Dom na vidieku alebo byt v rušnom meste?

Kino na skok, obchody otvorené do večera alebo božské ticho a mrkva zo záhradky? Susedia, ktorí vás nepoznajú, alebo zvedavé trkotačky pred kostolom? Každé bývanie má svoje plusy aj mínusy.

10.04.2019 06:00
vidiek, Bratislava Foto: ,
Vidiek vs. mesto?
debata (15)

Niekto túži po dome so záhradou, kávou na terase bez hluku a výfukov áut z ulice. Iní chcú byť rýchlo v práci, mať po ruke obchody, kiná, divadlá a správcu, ktorý sa postará, keď niečo v byte nefunguje. Výhodou bývania na vidieku je príroda aj pomalšie životné tempo. Tiež menej nákladný život. Ani problémy s parkovaním či každodenná dopravná zápcha vám vrásky na čele neurobia. Na zahodenie nie je tiež výmenný obchod. Med za vajíčka, jabĺčka za masť. Samozrejme, všetko bio a eko.

V mestách to žije. Stačí vyjsť do ulíc, dať si kávu či pohár vína. Nemusíte ani cestovať, aby ste sa stretli s ľuďmi z iných krajín a precvičili si cudzí jazyk. V mestách nie je núdza o kultúru. Divadlá, kiná a galérie ponúkajú stále nový program. Zabudli ste kúpiť zemiaky? Stačí vybehnúť do najbližšej večierky a je po starosti. Na vidieku budete jesť ryžu, ak si teda zemiaky nevykopete vo vlastnej záhradke.

Mesto ponúka nielen viac pracovných príležitostí, ale aj možností vzdelania. V prípade vidieckeho bývania pri dorastajúcich deťoch nastupuje otázka dochádzania. Z rodiča, väčšinou sa na túto úlohu podujme mama, sa stáva taxikár. Posedenie pri poháriku vína v štýlovej kaviarni? Zabudnite. Jeden musí byť vždy šoférom.

Anonymita mesta vyhovuje najmä mladým ľuďom, ktorí sa osamostatnili a budujú si kariéru. Takéto bývanie ponúka aj ďalšie tromfy – služby a občiansku vybavenosť. Obchody, reštaurácie či banky a úrady majú väčšie zastúpenie v mestách.

Finančným kompromisom je bývanie v panelákoch na sídliskách. V tom prípade vám spoločnosť môžu robiť manželské hádky, plač dieťaťa, vŕtanie do panela, prípadne vôňa segedínskeho guláša z druhého poschodia. Počujete každé spláchnutie, výťah, hluk zabávajúcich sa študentov v prenajatom byte nad vami.

Na okraji mesta

Iným kompromisom, ale za oveľa viac peňazí, je bývanie v rodinnom dome na okraji mesta, v satelite. Trend, pri ktorom pracujúca populácia odchádza z väčších miest do ich okrajových častí, potvrdzuje sociológ Stanislav Buchta. "Od poslednej dekády dvadsiateho storočia sa v osídlení Slovenska najmä v mestských aglomeráciách vo zvýšenej miere dostáva k slovu suburbanizácia. Vedie k opúšťaniu miest strednou vrstvou obyvateľstva a mladšími vekovými skupinami a ich sťahovanie do okrajových častí. Do týchto oblastí sa premiestňuje aj občianske vybavenie a služby.

Najvýraznejšie sa tieto zmeny prejavili v Bratislave a v Košiciach. Základným motívom bývania v satelitoch je snaha mladých rodín osamostatniť sa, dôležitá je možnosť uplatnenia sa na trhu práce, kvalitná technická a sociálna infraštruktúra."

Satelitné mestečká tvorí väčšinou radová zástavba s úsporne zastavaným pozemkom. Nie je to klasické bývanie v rodinnom dome so záhradkou. Voľnočasové aktivity sa koncentrujú skôr na relax. Obyvatelia satelitov vlastne žijú na vidieku mestským spôsobom života. „Záhrady sa menia na udržiavané trávniky a zóny oddychu, zelenina a ovocie sa ďalej nakupuje v hypermarketoch. V tomto type bývania sa neprejavujú pozitíva vidieckych obcí, ako je solidarita a súdržnosť ľudí, dobré susedské spolužitie, vzájomná výpomoc a ochota pomáhať,“ dodáva sociológ Buchta.

Novolazníci z Brdárky

Marcel Antal vyrastal v Revúcej, často však chodil k starým rodičom na vidiek. Trinásť rokov pracoval na štyri zmeny vo fabrike, ktorá vyrábala žiaruvzdorné materiály na opravu vysokých pecí. Jeho rozhodnutie presťahovať sa na vidiek dozrievalo dlhšie. "Hoci je Revúca malé mesto, nám už bolo priveľké a prihlučné,“ hovorí otec štyroch detí, s ktorým sa do Brdárky, obce pod vrchom Radzim, pred pätnástimi rokmi prisťahovali spolu s viacerými priateľmi. "Predsa len, viac rúk si lepšie vypomôže pri každodennom živote.“ Ako ich prijali starousadlíci? "Ako ktorí. Niektoré tetušky nás volajú „moje deti“, ďalšie sa za nás modlia. Sú aj takí, ktorí v nás vidia príležitosť na obohatenie sa pri ponúkaní pozemkov či nehnuteľností. Je to sociologická vzorka ako všade inde na svete, iba v malom meradle.“

Život na Brdárke je voči prírode... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Brdárka, Marcel Antal Život na Brdárke je voči prírode ohľaduplný," hovorí Marcel Antal.

Pri vyratúvaní pozitív bývania na vidieku dáva na prvé priečky menej stresový život. "Ticho, pokoj, susedia, záhrada, včely, spev vtákov, sneh v zime, pôda, ktorá dýcha…“ Obmedzené možnosti kultúrneho vyžitia podľa Marcela v dobe internetu a dopravnej dostupnosti prestávajú byť problémom. "Do divadla, kina či na výstavy občas zájdeme do Rožňavy či do Košíc. A pri tej príležitosti si posedíme s manželkou v kaviarni pri dobrej káve, či s deťmi v cukrárni. Isteže, kúpiť si v nedeľu večer čipsy a víno k telke si nemôžeme. To je však skôr výhoda,“ komentuje s úsmevom.

Marcel pracuje z domu. Je živnostníkom, včelárom a vydavateľom kníh. Jeho manželka sa okrem všetkých denných dedinských činností stará o vzdelávanie trinásťročnej Svetlany a deväťročnej Bohdanky. Popritom tvorí v umeleckej oblasti. „Deti z našej obce Brdárka si základnú školu môžu vybrať. Buď v neďalekej Markuške, dvanásť kilometrov vzdialenom Štítniku alebo dvadsaťpäť kilometrov vzdialenej Rožňave. Naše deti majú individuálny vzdelávací plán a učia sa v domácom prostredí. Do kmeňovej školy chodia na preskúšanie. Veľmi veľa času trávia vonku, v ovocnom sade, záhrade, lese. Hrajú sa, skúmajú svoje možnosti, pomáhajú si, merajú si sily. A ak nás potrebujú, tak nás nájdu,“ pochvaľuje si.

Alternatíva

O pomalšom životnom tempe sa na Brdárke, ktorá má sedemdesiat obyvateľov, hovoriť nedá. „Práce máme možno viac ako v meste. Rozdielna je však miera životného naplnenia a každodennej radosti,“ hovorí zakladateľ občianskeho združenia Alter Nativa. Život na vidieku rozšíril portfólio mladých rodín o nové skúsenosti. „Treba sa pripraviť na zimu, pretože nás neohrieva plyn z Kazachstanu, ale drevo z lesa nášho chotára. Naučili sme sa hľadať riešenia aj tam, kde na prvý pohľad žiadne nie sú, poznávame prírodné zákonitosti,“ hovorí včelár, ktorý sa stará o šesťdesiat rodín vo vlastnoručne vyrobených úľoch.

Výhody bývania na vidieku

  • čistejšie a tichšie prostredie
  • pomalší život
  • sebestačnosť
  • menej nákladný život

Výhody bývania v meste

  • vzdelávacie a pracovné príležitosti
  • kultúrne vyžitie
  • zdravotná starostlivosť
  • občianska vybavenosť a služby

Spolu s ďalšími obyvateľmi obce nadviazali na tradíciu predkov, ktorí sa venovali pestovaniu ovocných stromov, najmä čerešní. Na Brdárke sa snažia pestovať plodiny bez použitia chémie a ohľaduplne k životnému prostrediu. Používajú princípy permakultúry a ekologického poľnohospodárstva, k slovu sa dostávajú prírodné preparáty, využívanie fáz Mmsiaca a vzájomne prospešných vzťahov rastlín a zvierat. Umeniu permakultúry učia aj ostatných záujemcov. V rámci združenia Alter Nativa opravujú staré pôvodné domy prírodnými technikami, rodiny zdieľajú mnoho vecí, aj prebytkov. „Snažíme sa zdieľať čo najviac nástrojov pre život, ako píla či komunitná práčka, nakupujeme potraviny vo veľkom a bezobalovo, opravili sme takmer zrúcaný dom, ktorý dnes slúži na ubytovanie dobrovoľníkov, účastníkov našich kurzov či hostí.“

Sociológ Stanislav Buchta potvrdzuje, že koncept „dobrovoľnej skromnosti“, ekologicky priaznivý životný štýl, ktorý spočíva v nevynútenej striedmosti a skromnosti, je istým návratom k vidieckemu spôsobu života. „Dobrovoľne skromných ľudí je veľmi málo a po rokoch zo svojich zásad skôr zľavujú. Neznamená to však, že tento spôsob života nemá význam.“

Antalovci si pochvaľujú menej nákladný život. „V prípade našej rodiny výdavky výrazne poklesli. Ale opäť je to relatívne, ľudia, ktorí potrebujú do svojich pôžitkov investovať veľa peňazí, ich budú investovať tak v meste, ako aj na vidieku. Pre nás je cesta aj cieľ jedným – byť v udržateľnom etickom vzťahu k prírode a k sebe navzájom.“

Pre život potrebujeme mesto

Spisovateľka Diana Mašlejová by život v meste... Foto: Archív Diany Mašlejovej
Diana Mašlejová Spisovateľka Diana Mašlejová by život v meste nevymenila za nič.

Spisovateľka a rozprávkarka Diana Mašlejová žije so svojím partnerom Róbertom Pospišom v Bratislave od narodenia. „Sme mestské deti. Máme radi prírodu, ale pre život potrebujeme mesto. Radi cestujeme, ale Bratislavu by sme nevymenili za nič.“ Obaja prežili detstvo na bratislavských sídliskách a po vysokej škole sa presťahovali do centra mesta. „Bolo to najlepšie rozhodnutie. Žiadnou nostalgiou nad detskými časmi na sídliskách sme netrpeli. Dlho sme žili v prenajatom byte, ale nikdy sme neplakali nad vyhodenými peniazmi. Považovali sme to za investíciu do našej slobody a životného komfortu.“

Keďže Diana aj Róbert sú umelci, centrum mesta je pre nich ideálnym a praktickým miestom pre život. „V meste máme mnoho priateľov, radi si zájdeme do kina, do filharmónie, na koncert, na večeru alebo na kávu. V okolí nášho bytu je všetko, čo potrebujeme pre život – od parkov až po obchody. Bývanie v meste pre nás znamená slobodu. Keďže sme obaja pánmi svojho času, nepotrebujeme za prácou nikam cestovať.“

Róbert má hudobné štúdio Real Music House, Diana tvorí doma, ale aj v kaviarňach či v parkoch. „Mám už svoje obľúbené miesta a vyberám si ich podľa momentálnej chuti.“ Pochvaľujú si aj komunitný spôsob života. „Aj to je dôvod, prečo bývame v centre. Sídliská sú príliš anonymné, susedia sa medzi sebou nepoznajú. V dome, v ktorom bývame, žije len niekoľko rodín. Všetci si pomáhame. Je to priateľské prostredie, kde sa cítime dobre.“

Čas, vzácna komodita

Hoci obaja mesto milujú, do prírody chodia čoraz častejšie. „Myslím, že táto potreba narastá s vekom. Snažíme sa nežiť hekticky, no človek sa aj tak potrebuje nadýchať čerstvého vzduchu a upokojiť myseľ v prírode. Keď je menej času, radi si zájdeme do Harmónie, na prechádzku do Horského parku, na Železnú studničku. Pravidelne cestujeme do prírody aj mimo mesta.“ To je jediný dôvod, pre ktorý si sadnú do auta. "Auto sme prvých jedenásť rokov ani nemali a aj dnes ho využívame len na víkendové výlety.

Svoj život v meste za nákladný nepovažujú. „Nákladný je tak, ako si to človek zariadi. Isteže, nehnuteľnosti v centre mesta sú drahé. Na druhej strane – pre každodenný život auto nepotrebujeme a na doprave ušetríme viac ako dosť. Nehovoriac o čase, ktorý je v živote jednou z najvzácnejších komodít.“

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #vidiek #mesto