Je známe, že percento volebnej účasti na voľbách do EP je na Slovensku viac než nepriaznivé. Trápi ma, že toto percento je medzi mladými ľuďmi ešte nižšie. Prieskumy dokázali, že na posledných voľbách do EP v roku 2014 sa zúčastnilo len 28 % mladých ľudí zo všetkých krajín Európskej únie (EÚ). Toto percento bolo v SR ešte nižšie (kleslo až na 6 %). Z môjho pohľadu je to veľký problém, ide predsa o rozhodovanie o budúcnosti nás všetkých, hlavne mladých ľudí (prijaté opatrenia/smernice a nariadenia sa dostávajú do reálneho života v časovom horizonte niekoľkých rokov po ich schválení a ich prípadná oprava trvá ešte dlhšie). Je preto nevyhnutné percento účasti na voľbách neprestajne zvyšovať.
Mnoho mladých má pocit, že voľbami sa nič nezmení, nezaujímajú sa o dianie na európskej pôde. Podľa mňa sa dostávame do stavu akéhosi zacyklenia. Politici, kandidáti na europoslancov, majú volebné štatistiky z minulých rokov a nízku účasť mladých môžu rovnako predpokladať aj v budúcich voľbách. Zisťujú, že oveľa viac hlasov získajú od staršej, disciplinovanej generácie, ktorá považuje právo voliť za svoju povinnosť. Predvolebné kampane teda môžu zamerať na problémy, ktoré trápia skôr narodených (zdravotná starostlivosť, kvalita života na dôchodku a pod.). Mladý človek nenachádza v programoch „svoje témy“, a preto často voľby ignoruje. Tento jav bolo možné pozorovať v predošlých rokoch.
Nepoznanosť kandidátov nie je neznámy fenomén ani medzi voličmi starších generácií. Politické strany si nepotrpia na výraznú predvolebnú kampaň do EP. To, že je to spôsobené (ne)financovaním týchto kampaní zo strany štátu, je jednou z možných príčin, prečo je motivácia v propagovaní sa širšej verejnosti nižšia oproti parlamentným voľbám.
Ďalším dôvodom môže byť aj výber kandidátov. Mladí často hľadajú medzi nimi svojich rovesníkov. Vzniká tu pocit, že poslanci v EP sú akýmsi združením starších ľudí a od mladých sú veľmi ďaleko. Tí však hľadajú človeka, ktorý je im bližší, dáva im pocit, že im rozumie, že sú na rovnakej úrovni a ich názory a problémy vie lepšie pochopiť. Zlepšila by sa teda aktivizácia mladých, ak by mohli voliť niekoho bližšieho ich veku? Myslím, že časť z nich by to určite ovplyvnilo. Otázkou zostáva, do akej miery by to ovplyvnilo chod parlamentu.
S presadzovaním názorov to môže byť zlé aj zo strany politikov, pretože sociálna/politická realita poslanca EP i domáceho politika nie je vždy rovnaká ako sociálna/politická realita prijímateľa. Často sme svedkami zlého pochopenia dobrých nápadov politicky nevzdelanej spoločnosti a často sú myšlienky poslanca EP nepochopené aj medzi domácimi politikmi. Takto môžu zanikať inovatívne myšlienky, ale aj záujem mladých o dianie v EÚ. Myslím si, že je to veľká škoda.
Na rôznych fórach sa človek často stretne s negatívnym názorom mladých na prerozdeľovanie financií medzi členskými štátmi. Dokonca ani názor, že štáty ležiace východnejšie či juhovýchodnejšie len profitujú na členstve v EÚ a žiadnou sumou sa na jej chode nepodieľajú, nie je neobvyklý. Tu si dovolím nesúhlasiť. Zámerom EÚ je predsa vyrovnanie životnej úrovne v členských štátoch. A nie je toto práve v záujme mladých ľudí? Veď len predstava, že nemusia za lepšími podmienkami odchádzať do zahraničia, je podľa môjho názoru skvelá. Malo by byť prirodzené, že ekonomicky silnejší pomôže ekonomicky slabšiemu, aby znížil ekonomické a sociálne rozdiely medzi štátmi. Opačné názory sú proti princípom, na ktorých bola EÚ založená.
Vzniká problém aj vo financovaní projektov cez eurofondy. Niektorí mladí tvrdia, že európske peniaze sú zdrojom korupcie v členských štátoch. To nie je úplná pravda. Faktom zostáva, že ak dochádza ku korupčnému konaniu pri využití „európskych peňazí“, na vine nie je EÚ, ale ministerstvá členských štátov, prijímatelia pomoci a samotné nastavenie podmienok získavania eurofondov. „Získať eurofondy legálnou cestou je prakticky nemožné," povedal Róbert Mistrík, keď kandidoval za prezidenta. Ani takéto hyperbolizované vyhlásenia nepridajú dôveryhodnosti EÚ a budovaniu pozitívnemu vzťahu k nej.
Existuje u nás aj skupina mladých ľudí – euroskeptikov, ktorí úplne odmietajú EÚ so všetkými jej kladmi a zápormi. Euroskepticizmus je však čiastočne dobrý a v niektorých prípadoch dokonca využiteľný. Mal by poslúžiť ako zrkadlo politikom, ako akási množina nápadov či inovácií, z ktorých môžu čerpať pri modernizácii nášho spoločného európskeho domu. Je len na predstaviteľoch štátov a europoslancoch, ako sa na euroskepticizmus budú pozerať a ako ho využijú. Samozrejme, je dôležité pochopiť, o aký typ euroskepticizmu ide. Môže ísť o formu nacionalizmu či populizmu. Je tu aj skupina mladých ľudí, ktorí sa považujú za euroskeptikov, no ich postoj pramení z neznalosti faktov a je založený len na nepravdách a prijímaní názorov väčšiny bez vlastného názoru. Podľa mojej mienky práve táto skupina je jednou z najzraniteľnejších a najmanipulovateľnejších.
Dôsledkom masívneho rozšírenia euroskepticizmu nemusí byť len väčšia nepopulárnosť európskych inštitúcií, ale v krajnom prípade môže hraničiť s čiastočným či úplným narušením štandardných zásad ich fungovania. Zmena zloženia politických strán v EP sa môže považovať za začiatok možného znefunkčnenia EP. Hrozba vstupu populistických strán do EP sa zvyšuje priamo úmerne s euroskepticizmom. Následne môže byť narušená existencia ľudských práv a slobôd, o ktorých majú nové, netradičné strany inú predstavu. Zahraničná politika EÚ sa môže zmeniť natoľko, že dialóg o ľudských právach, ktorý vedie s viac ako 40 organizáciami a krajinami vo svete, sa pozastaví. Môže dôjsť k ťažšiemu hľadaniu konsenzov, keďže je tu hrozba výraznejšej fragmentácie a radikalizovania európskej politickej scény.
Za ďalší výrazný problém možno považovať malú angažovanosť niektorých europoslancov v parlamente a všeobecne málo diskusií o chode EÚ na pôde členských štátov. Reportáže o EÚ sa nesú často v negatívnom duchu a nezachádzajú do detailov. Pomohli by zlepšiť situáciu reportáže s presnými a aktuálnymi informáciami? Určite.
Veľmi rozšírené sú aj konšpiračné teórie, ktoré poškodzujú meno EÚ. Považujem za nutnosť zaviesť reguláciu takýchto informácii zo strany EÚ. Je potrebné prijať smernice či nariadenia, ktoré donútia rôzne internetové spoločnosti (Instagram, Facebook, Twitter, YouTube atď.) k regulácii takýchto správ. EÚ už požiadala reklamné spoločnosti a internetové giganty o zintenzívnenie boja proti dezinformačným kampaniam, no ani zďaleka to nestačí. Je však potrebné nájsť krehkú rovnováhu medzi právom na informácie a ich možnou cenzúrou.
Je potrebné spolupracovať s internetovými platformami, podporovať zdieľanie videí s európskou tematikou, šíriť ich najmä na stránkach, ktoré mladí najčastejšie navštevujú. No obsah takýchto reklám by mal obsahovať aj konštruktívnu kritiku a následné poskytnutie reálnych riešení. Tvrdiť, že EÚ nemá čo zlepšovať a všetko funguje perfektne, pôsobí na mladých ľudí s pochybovačnými názormi kontraproduktívne, rovnako ako pripomínanie iba úspechov EÚ. Je dôležitá transparentnosť v problematických témach, ako aj v navrhovaných riešeniach. Treba uľahčovať prístup k informáciám, veď právo na informácie patrí medzi jedno zo základných politických práv.
Treba klásť dôraz aj na čitateľnosť predvolebných kampaní. Podľa portálu politico.eu 63 % mladých ľudí zastáva názor, že staré politické strany im neposkytujú také riešenia problémov, s akými by boli spokojní. Riešenia potom hľadajú v nových stranách a hnutiach, ktoré môžu mať euroskeptické názory. Nemala by byť politická verejnosť konečne spokojná? Mladí sa predsa začali zaujímajú o politiku. To, že považujú novovzniknuté strany za atraktívnejšie, je len negatívnou vizitkou „starých“ strán. Je nutné, aby kvalita politických strán kandidujúcich do EP dosahovala úroveň, ktorá zabezpečí ochranu hlavných pilierov EÚ, ľudských práv a slobôd jej občanov a zároveň budú posúvať Európu správnym a efektívnym smerom. Treba si uvedomiť, že nie všetko je len o komunikácii, kvalita ponúkaného zohráva v tomto smere významnú úlohu.
Dôležitú úlohu zohrávajú pri šírení správ o EÚ aj médiá – tlačené či elektronické. V škole v rámci projektu Euroscola sme robili týždenný monitoring tlače a správ vo vysielaní RTVS, Markízy a JOJ s cieľom zistiť, koľko a akých správ súvisiacich s EÚ sa na týchto nosičoch dostane k verejnosti. Výsledky boli viac ako prekvapivé. Len 5 % správ sa zmienilo o EÚ, a z tohto malého počtu správ len 1,5 % šírilo pozitívne posolstvo o EÚ. Obávam sa, že situácia sa nezmenila ani teraz a aj v tomto predvolebnom čase budeme skôr počuť o tom, ako volení poslanci EP nepracujú a aké vysoké platy majú. Neviem, či sa nájde niekto, kto by seriózne informoval o práci EP ako celku, i o práci jednotlivých poslancov. Málo ľudí je takých uvedomelých, aby si sami cielene vyhľadávali informácie o činnosti EP a pravidelne ich sledovali.
Svet, v ktorom žije veľká väčšina mladých ľudí, je postavený na výdobytkoch moderných technológií. Sprístupniť možnosť voliť elektronicky je nevyhnutnosťou, pretože mladí ľudia radi používajú IT a práci s ňou venujú aj najviac svojho času. Možnosť voliť zástupcov do EP elektronicky považujem za veľmi dôležitý nástroj aktivizácie mladých pri voľbách.
Aj keď mnoho Európanov podľa politico.eu zastáva názor, že EÚ nemieri správnym smerom, je potrebné premeniť túto nespokojnosť za demokratickú horlivosť. Nám mladým sa totiž možno zdá, že právo voliť pre všetkých tu vždy bolo, je a rovnako aj bude. Obsahuje toto tvrdenie aspoň zrniečko pravdy? História nám jasne ukazuje, že nie. Preto by sme si toto právo mali vážiť a držať sa ho "zubami-nechtami“.
Európa je výborné miesto pre život aj práve vďaka EÚ. Môžeme mať výhrady k jej fungovaniu, ale benefity vyplývajúce z členstva v tomto elitnom klube sú zrejmé. Skúsme teda spoločne zveľaďovať to, čo je v našom spoločenstve dobré, a korigovať to, čo nefunguje k všeobecnej spokojnosti. Spolu to iste dokážeme.