Do desiatky finalistov ankety o najväčšieho Slováka sa dostal až dodatočne, keď nahradil Mariku Gombitovú. Niektorým ľuďom sa to nepozdávalo, vo výbere nechceli mať „atentátnika“.
Odborníci sa ho však zastali. Ako pripomína český historik Eduard Stehlík, nie je ani správne tvrdiť, že Gabčík „spáchal“ atentát, lebo to vyvoláva dojem, ako by bol zločinec. Tým bol však v skutočnosti Heydrich.
„Je ojedinelým príkladom toho, ako sa aj bežný človek dokáže stať známym či slávnym iba vďaka svojmu úsiliu, odhodlanosti a odvahe. Nepochybne patrí medzi osobnosti, ktoré si svojím odbojovým činom vyslúžili rešpekt a uznanie tak v českej či slovenskej spoločnosti, ako aj u spojencov z rokov druhej svetovej vojny,“ vyzdvihol Gabčíkov význam slovenský historik Marek Syrný.
Jozef Gabčík
- Narodil sa 8. apríla 1912 v Poluvsí (dnes časť Rajeckých Teplíc) v robotníckej rodine, mal dvoch bratov a sestru.
- V Čechách sa vyučil za kováča zámočníka, potom ešte dva roky navštevoval živnostenskú školu.
- Od októbra 1932 do apríla 1937 slúžil v armáde, najprv na základnej vojenskej službe, potom ako vojak z povolania.
- Po odchode do civilu pracoval vo vojenskej chemickej fabrike, neskôr ako vrátnik a správca skladu.
- 4. júna 1939 odišiel zo Slovenska, aby vstúpil do československého zahraničného vojska.
- V júli 1940 sa dostal do Anglicka, neúspešne sa hlásil k letectvu, potom ho prijali do jednotky špeciálnych operácií.
- Na jeseň 1941 ho ako rotmajstra poverili vedením operácie Anthropoid – atentátom na Reinharda Heydricha.
- S Janom Kubišom splnili rozkaz 27. mája 1942, Heydrich zomrel na následky zranení 4. júna 1942.
- Gabčík zahynul 18. júna 1942 po siedmich hodinách obliehania v pravoslávnom chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe.
- Už počas života dostal viacero vyznamenaní, prezident A. Kiska ho pred dvoma rokmi povýšil do hodnosti generálmajora in memoriam.
Útek za hranice
Húževnatosť a odvahu Gabčík zrejme zdedil po svojom otcovi Františkovi. Ten mal čo robiť, aby sa postaral o ženu a štyri deti. Trikrát vycestoval za prácou do Ameriky, no drina sa oplatila. Z ušetrených peňazí si postavil dom, kúpil pole i kravy.
Jozef mu pomáhal na statku a vo voľnom čase športoval. Ako 14-ročný odišiel do južných Čiech, kde sa vyučil za kováča zámočníka. Keď potom nastúpil na základnú vojenskú službu, zistil, že mu taký život vyhovuje. Namiesto návratu do civilu zostal v armáde ešte ďalšie tri roky. Prepustili ho až v apríli 1937, na čo sa zamestnal v žilinskej továrni na výrobu bojových chemických látok.
S tým, čo sa v krajine dialo po Mníchovskej dohode, nesúhlasil. Asi ho ovplyvňovali aj názory otca, ktorý sa z USA vrátil ako sociálny demokrat, bol zástancom jednotného Československa, a keď Andrej Hlinka rečnil v Rajeckých Tepliciach, pred všetkými naňho pokrikoval, že je zradca.
Na jeseň 1938 sa Gabčík pri práci nadýchal jedovatého yperitu, následkom čoho takmer oslepol. Lekári mu odporučili, aby zmenil zamestnanie. Chvíľu pracoval ako vrátnik, potom ako správca vojenského skladu. Po vzniku Slovenského štátu sa rozhodol emigrovať. Zo skladu ukradol dve pištole a v júni 1939 ušiel do Poľska, kde sa prihlásil do vznikajúcej československej zahraničnej jednotky.
Foto: Radovan Krčmárik, Pravda
My to pre vás urobíme
Poliaci v tom čase s Nemeckom ešte nebojovali, a tak sa československí vojaci pobrali do Francúzska. Gabčík tam spolu s druhmi vstúpil do cudzineckej légie, kde si mali odslúžiť päť rokov. Keď však v septembri 1939 vypukla vojna, z légie v Alžírsku ich uvoľnili, aby mohli vo Francúzsku vytvoriť československú zahraničnú armádu.
S ňou Gabčík v júni 1940 absolvoval prvé boje, ale keď Francúzi kapitulovali, znova musel utekať, tentoraz do Anglicka. Tam sa ešte viac zblížil s českým vojakom Janom Kubišom, ktorého poznal už z Poľska. Stala sa z nich nerozlučná dvojica, pričom sa výborne dopĺňali – Kubišova rozvaha vyvažovala Gabčíkovu veselosť a temperament. Obaja sa prihlásili do špeciálnej jednotky, kde prešli tvrdým výcvikom.
„Je prvotriedny skokan, výnimočne zdatný a možno mu zveriť akúkoľvek operačnú úlohu,“ napísal o Gabčíkovi v auguste 1941 jeho britský školiteľ. Ocenili to aj nadriadení. Keď hľadali veliteľa operácie Anthropoid, ktorá sa mala postarať o Heydrichovu likvidáciu, voľba padla práve na Gabčíka.
S akciou sa malo začať už v októbri 1941, ale druhý člen komanda Karel Svoboda sa pri zoskoku zranil, a tak ju odložili. Gabčík vtedy ako náhradu navrhol svojho kamaráta Kubiša. Oboch mužov pred cestou prijala exilová hlava štátu Edvard Beneš, ktorému vraj Gabčík sľúbil: „Nebojte sa, pán prezident, my to pre vás urobíme.“
Malo to zmysel?
Koncom decembra 1941 oboch vysadili v okupovaných Čechách, kde sa im podarilo spojiť s odbojom. Vedomí si rizika, ktoré podstupujú, žili pritom v posledných mesiacoch naozaj intenzívne. Gabčík napriek tomu, že mal priateľku vo Veľkej Británii, stihol v Prahe nadviazať hneď dve známosti – s 28-ročnou ovdovenou matkou i s 20-ročnou dcérou muža, ktorého rodina ho skrývala. S tou sa údajne i zasnúbil. Nemci obidve ženy po atentáte zatkli a popravili.
Pokiaľ ide o útok na Heydricha, pred siedmimi rokmi českí historici dospeli k názoru, ktorý vyvracal dovtedajšie mýty. Gabčík s Kubišom sa vraj už v Anglicku cvičili tak, aby na auto hodili bombu, streľbou sa mali len istiť. Chaotická situácia však spôsobila, že museli improvizovať. Kľučkujúce Heydrichovo auto totiž v zákrute medzi dvoma električkami stratili z dohľadu, a keď sa zrazu vynorilo, stálo priamo pred nimi.
Gabčík zareagoval ako prvý, ale jeho samopal zlyhal – v hlavni sa vzpriečil náboj. Úspešný bol až Kubiš s bombou. Paradoxom je, že keby bol Heydrichov vodič dodržal „ochrankárske“ zásady – nezastaviť, ale, naopak, pridať plyn – zastupujúci ríšsky protektor by vyviazol bez ujmy.
Odplata Nemcov za jeho smrť bola krutá – tisíce popravených a odvlečených do koncentračných táborov, vypálené obce Lidice a Ležáky…
Gabčíka a ďalších výsadkárov Nemci napokon obkľúčili v pražskom chráme sv. Cyrila a Metoda. Dvaja z nich zahynuli v boji, štyria vrátane Gabčíka spáchali samovraždu, Kubiš, ktorý po zranení upadol do bezvedomia, skonal v nemeckom lazarete.
Keďže atentát vyvolal taký teror, objavila sa kritika, že za tie obete nestál. Historici to však odmietajú. „Vojna nemá našu "mierovú“ logiku. Bez obetí sa nedosiahne nič ani v politike či vo vojenstve," zdôraznil Syrný. Všetky odbojové hnutia museli podnikať aktivity, ktoré si často vyžiadali mnoho nevinných životov. „Bez toho sa však proti nacistickej agresii bojovať nedalo,“ upozornil.
Podľa Syrného je dôležité, že zabitie jedného z piatich najvýznamnejších nacistov a následky tohto činu nemohli zostať bez povšimnutia. Aj vďaka tomu spojenci zmenili svoj postoj k obnove Československa. Pre väčšinu Slovákov je preto Gabčík skutočným hrdinom.