Za Martinom Slobodníkom. Sinológia a tibetológia stráca svoj klenot

21.04.2019 14:31
Martin Slobodník
Martin Slobodník (10. apríl 1970 - 14. apríl 2019) Autor: ,

Odišiel dobrý človek, citlivý a vnímavý, so zmyslom pre spravodlivosť, skvelý kamarát s veľkým zmyslom pre humor. Odišiel profesor Martin Slobodník, významný slovenský sinológ, tibetológ, občiansky aktívny intelektuál, predstaviteľ akademickej obce, dekan Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Opustil tento svet predčasne, vo veku 49 rokov...

Čínštinu a sinológiu začal študovať v roku 1988 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Boli sme spolužiaci a Martin Slobodník bol vynikajúci študent. Prezradil nám, že jedným z dôvodov, prečo si vybral tento odbor, bol aj fakt, že oproti vtedajšiemu socialistickému Československu panoval vo vtedajšej Číne pomerne liberálny režim. Sloboda, humanizmus, ľudské práva a slušne spravovaná spoločnosť boli jeho celoživotným krédom a poslaním.

Počas štúdia absolvoval dvojročný študijný pobyt (1991 – 1993) na prestížnej Pekinskej univerzite. Už vtedy sa v ňom prebudil záujem o Tibet a tibetskú kultúru. Navštevoval kurzy tibetského jazyka, chcel spoznať tento civilizačný okruh priamo od Tibeťanov, a hlavne z primárnych tibetských prameňov. Nebolo to jednoduché, nepracoval s bežnými materiálmi, ale so zvedavosťou jemu vlastnou získaval cenné dokumenty a výpovede v kontexte, akým vnímajú Tibeťania sami seba a svoju prastarú kultúru a náboženstvo.

Opakovane navštevoval kláštor Labrang, jeden z najvýznamnejších chrámov najvplyvnejšej školy tibetského buddhizmu Gelukpa, nachádzajúci sa v okrajovej, severovýchodnej časti Tibetu, na území s historickým názvom Amdo, v dnešnej čínskej provincii Kan-su. V rámci doktorandského štúdia študoval dva roky tibetológiu na univerzite v Bonne a realizoval viacero terénnych výskumov v severovýchodnom Tibete. Samozrejme, rovnako intenzívne študoval čínštinu, a to nielen jej súčasnú podobu, ale venoval sa aj štúdiu klasickej a stredovekej podoby tohto jazyka. Do hĺbky spoznával čínske dejiny, kultúru či literatúru. Mohol sa tak venovať výskumu dejín Číny v širokom kontexte, i v kontexte čínsko-tibetských vzťahov.

***

Po skončení štúdií pracoval v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied a od roku 2000 až po jeho nečakaný skon pôsobil na Katedre východoázijských štúdií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. Pôsobil ako vedúci katedry, kým v roku 2013 nenastúpil na post prodekana fakulty a, žiaľ, iba na veľmi krátko na post dekana, vo februári 2019.

Vedecky sa venoval dejinám Číny, čínsko-tibetským vzťahom, náboženstvám v modernej Číne, ale jeho bádateľský zámer bol oveľa širší. Zaoberal sa aj aktuálnym vývojom v Čínskej ľudovej republike a na túto tému napísal mnoho článkov a komentárov, obracajúc sa na slovenského čitateľa, ale aj vo svetových jazykoch, orientujúc sa na medzinárodnú vedeckú komunitu. Z hlbokého vnútorného presvedčenia kritizoval kroky čínskej vlády, ktoré vnímal ako nedemokratické a odporujúce princípom slobody jedinca či národa, ktoré on sám tak úprimne vyznával.

Svojej najväčšej vedeckej vášni venoval dve vedecké monografie (v rokoch 2007 a 2011) a dve odborné publikácie (v rokoch 1996 a 2013). Keď píšem tieto riadky, predstavujem si kolegu Martina Slobodníka na prezentácii jeho spoločnej knihy s Pavlom Breierom Labrang – svet tibetského kláštora. Usmievavý Martin, v dobrej nálade, ktorý svojím inteligentným humorom a pútavým rozprávaním o knihe očaril každého. A študenti prišli v tričkách s nápisom "I love Martin Slobodník“, ktoré si dali špeciálne vyrobiť na túto príležitosť.

***

Tibet mal Martin úprimne rád. Nikdy neskĺzol k povrchnému a schematickému videniu faktov a udalostí. Kniha ponúka jedinečné svedectvo o vyše tristoročnej histórii Labrangu, jedného zo šiestich najvýznamnejších kláštorov tibetského buddhizmu, aj o jeho premenách za posledných dvadsať rokov. Novátorské dielo v slovenskej knižnej kultúre, ktoré mimoriadne fundovaným spôsobom odkrýva na príbehu kláštora históriu, kultúru a náboženstvo Tibeťanov, bez idealizovania obrazu Tibetu či, naopak, nadradenosti orientalizmu. Kniha tiež načrtáva problematiku napätia medzi modernizačnými tlakmi a snahou Tibeťanov zachovať si náboženské a kultúrne tradície v rýchlo sa meniacom globalizovanom sve­te.

Číne Martin Slobodník rozumel pohľadom erudovaného vedca, fakty hodnotil s kritickým odstupom. Mal rád čínsku literatúru, keď mal čas, prekladal poviedky či dokonca poéziu z čínštiny a tibečtiny. V prvom rade sa však venoval dejinám, to ho bavilo najviac.

Bádanie si nikdy neuľahčoval, názory iných vedcov chcel mať podložené originálnymi textami a dokumentmi, čo je v kontexte čínskeho jazyka obzvlášť ťažké, pretože v čínštine bola a ešte aj v súčasnosti je mimoriadne veľká diskrepancia medzi písaným a hovoreným jazykom. Navyše historické texty či dokumenty, ktoré tradične v Číne patrili k „vysokej literatúre“, boli zapisované v špecifickom knižnom, de facto umelo vytvorenom ozdobnom jazyku, ktorý bol ťažko dešifrovateľný aj v dobe svojho vzniku. Martin Slobodník ich dokázal čítať vďaka dlhoročnému štúdiu takýchto textov. Aj preto je jeho prínos pre slovenskú sinológiu taký významný. Čítal a analyzoval historické texty, často málo známe, získané v lokálnych archívoch alebo zabudnutých knižniciach. Jeho práce vychádzali v angličtine, čínštine či nemčine a bol medzinárodne uznávaným odborníkom.

***

Z jeho tváre často žiaril šibalský a zároveň tajomný úsmev. Mali sme ho radi všetci – kolegovia aj študenti. Študenti ho obdivovali, tešili sa na jeho prednášky, veľa sa od neho naučili a tiež vedeli, že nikdy nemystifikuje – ak niečo nevedel, tak povedal, že to nevie. Mali v ňom istotu, že to, čo hovorí, je prefiltrované jeho nesmiernou fundovanosťou a vedeckou poctivosťou. Zároveň bol milý, zábavný a jeho inteligentný humor bol povestný.

Bude nám všetkým veľmi chýbať. Slovenská sinológia a tibetológia stráca svoj klenot, kolegovia a študenti strácajú múdreho a rozvážneho kolegu a učiteľa s neodmysliteľným inteligentným úsmevom. Martin, odišiel si, ale my vieme, že tu budeš stále s nami.

Autorka, Prof. Jana Benická je vedúcou katedry východoázijských štúdií na FiF UK v Bratislave a riaditeľkou Konfuciovho inštitútu UK.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#tibetológia #sinológia #Martin Slobodník
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box biela kocka "L" červené ruže

Flower box biela kocka "L" červené ruže

37,99
Smútočná kytica krémové ruže

Smútočná kytica krémové ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk