Pre život v prírode sa rozhodol fotograf Jakub Klimo pred takmer štyrmi rokmi. Vždy ho priťahovalo bývať na odľahlom mieste bez susedov. Najskôr žil v karavane na pozemku neďaleko Bratislavy, z dreva pomaly budoval dom, kam sa po roku a pol prisťahovala aj jeho žena Denisa. Ich syn Mates mal vtedy šesť rokov a na svet mal prísť najmladší Quido.
„Jakub chcel mať miesto, kde sa bude legálne hrať a užívať si chlapskú slobodu. Aj mňa odmalička priťahovali kone, nebola mi cudzia práca v záhrade ani špina za nechtami,“ hovorí mladá farmárka, ktorá doteraz predvádza módu a fotí editoriály. Spočiatku si musela zvyknúť na pravidelné prikladanie dreva do pece, aby oheň nevyhasol.
„Teraz sa zdokonaľujeme v sadení, chceme vychytať všetky muchy. Prvý rok si na úrode pochutnali daniele, druhý rok to už bolo lepšie.“ Denisa si pochvaľuje neustály pohyb. „Ani posilku nepotrebujem. Ráno vstávame s výhľadom na lúku a kone a s pokojom v duši. A tie vychádzky? No nádhera,“ kochá sa okolím a zároveň priznáva, že sa z nich stávajú outsideri. „Nemáme televízor, informácie o dianí vo svete a na Slovensku získavame len z internetu. To však nie je nič závažné.“
V rodine Klimovcov existujú pravidlá, bez ktorých by ťažko vedeli na samote fungovať. „Navzájom si pomáhame, rozprávame sa o problémoch, snažíme sa pochopiť druhú stranu. Maťko pomáha Jakubovi so senom, drevom a v záhrade. Vie zakúriť, narábať s rôznym náradím, jazdí na bugine, rozozná kvety na lúke, ktoré ani ja nepoznám. Najskôr sa musí urobiť práca a potom príde pláca vo forme zážitkov. Samozrejme, že ani u nás nepanuje vždy harmónia. Sme úplne normálna rodina, kde sa aj háda, aj pokričí. Snažíme sa však o všetkom rozprávať.“
"Snažím sa, aby život mojich detí neobmedzovala veta: Nedá sa. Keď vidím, že ich niečo zaujalo, podporujem ich. Keď Matesa bavilo lezenie, kúpili sme si prilby, lezecké topánky, laná a išli sme na skaly. Keď som zistil, že ho baví jazda na koni, podporil som ho.
Foto: Archív D. Dvončovej-Klimovej
Keď bol malý, jeho najobľúbenejšou hračkou bol tomahavk, vyrobený z kríka. Nepotreboval žiadne transformery, stačil mu luk, spolu sme trénovali na strelnici. Nenútim ho do ničoho, stále má slobodnú voľbu, aby nezískal k niečomu averziu," dodáva fotograf, z ktorého sa stal farmár.
Ako vyzerá deň osemročného Matesa, keď práve nesedí v školskej lavici? Ráno vstane a ide po triesky, niekedy zakúri, inokedy pomôže s raňajkami. S otcom si naplánujú všetko, čo treba v ten deň urobiť, oblečú sa a idú von. Vrátia sa na obed. Ak je všetko porobené, Maťko sa ide hrať alebo sa všetci spolu vyberú previezť na koňoch či na bicykloch.
„Po večeri a kúpeli si pozrieme film na počítači a unavení padáme do postele,“ hovorí Denisa. Dodáva, že počítač používajú len na sledovanie filmov a prácu, nie na hranie. „Maťko má aj smartfón, ale keď sa chce hrať nejaké hry, vždy sa opýta. Dávam pozor, aby sa pri tom nezabudol. Niekedy nechytí telefón do ruky celý týždeň, lebo nemá čas. A tiež musíme šetriť mobilné dáta, lebo nemáme wifi pripojenie…“ Mladá mamička priznáva, že ak by sa mohla vrátiť v čase, určite by chcela mať také detstvo, aké majú jej synovia.
Dom za cenu bytu
„Bratislava a Košice sú drahé mestá,“ hovorí riaditeľka 1. realitnej a aukčnej spoločnosti Adriena Litomerická, ktorá pracuje na slovenskom realitnom trhu už 25 rokov.
Foto: Archív A. Litomerickej
Zvyšuje sa trend kupovania nehnuteľností na vidieku a ich stavba?
Vidiecke bývanie má svoje špecifiká. Najväčší odlev ľudí z mesta na vidiek bol v poslednej dekáde minulého storočia, keď začali najmä prví úspešní podnikatelia kupovať domy v „satelitoch“ na okrajoch miest alebo na dedinách, napríklad v Limbachu či v Záhorskej Bystrici. V tom čase sa stavali veľké domy ako protipól panelákovým bytom, z ktorých ľudia odchádzali. Po tomto prvom odleve ľudí na vidiek sme už podobnú situáciu nezaznamenali.
Kto odchádza bývať na vidiek?
Už dlho je pomer vidiek – mesto stabilný. Na vidiek dnes odchádzajú ľudia hlavne z finančných dôvodov, lebo ceny nehnuteľností sú tam omnoho dostupnejšie. Dnes je Bratislava drahé mesto, ceny nehnuteľností dramaticky vzrástli a stále rastú. Preto sa vidiek stáva voľbou najmä mladých rodín, pre ktoré je kúpa rodinného domu alebo väčšieho bytu na vidieku dostupnejšia ako v meste. Ceny bytov v centrách veľkých miest, ako sú Bratislava a Košice, sú dnes veľmi vysoké.
Určite však platí, že za cenu bytu v centre Bratislavy alebo Košíc si môžete kúpiť dom na vidieku. Ako príklad uvediem, že za 150-tisíc eur sa dá kúpiť dom v lokalite do dvadsať kilometrov od Bratislavy, pričom v rámci mesta to stačí iba na dvojizbový, prípadne malý trojizbový panelákový byt.
Vracajú sa ľudia, ktorí sa narodili na vidieku z miest naspäť na vidiek?
Áno, na vidiek odchádzajú aj ľudia v dôchodkovom veku, ktorí sa buď vracajú do svojich rodísk, alebo len chcú vymeniť ruch mesta za pokojné bývanie so záhradkou. V realitných kanceláriách sa stretávame s rôznymi dopytmi a pohľadmi ľudí na bývanie. Mladí pracujúci ľudia tesne po škole hľadajú bývanie v mestách, lebo im ponúka okrem práce aj iné možnosti – zábavu, kultúru či šport. Po založení rodiny sa obzerajú po väčších bytoch, odchádzajú aj do satelitov a niektorí na vidiek. Aj za cenu komplikovanejšej dopravy do práce.
Je bývanie v satelitných mestečkách stále obľúbené?
Satelity obývajú prevažne rodiny s deťmi, ktoré sem láka dostupnosť väčšieho bytu alebo domu a zároveň charakter vidieckeho bývania. Cena bývania je porovnateľná s mestskými novostavbami, ale výhody vidieka a dostupnosť do mesta rozhodujú. Zásadný rozdiel medzi bývaním v radovej zástavbe a v rodinnom dome nie je, ku každému z týchto domov prislúcha pozemok, rozdiel je v ich veľkosti. Samostatný rodinný dom má zvyčajne väčší pozemok a je výraznejšie oddelený od susedov alebo ruchu komunikácie. Ceny takýchto domov sú preto vyššie ako ceny domov v radových zástavbách.
Je vlastníctvo domu aj otázkou spoločenskej prestíže?
Domnievam sa, že vlastníctvo domu je stále otázkou spoločenskej prestíže, aj keď možno s vývojom spoločnosti po revolúcii tento postoj nie je taký výrazný. Mnoho ľudí si dnes kupuje luxusné a drahé byty v mestách.
Aké bývanie v meste je najžiadanejšie?
Dopyt po bývaní v meste je veľmi individuálny. Skupina ľudí preferuje centrum mesta s dostupnosťou kompletnej infraštruktúry, zábavy a kultúry. Na druhej strane sú ľudia, hlavne rodiny s deťmi, ktorí vyhľadávajú bývanie mimo centra v pokojnejšom prostredí. Zároveň je tu veľká skupina ľudí – individuálnych investorov, ktorí kupujú byty v mestách ako investíciu, a tieto prenajímajú.