Dôvodom občianskej vojny bola údajná diskriminácia menšinových hinduistických Tamilov zo strany väčšinových, budhizmus vyznávajúcich Sinhálčanov, ktorí kontrolovali vládu a armádu.
V modernej histórii sa vzájomná neznášanlivosť vyhrotila po vyhlásení nezávislosti Srí Lanky v roku 1948, keď sinhálska väčšina ovládla politickú i vojenskú moc. Presadzovaním budhizmu, vyhlásením sinhálčiny za jediný oficiálny jazyk a zákonom o zbavení občianstva indických Tamilov napomohli k organizovanému odporu a prvým zrážkam v roku 1958. Aj republikánska ústava z roku 1972 priznala tamilčine len status pracovného jazyka orgánov miestnej správy v Severnej a Východnej provincii.
V roku 1971 vystúpili Tamilovia s požiadavkou autonómie a o rok neskôr vznikla radikálna povstalecká skupina Tamilské nové tigre (TNT), ktorá v roku 1976 zmenila názov na Tigre oslobodenia tamilského Ílamu (LTTE). Oficiálne silou obhajujúcou záujmy Tamilov bol spočiatku Tamilský zjednotený oslobodzovací front (TULF).
Tamilovia sa začali v rámci niekoľkých tamilských organizácií usilovať buď o autonómiu, alebo o vlastný nezávislý štát Ílam. Nespokojnosť s umiernenou politikou TULF viedla k tomu, že hlavnou silou tamilského odboja sa stala TNT, neskôr LTTE, ktorá začala útočiť na orgány štátnej správy aj na umiernených Tamilov. Tigre odmietli akékoľvek návrhy na autonómiu a žiadali len samostatnosť.
Spolužitie dvoch najpočetnejších etník na Srí Lanke trvá už vyše dvetisíc rokov. Ako prvý prišli na ostrov pravdepodobne v šiestom storočí pred naším letopočtom z oblasti Bengálskeho zálivu Sinhálčania. Tamilovia, ktorí žijú na severe a východe ostrova, prišli na Srí Lanku z južnej Indie okolo roku 200 pred naším letopočtom. Ďalšiu časť Tamilov, ktorí žijú v strednej horskej oblasti Srí Lanky (takzvaní horskí alebo indickí Tamilovia), priviezli z Indie v 19. storočí Briti, aby si zaistili lacnú pracovnú silu na čajových a kaučukových plantážach. Sinhálčania tvoria asi 75 percent obyvateľov, Tamilovia dohromady necelých 16 percent.
Rok 1983 a Čierne tigre
Od ojedinelých nepokojov a krvavých stretov k organizovanému ozbrojenému boju za samostatnosť prešla LTTE v júli 1983. Tamilovia 23. júla 1983 najprv napadli vojenskú hliadku a 13 jej príslušníkov zabili. Nasledujúci deň si protitamilský pogrom v metropole Kolombo vyžiadal stovky až tisíce obetí.
Občianska vojna sa rozhorela naplno a situácia bola ako na hojdačke. Niekoľkokrát sa už schyľovalo k prímeriu, aby sa boje opäť rozhoreli s ešte väčšou intenzitou. Vojnu sprevádzali masakry civilného obyvateľstva a najobávanejšou zložkou LTTE sa stalo samovražedné komando, ktoré bolo súčasťou špeciálne vycvičenej jednotky „Čierne tigre“.
Okrem veľkého počtu civilistov pripravili samovražedné aj bombové atentáty o život napríklad štátneho ministra obrany Randžána Vidžeratna, prezidenta Ranasingha Premadasu alebo indického premiéra Rádžíva Gándhího. Brutalita LTTE viedla k tomu, že organizáciu zaradili západné krajiny na zoznam teroristických organizácií. Fondy na nákup zbraní a na propagandu LTTE zaisťovala tamilská diaspóra.
Dlhé hľadanie mieru
Po prvý raz rokovali predstavitelia vlády a Tamilov v júli 1985 v Bhutáne. Nepomohla ani indická intervencia (1987–1990). V apríli 1989 až júni 1990 ponúkal riešenie konfliktu prezident Ranasinghe Premadasa, pre porušovanie uzavretých prímerí však vláda vyhlásila Tigrom otvorenú vojnu. Premadasa v roku 1993 zabili a o ďalší mierový plán sa pokúsila v roku 1995 prezidentka Čandrika Kamaratungová, ktorá Tamilom neúspešne ponúkla širokú autonómiu. Na konci toho istého roka vládne jednotky dobyli hlavnú základňu LTTE Jápané.
Ku koncu vojny sa schyľovalo v roku 2002, keď vláda a LTTE za sprostredkovania Nórska uzavreli časovo neobmedzenú dohodu o prímerí. V rovnakom roku sa tiež v Thajsku konalo po siedmich rokoch prvé kolo mierových rokovaní medzi vládou a predstaviteľmi LTTE. O rok neskôr však LTTE rokovania pozastavili a potom sa organizácia rozpadla na dve krídla. Na prelome rokov 2005 a 2006 LTTE začala porušovať prímerie a v januári 2008 z dôvodu nekončiaceho násilia zo strany separatistov od prímerie odstúpila aj vláda a začala proti povstalcom ďalšiu ofenzívu.
V januári 2009 armáda vyhlásila tzv. Bezpečnostnú zónu v severovýchodnej oblasti ostrova, aby umožnila asi štvrť miliónu civilistov opustiť územie držané tamilskými povstalcami a uchýliť sa do oblastí pod kontrolou vlády. V máji 2009 armáda dobyla posledné časti severovýchodného pobrežia, ktoré ešte ovládali povstalci. Pritom len dva roky predtým povstalci ovládali asi 15 000 kilometrov štvorcových Srí Lanky, čo bola asi štvrtina jej rozlohy. Srílanský prezident Mahinda Radžapakse následne ohlásil víťazstvo v občianskej vojne. Definitívnou bodkou vojny bolo oznámenie rebelov zo 17. mája, že ukončujú boje, a nasledujúci deň bol vládnymi vojskami na úteku zabitý ich vodca Vélupilláí Prabhákaran.
Podľa odhadov OSN počas vojne zahynulo 80 000 až 100 000 ľudí. Z toho bolo 27 639 tamilských ozbrojencov, 23 327 vládnych vojakov, 1 155 indických vojakov a desaťtisíce civilistov.
Krvavá Veľkonočná nedeľa
Tento rok počas Veľkonočnej nedele otriasol Srí Lankou najhorší teroristický útok v dejinách krajiny. Pri bombových útokoch na kostoly a hotely prišlo 21. apríla o život najmenej 250 osôb. Srílanské úrady vinia z veľkonočnej masakry doteraz málo známu islamistickú skupinu Národný Tauhíd džamát (NTJ), na čele ktorej stál miestny radikálny duchovný Zahrán Haším. Ten pri jednom z atentátov zahynul – podľa úradov sa vyhodil do povetria v jednom z hotelov.