Zachovalo sa na Slovensku niečo o Konštantínovi a Metodovi aspoň v ľudovej tvorivosti?
Skôr v náboženskej literatúre. Prvýkrát sa objavila v spevníku slovenského básnika Benedikta Sőlőšiho roku 1655. Cantus catholici predstavoval zbierku cirkevných oslavných piesní v reči ľudu. V predslove autor pripomína aj misionársku činnosť solúnskych bratov medzi Slovanmi.
Pred stavovskými povstaniami sa u nás o nich nič nevedelo. Kedy nastal zlom?
Na Trnavskej univerzite pôsobil Melchior Inchofer, priekopník uhorskej historiografie. Po nástupe reformácie ušiel do Ríma, kde sa oboznámil s dôležitými listinami v archíve Svätej stolice. Roku 1644 vydal Uhorské cirkevné anály, v ktorých sprístupnil dovtedy neznáme dokumenty týkajúce sa veľkomoravského obdobia. Na jeho bádateľskú činnosť nadviazal Martin Čeleš, ktorý sa stal profesorom na Trnavskej univerzite.
Po nich sa tejto témy chopil aj evanjelický vzdelanec Matej Bel. Básnik Ján Hollý túto tradíciu majstrovsky rozvinul do literárnej podoby v eposoch Svätopluk, Cyrillo-Methodiada a Sláv. Od neho sa chytili aj štúrovci, ktorí túto tradíciu chápali v širšom národnom zmysle.
Potvrdilo sa, že aj Slováci mali veľké dejiny. Nešlo iba o historické poslanie Konštantína a Metoda, no aj o autochtónnosť, pôvodnosť obyvateľstva Dunajskej kotliny. Vatikánske listiny priniesli nevyvrátiteľný argument: Slovania tu boli skôr ako Maďari, teda my sme tu doma.
A Maďari to uznali? Predsa nemohli spochybňovať listy viacerých rímskych pápežov…
Neuznávali to, ani také názory netolerovali. Pre mnohých na veľké prekvapenie práve panovníčka Mária Terézia písomne požiadala Pia VI., aby v habsburských krajinách povolil oficiálne si pripomínať pamiatku Cyrila a Metoda. Pápež nato vydal 21. júla 1777 bulu, ktorou ustanovil 14. február ako sviatok sv. Cyrila a Metoda. To dávalo do rúk našich národovcov silný tromf.
Svätoštefanská tradícia, ktorú nám Maďari stáročia nanucovali, sa oslabila a namiesto nej začali Slováci uctievať cyrilo-metodskú. Osvojili si ju ako vlastnú aj preto, lebo jej prostredníctvom chceli získať uznanie práva na národnú identitu. Najmä v tom spočíva veľkosť Konštantína a Metoda. Svojím dielom stvorili tradíciu, ktorá sa úspešne naplnila.
Čo znamenajú solúnski vierozvestovia pre ostatný svet?
Ich učenie okrem nás a južných Slovanov prevzali aj Rusi a Ukrajinci. Prvý slovanský pápež Ján Pavol II. vyzdvihol pôsobenie Cyrila a Metoda, keď ich 31. decembra 1980 zaradil medzi spolupatrónov Európy. Význam bratov presiahol dejiny slovanských národov. Boli prví, čo premosťovali byzantskú kultúru so západoeurópskou.
Svojím dielom dokázali, že je možné spolužitie týchto dvoch kultúr, zdôraznili potrebu vzájomnosti medzi všetkými európskymi národmi. A to je aj ich aktuálny odkaz pre dnešok: Je lepšie, keď nás niečo spája, a nerozdeľuje, keď môžeme spoločne stavať, nie búrať. Východ a Západ nemusia viesť medzi sebou vojny – studené ani horúce. Celá Európa by mala byť postavená na princípoch mierového spolunažívania, duchovnej, kultúrnej i hospodárskej spolupráce.