvé miesto obsadil Klement Gottwald.
Spojené štáty americké
(The Greatest American) 2005
Foto: SHUTTERSTOCK
1. Ronald Reagan (1911 – 2004), herec a prezident
2. Abraham Lincoln (1809 – 1865), prezident, bojovník proti otroctvu
3. Martin Luther King (1929 – 1968), kňaz, bojovník za ľudské práva
4. George Washington (1732 – 1799), prvý americký prezident
5. Benjamin Franklin (1705 – 1790), vedec a politik
V prvej desiatke sa ocitlo až sedem politikov, z toho šesť prezidentov (aj G. W. Bush, B. Clinton a F. D. Roosevelt), okrem nich tiež Elvis Presley (8.) a obľúbená moderátorka Oprah Winfreyová (9.). Dobre sa umiestnil i zakladateľ Microsoftu, multimiliardár Bill Gates (18.), cyklista Lance Armstrong (20.) či boxer Muhammad Ali (21.). V stovke nominovaných boli aj viacerí ľudia zo šoubiznisu ako Tom Cruise, Clint Eastwood, Mel Gibson, Tom Hanks, Michael Jackson, Madonna, Marilyn Monroe, Frank Sinatra alebo Arnold Schwarzenegger, z politikov Barack Obama, Hillary Clintonová či Donald Trump.
Francúzsko
(Le Plus Grand Français de tous les temps) 2005
Foto: Wikipédia
1. Charles de Gaulle (1890 – 1970), prezident
2. Louis Pasteur (1822 – 1895), mikrobiológ a chemik
3. Abbé Pierre (1912 – 2007), kňaz, bojovník proti chudobe
4. Marie Skłodowska Curie (1867 – 1934), vedkyňa, nositeľka dvoch Nobelových cien
5. Coluche (1944 – 1986), herec a komediant
Francúzi si vyberali najmä umelcov. Zvyšok prvej desiatky tvorili Victor Hugo, André Bourvil, Molière, Jacques Cousteau a Edith Piaf. Umelci mali prevahu aj v stovke najlepších, kde bodovali napr. Fernandel, Jules Verne, Louis de Funès, Jean Gabin, Serge Gainsbourg, Lino Ventura, Charles Aznavour, Voltaire, Johnny Hollyday, Antoine de Saint Exupéry, Jean-Paul Belmondo, Jean Marais, Alain Delon, Brigitte Bardotová, Alexandre Dumas, Honoré de Balzac či Gérard Depardieu.
Rusko
(Imja Rossija) 2008
Foto: Wikipédia
1. Alexander Nevský (1220 – 1263), novgorodské knieža, vyhlásený za svätého
2. Piotr Stolypin (1862 – 1911), politik
3. Josif V. Stalin (1878 – 1953), sovietsky diktátor
4. Alexander S. Puškin (1799 – 1837), básnik a prozaik
5. Peter Veľký (1672 – 1725), ruský cár a reformátor
Ďalšie poradie v prvej desiatke: V. I. Lenin, F. M. Dostojevskij, A. V. Suvorov, D. I. Mendelejev a Ivan IV. Hrozný. Hlasovanie prebiehalo veľmi nerovnomerne a sprevádzali ho výrazné výkyvy v podpore jednotlivých finalistov. Niekedy v priebehu jediného dňa jednému kandidátovi pribudlo aj pol milióna hlasov a potom zase nasledovali obdobia, keď dostávali len malú podporu. To poukazuje na možné manipulácie. Hlasovať sa totiž dalo aj opakovane, bez registrácie, takže sa objavilo podozrenie, že výsledky zámerne ovplyvňujú ľudia v pozadí, ktorí na to využívajú počítačové programy. Ironicky sa začalo hovoriť, že ide o celoruský šampionát kackerov (klikačov). Je však aj možné, že sa podobným spôsobom snažili do hlasovania zasiahnuť samotní organizátori projektu, aby zabránili vyhrať Stalinovi, Chruščovovi či Leninovi.
Kto zvíťazil v iných štátoch
- Bulharsko Vasil Levski (1837 – 1873), revolucionár
- Čile Salvador Allende (1908 – 1973), politik
- Fínsko C. G. E. Mannerheim (1867 – 1951), politik
- Grécko Alexander Veľký (356 pred K. – 323 pred K.), kráľ a vojvodca
- Chorvátsko Josip Broz Tito (1892 – 1980), politik
- Kanada Tommy Douglas (1904 – 1986), politik
- Portugalsko António de Oliveira Salazar (1889 – 1970), diktátor
- Rumunsko Štefan Veľký (1435 – 1504), moldavský princ, bojovník proti Turkom
- Španielsko Juan Carlos I. (nar. 1938), bývalý kráľ
- Taliansko Leonardo da Vinci (1452 – 1519), umelec a vynálezca