Olympiáda ľudských práv: Pozor na extrémistov

13.05.2019 11:00
europsky parlament
Budova Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Autor: ,

Vstup do EÚ 1. mája 2004 predstavuje pre Slovensko symbolický míľnik, pri ktorom sme vyslali svetu jasný odkaz o návrate k plnohodnotnému vyznávaniu demokratických princípov. Po rokoch rozkladu právneho štátu za vlády premiéra Vladimíra Mečiara sa nám otvorili neobmedzené možnosti na rast a rozvoj vo všetkých sférach života.

Dnes, 15 rokov po vstupe, panuje medzi obyvateľmi ohľadom významu EÚ väčšinová spoločenská zhoda. EÚ ako garant demokracie a dodržiavania ľudských práv je najmä v očiach mladých vnímaná pozitívne. Ako je potom možné, že si mladí stále nevedia nájsť cestu k účasti na eurovoľbách? Nie je ochrana týchto hodnôt dostatočnou motiváciou voliť?

Významným ukazovateľom klesajúceho trendu volebnej účasti mládeže boli eurovoľby v roku 2014. Slovensko sa zaradilo na úplný chvost Európy. Výnimkou však neboli ani tradičné európske bašty, mládež jednoducho nevyužila svoj volebný potenciál. V súvislosti s tým je nutné položiť si otázku, prečo sa eurovoľby netešia popularite v takej miere ako rôzne iné voľby na národných úrovniach.

Na základe dlhodobého pozorovania, diskusie s mojimi rovesníkmi, osobného prieskumu a online aktivít v rámci iniciatívy Tentoraz idem voliť zastávam názor, že dôvodov je viacero. Pri rozlišovaní príčin je potrebné povedať, že zodpovednosť v tomto prípade spočíva tak na strane EÚ, ako aj na strane jednotlivých členských štátov. Z toho dôvodu musíme rozlišovať medzi príčinami národnej povahy a príčinami zo strany EÚ. Rozmery určitých problémov sa podľa môjho pozorovania líšia vzhľadom na charakter jednotlivých krajín.

Mladí často argumentujú, že jedným z kľúčových prostriedkov na zvýšenie volebnej účasti je kampaň a marketing. Je to pravda? Z veľkej časti áno. Dobrá kampaň je spravidla predpokladom pre dobrú volebnú účasť. V súvislosti s eurovoľbami je kampaň o to potrebnejšia, že ide o voľby nadnárodného charakteru, kde účasť mladých voličov závisí od viacerých faktorov. Voličom je potrebné objasniť význam EÚ, jej funkciu, chod, vysvetliť prebiehajúce procesy v rámci jednotlivých inštitúcií, organizáciu a priblížiť im, čo pre nich robí a aké výhody poskytuje. Úlohou EÚ by malo byť búrať tradičné stereotypné predstavy o chode únie a tiež o delení na východ a západ.

Je tento problém aktuálny aj na Slovensku? V prostredí SR považujem priestor venovaný eurovoľbám za dlhotrvajúci problém. Pozornosť médií, politikov a tiež verejnosti sa upierala na prezidentské voľby, ktoré sa konali iba pár mesiacov pred eurovoľbami. Na kampaň pred eurovoľbami je iba malý priestor, ktorý obyvateľom neposkytuje dostatočný prehľad o význame voľby. Prezidentské voľby sa navyše tešia niekoľkonásobne vyššej volebnej účasti. Nebolo by logické uvažovať o prepojení týchto dvoch volieb?

K zvyšovaniu účasti podľa môjho názoru neprispieva ani absencia politickej korektnosti, nárast populizmu a radikálneho nacionalizmu. Jednotliví predstavitelia štátov totiž vidia v tomto prípade možnosť, ako zvýšiť svoje preferencie polarizáciou spoločnosti. Ide predovšetkým o euroskeptické a extrémistické strany, ktoré často tendenčne skresľujú úlohu Európskeho parlamentu a jeho poslancov v negatívnom svetle za účelom presadenia vlastných kandidátov. Všetky témy, ktoré rezonujú v spoločnosti, následne premieňajú na nosné témy vlastnej kampane, aby vytvorili dojem, že práve oni sú tou správnou alternatívou. Tu sa však vynára otázka: Je možné nejakým spôsobom tomu zabrániť? Podobné praktiky totiž dnes naberajú rastúcu tendenciu.

Absencia politickej korektnosti na národnej pôde v kombinácii s rôznymi kauzami, obvineniami a pochybeniami často ústi do trvalej nedôvery voličov k politickým stranám a ich predstaviteľom. Výsledkom je napokon nespokojný volič, ktorý nevidí žiadnu alternatívu pre voľbu. To spôsobuje, že volič sa začne prikláňať k protisystémovým stranám alebo vyberá medzi „väčším a menším zlom“. Špeciálne to platí o mladých, ktorí sú potenciálne ovplyvniteľnejšou skupinou.

Istá časť ľudí vidí riešenie v povinnej volebnej účasti, čo by zároveň prispelo k väčšej legitimizácii volebných výsledkov. Nespokojní voliči a mladí ľudia by boli v takom prípade nútení voliť. Je možné toto považovať ako za jedno z riešení? Nie je neúčasť vo voľbách taktiež jednou z foriem vyjadrenia názoru?

Súčasnú formu volieb mladí dlhodobo považujú za neatraktívnu. Myslím si, že v tomto smere by bolo potrebné vykonať opatrenia, ktoré by viedli aspoň k čiastočnej digitalizácii volieb. Ak by mladí mali šancu voliť elektronicky, účasť by bola pravdepodobne výrazne vyššia. Keďže to ako problém uvádza pomerne veľké množstvo mladších, ale aj vekovo starších skupín, je podľa mňa nutné apelovať na EÚ a jednotlivé štáty na zabezpečenie takejto možnosti v budúcnosti. Podľa mňa sa týmto spôsobom uľahčí voľba i pre veľkú časť zdravotne znevýhodnených obyvateľov, ktorí by takto mohli hlasovať z pohodlia domova. Vzhľadom na súčasné dianie vo svete, kde môžeme pozorovať značné množstvo kyberútokov a pokusov ovplyvňovať voľby, však ostáva nateraz táto možnosť v rovine špekulácií.

„Politici majú sklon myslieť na budúce voľby, a nie na budúce pokolenie,“ povedal kedysi bývalý prezident USA Ronald Reagan. Rovnaká situácia je aj dnes, a to na Slovensku, ako aj v celej EÚ. Namiesto diskusie o potrebách mladých sa lídri a politické subjekty predbiehajú v populizme. Navyše podľa mňa čelíme kríze liberálnej demokracie. Vzniká čoraz viac sporov ohľadom zásadných tém, na ktorých jednotlivé strany nenachádzajú konsenzus. Ani tradičné demokracie nie sú schopné nájsť riešenia na otázky a čelia vnútornej kríze ako napríklad v prípade Británie, kde dlhodobo nie je možné nájsť riešenie pre brexit.

Európa čelí kríze identity. Dokáže sa s ňou vyrovnať? Jedinou cestou, ako jej čeliť, je podľa mňa vštepovať princípy európskej myšlienky už deťom v školách, viesť ich k hodnotám ľudských práv a zodpovednejšej voľbe. Významným prostriedkom na podporu volebnej účasti môže byť motivácia zo strany štátu alebo rôznych európskych inštitúcií. V súčasnosti takéto snahy môžeme vidieť prostredníctvom aktivít iniciatívy Tentoraz idem voliť, ktorá motivuje mladých ľudí prispievať k osvete ohľadom volieb formou rôznych súťaží. Nápomocnými sú nepochybne i aplikácie informujúce o eurovoľbách ako napríklad Citizens App z dielne Európskej únie. Ostáva dúfať, že hybná sila mládeže sa nebude musieť prejaviť až v pozícii, akou bol napríklad november 1989.

Text je krátený.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Olympiáda ľudských práv #extrémizmus #Európska únia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
22,99
Jarona 13

Jarona 13

33,99
Elite červené ruže

Elite červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk