Hemingwayove manželky: Na konci s dychom

, 27.04.2019 06:00
hemingway
Svadobná fotografia s Hadley Richardsonovou 9. marca 1921. Autor:

Spisovateľ Ernest Hemingway bol veľký dobrák. To však nestačilo, aby bol aj verný. So svojimi láskami sa hneď ženil, a tak v živote mal postupne štyri manželky. Milovali ho pre jeho talent, ale aj pre statné telo. Vzniklo o tom mnoho kníh. Jedna práve vyšla pod názvom Pani Hemingwayová.

Ernest Hemingway mal rád alkohol, sex a more. Bol s ním príjemný život. Najmä v mladších rokoch. Naomi Woodová o tom rozpráva vo fiktívnej životopisnej knihe Pani Hemingwayová (vydavateľstvo Slovenský spisovateľ), ktorá mapuje autorove štyri manželské zväzky. Sústreďuje sa na obdobia, keď už boli vzťahy v kríze, láska sa končila a na obzore sa objavila sokyňa. V poslednej kapitole je tou sokyňou samotná smrť. Manželka Mary si nechce pripustiť, že jej muž odchod zo sveta volil dobrovoľne, že si Hemingway siahol na život sám. Nechcela uveriť, že aj ju opustil kvôli „inej“ – ako tri manželky pred ňou. Mary ho našla ráno ležať zastreleného v predsieni. V ten deň mali ísť spolu na lov kačíc. Už vychystaný sa zastrelil ako kedysi jeho otec. Kým však prišiel tento tragický okamih, prežil spisovateľ búrlivý a plodný život. Vždy stála pri ňom nejaká žena.

Druhá svadba - s Pauline Pfeifferovou 10. mája...
Druhá svadba - s Pauline Pfeifferovou 10. mája 1927 v Paríži. Autor: PROFIMEDIA

Z kamarátky sokyňa

Prvá časť rozprávania sa odohráva v celkom inej situácii, než je blízkosť smrti. Čitateľ sa ocitne vo francúzskom meste Antibes, v roku 1926. Zišiel sa tam "celý Paríž“ – je módne dovolenkovať na Riviére. Slnko praží, more sa vlní, vášne bujnejú. Hemingwayovci pricestovali s malým synom Bumbym a s kamarátkou Fife, ktorá má so spisovateľom „techtle-mechtle“. Obe ženy by zo spisovateľa najradšej zlízali morskú soľ vlastným jazykom. Milujú ho, hoci jedna, Hadley, je zákonitá a druhá, Fife, zatiaľ len milenka. Hadley tuší, čo sa deje, ako manžel prahne po Fife. Však preto ju aj pozvala na túto spoločnú dovolenku. Dúfala, že sokyňa nevydrží konfrontáciu s idylickým rodinným životom spisovateľa a ustúpi. Manželky niekedy dúfajú, že sa muž cudzej ženy nasýti a náklonnosť zázračne zmizne. Aj Hadley tak uvažovala: Možno sa milenky na tejto dovolenke Ernest nasýti a bude pokoj.

Tolerancia sa však vždy neopláca. Hadley si v Antibes užila svoje: Trpela, už len keď videla, ako sa Fife predvádza v plavkách, ako skáče šípky z móla do mora. Spisovateľ obdivoval jej šikovnosť a pružnosť. Fife bola ako prútik, mala chlapčenský pôvab, krátke tmavé vlasy. Bola moderná, odvážna. Hadley skôr mamičkovská. Hneď mali Bumbyho. Hemingway nechcel tak skoro deti – prvý syn sa narodil, keď nemal ani dvadsaťpäť rokov a to bol škrt cez rozpočet. Radšej by len písal. Mal svoju rodinu rád, ale tichá a nepriebojná domasedka Hadley nemohla konkurovať šarmantnej – a bohatej! – Fife, ktorá bola novinárkou v módnom časopise Vogue.

Hemingwayovci v tom čase treli biedu. Ernest len začínal. Už síce vydal úspešnú knihu Slnko aj vychádza, predpovedali mu veľkú budúcnosť, ale ešte nemal peniaze. Bývali v Paríži a Hemingway sa vraj neraz zakrádal do blízkeho parku, aby tam odchytil holuby, ktoré potom Hadley piekla v ich skromnom bytíku. Mali vraj iba dve stoličky, a tak Fife, ktorá bola u nich častým hosťom, ani nemala kde sedieť. To však neprekážalo, hlavne, že spisovateľ ju v noci odprevádzal domov a veľa času trávili na brehu Seiny. Fife bola veľkosvetská, patrila do vyššej spoločnosti a Hemingway sa už prelaďoval na niečo také. Už začínal byť slávny a zišla by sa mu primeraná partnerka. Nie skromná naivka Hadley, ktorá mu navyše stratila vo vlaku kufor s rukopisom novej prózy. On však tak kruto a racionálne o rozchode neuvažoval. Nechával ženy, aby ním manipulovali. Vychádzali mu v ústrety, odpúšťali mu, lebo bol veľmi milý.

Vráťme sa však do Antibes v roku 1926. Situácia na dovolenke speje ku kríze, ale nikto sa s nikým nevadí. Zatiaľ sa kúpu, pijú, chodia po večierkoch. Napríklad s Fitzgeraldovcami. Alkohol, ktorý sprevádzal Hemingwaya po celý život, tečie prúdom. Obe ženy sú spokojné. Spisovateľ píše poviedky, skúša si na manželke rôzne ľúbostné polohy, ktoré chce opísať v texte. Aby vraj boli aj v praxi uskutočniteľné. V manželstve pestuje domácke milovanie s rozumom, ktoré je praktickým podkladom pre písanie. Potrebné vášne však spoznáva inde. S Fife zažíva nevídané rozkoše, skúša erotické situácie, pri ktorých stráca rozum. Je to ošiaľ, osud, Fife je skutočná múza! Aj jeho intelekt už potrebuje zmenu. A tak si berie Fife za ženu. Usadia sa pri mori, ale v Amerike, v Key West na Floride. Spisovateľ je spokojný, píše, narodia sa im dvaja synovia. Fife je s bývalou manželkou Hadley v priateľskom vzťahu. Tá si tiež našla nového muža. Zdá sa, že nastala idyla.

S treťou mnaželkou Marthou Gellhornovou v roku...
S treťou mnaželkou Marthou Gellhornovou v roku 1941 na Havaji. Autor: PROFIMEDIA

Opäť nuda v posteli

Časť o manželstve s Fife (Pauline Pfeifferová) je situovaná do roku 1938. Od svadby uplynulo desať rokov a do života manželov sa vkráda nuda. Vlastne, nudí sa iba Fife. Hemingway, naopak, chytá nový dych. Situácia vo svete sa komplikuje, schyľuje sa k druhej svetovej vojne. Spisovateľa vojna inšpiruje, je aj novinár, túži odovzdávať informácie. Chce byť pri dôležitých udalostiach. Stáva sa vojnovým korešpondentom a odíde do Španielska, kde svet bojuje proti nastupujúcemu fašizmu. Doma sa zdržiava málo. Fife je osamelá, chýba jej veľkomestský život, večierky, redakcia, spoločnosť. Jej krásne šaty a vzácne kožuchy, ktorými kedysi očarila chudobného Ernesta, visia v skrini. Aj sukňa z čierneho peria, v ktorej zvádzala Ernesta v Antibes, ochabla a pĺzne.

Teraz je Fife v podobnej situácii, ako bola vtedy Hadley. Cíti, že manžel jej uniká. Doma je minimálne a keď sa objaví, chce mať pokoj. Spí sám vo vlastnej spálni, nemá energiu na sex. Musí sa sústreďovať na písanie, izoluje sa. Darmo Fife vytvorila v Key West pre muža rajskú záhradu. Už to nezaberá. Tuší prečo. Je za tým nová spisovateľova láska Martha Gellhornová, zasa celkom iný typ ženy. Fife si o tom telefonuje s Hadley, tá ju utešuje, ale obom je jasné, že je koniec ďalšej lásky. Hemingway teraz spoznáva ženu, ktorá mu je rovná. Spisovateľka, vojnová korešpondentka, dominantná osobnosť, populárna medzi čitateľmi. Fascinujúca blondínka Martha. Preniká do Hemingwayovho života a inšpiruje ho. Spisovateľ píše divadelnú hru Piata kolóna a román Komu zvonia do hrobu. Už tam vystupuje aj Martha Gellhornová a Fife žiarli. Chce trhať jeho rukopisy, ale vývoju sa nedá zabrániť.

V románe Komu zvonia do hrobu je známa scéna milovania v spacom vaku, ktorá vzruší celý svet. Manželstvo však účinkovanie novej múzy neprežije a Hemingway si berie ďalšiu novinárku. Kým však Fife robila reportérku v spoločenskom časopise Vogue (a teraz doma zakrnieva), Martha je vojnová korešpondentka, má rada bojové podmienky. Hemingway odišiel do Španielska ako vojnový reportér v marci roku 1937 a stretol tam Marthu. V roku 1940 sa s ňou zosobášil a ich domovom sa stala Kuba, ale v ich živote bola stále prítomná vojna. Ďalšia časť knihy, ktorá mapuje už koniec tretieho manželstva, sa teda volá Martha a odohráva sa v Paríži 1944. Je koniec druhej svetovej, Hemingway oslavuje víťazstvo, popíja v hoteli. Hoci je bieda, on si vždy alkohol nájde. Je slávny a všetci si ho predchádzajú. S manželkou sa však už vzťah kazí. Je medzi nimi aj rivalita. Porovnávajú sa, kto je múdrejší, kto je úspešnejší. Martha na ňom nelipne ako predchádzajúce ženy, je egocentrická, slávna, ľahšie sa ho vzdáva. Navyše, vie, že Ernest už má náhradu, novinárku Mary, a ona nebude s nikým o Hemingwaya bojovať. V Paríži sa táto trojica, vlastne trojuholník, stretne a Martha navrhne rozchod. Ten sa hneď vrhne do náručia Mary Welshovej. Je zatiaľ síce vydatá, ako aj on ženatý, ale to sa ľahko vyrieši. Román Komu zvonia do hrobu priniesol Hemingwayovi aj veľké peniaze, nie je problém zakladať nové rodiny, nové sídla. Tentoraz sa udomácnia v Ketchume v štáte Idaho.

S Mary Welshovou v lodnom bare na ceste z Le...
S Mary Welshovou v lodnom bare na ceste z Le Havru do New Yorku v júni 1953. Autor: PROFIMEDIA

Pred lovom

Posledná časť knihy sa odohráva v roku 1961. Čas pokročil, všetko sa zmenilo. Písanie Hemingwayovi už tak nejde, alkohol ho ochromuje. Depresie, nepokoj, clivota. Búrlivý život si vyberá svoju daň. Ernest s Mary žijú v prírode, chodia na poľovačky, ale už to nie je ako kedysi. Manželka je skôr opatrovníčka, ale je spokojná. Miluje Hemingwaya a chce mu byť oporou. Aj taký život vie byť krásny. No samotnému umelcovi to zrejme nestačí. Chýba mu schopnosť tvoriť, mučí ho rozháranosť. Jedného skorého rána si strelí do hlavy. Mary sa snaží vysvetľovať, že sa to stalo náhodou, pri manipulácii so zbraňou. Všetko však nasvedčuje tomu, že si spisovateľ vybral smrť sám a našiel dosť sily, aby ortieľ vykonal.

Manželka sa spočiatku nedokázala so situáciou vyrovnať, nedokázala ísť do jeho izby, pozerať si jeho knihy, rukopisy, zápisky, časopisy. Zaujímavé je, že rovnováhu jej pomohli nájsť aj bývalé panie Hemingwayové (len Fife už bola po smrti), ktoré ju vlastne priviedli na spásnu myšlienku, aby sa odvážila načrieť do Hemingwayovho archívu a dokončila rozrobené veci. Tak sa na svet dostala aj rozkošná kniha Pohyblivý sviatok, ktorá je spomienkou na časy mladosti, keď ešte Hemingway chytal holuby v parížskom parku, nadväzoval priateľstvá, mal plány a formovala sa jeho osobnosť. Mary túto knihu vydala a naplnila tak svoje poslanie.

Ako sa mení človeku život, menia sa aj nároky na partnera. Hemingway sa menil, rástol, ženy sa okolo neho krútili. Boli inteligentné a ponúkli mu to, čo práve potreboval. Neprestali ho milovať ani po rozchode. Bol to ich zajko, miláčik, ktorého treba rozmaznávať. A naopak – on bol vždy láskavý k nim, hoci ich opúšťal. Zostávali v jeho knihách, v jeho živote, patria k spomienkam naňho. Vďaka knihe Pani Hemingwayová sú manželky ako živé a svedčia o tom, že tento muž nedokázal byť sám. Musel mať okolo seba svoje literárne postavy, ale aj svoje živé lásky.

Kniha Pani Hemingwayová je fikcia, ale vytvára hodnoverný obraz o tom, ako to asi všetko bolo. Možno čitateľ navnadený Naomi Woodovou siahne aj po iných tituloch od Hadley Richardsonovej, Marthy Gellhornovej či Mary Welshovej (tá napísala, ako jediná z manželiek, aj vlastné spomienky na spolužitie s Hemingwayom pod názvom Ako to bolo) alebo aj po knihách ďalších autorov o tomto velikánovi. Alebo si rovno prečíta jeho slávny príbeh o životnom zápase Starec a more.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#spisovateľ #Hemingway #Ernest Hemingway
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku