Transsibírskou magistrálou otriasol v roku 1989 výbuch, silou zodpovedal Hirošime

03.06.2019 10:36

Dva prechádzajúce osobné vlaky zasiahol na Transsibírskej magistrále v blízkosti mesta Ufa výbuch skvapalneného plynu z poškodeného potrubia. Bilancia tragédie zo 4. júna 1989 bola hrozivá: na mieste zahynulo 258 ľudí, ďalších 317 zomrelo v nemocniciach. Celkovo tak prišlo o život 575 pasažierov, ďalších asi 600 ľudí zostalo pre popáleniny a ďalšie zranenia trvalo postihnutých.

Havária je najhorším železničným nešťastím v Európe od konca prvej svetovej vojny. Hlavnými dôvodmi jednej z najväčších železničných katastrof v dejinách ľudstva bolo zlyhanie pracovníkov plynovodu, chaotické záchranné práce a nedodržania bezpečnostných pravidiel pri výstavbe plynovodu.

Katastrofa sa stala o 01:15 medzi stanicami Aša a Ulu Teljak v dnešnej Baškirskej autonómnej republike, ktorá leží na rozhraní európskej a ázijskej časti Ruska. Najbližším väčším mestom bola Ufa. Sila výbuchu zodpovedala podľa niektorých odhadov atómovej bombe zvrhnutej na japonské mesto Hirošima. Plamene boli podľa svedkov viditeľné až do vzdialenosti 100 kilometrov, detonácia rozbíjala okná v mestečku Aša, vzdialenom od výbuchu desať kilometrov, a požiar zachvátil oblasť s rozlohou 250 hektárov.

Plynovod Západný Sibír-Ural-Povolžie bol uvedený do prevádzky v roku 1985. Už počas výstavby sa zistilo, že na niektorých miestach nezodpovedá budúcej záťaži a do roku 1989 na plynovode, ktorý bol pôvodne budovaný ako ropovod, technici zaznamenali 50 havárií, ktoré sa dovtedy zaobišli bez obetí. Potrubie bolo pri mieste havárie uložené zhruba kilometer od železničného násypu.

Plyn začal unikať asi tri hodiny pred príchodom vlakov a hromadil sa v dvoch kalužiach neďaleko trate. Miestni obyvatelia upozorňovali na zápach unikajúceho plynu a tiež meracie prístroje ukazovali pokles tlaku. Obsluha plynovodu však na varovné signály reagovala zvýšením tlaku v potrubí.

V oboch vlakoch na trase Novosibirsk-Adler a opačne cestovalo v okamihu výbuchu 1 284 pasažierov a 86 členov posádky, vlaky mali celkom 38 vagónov. Presný počet cestujúcich však nebolo možné zistiť, pretože deti do piatich rokov cestovali bez lístkov. Detí bolo medzi pasažiermi viac ako 300, pretože trasa bola hojne využívaná rodinami na cestu k Čiernemu moru.

Vlaky sa v mieste nehody však vôbec nemali stretnúť a len zhoda náhod spôsobila, že sa stretli práve v mieste úniku plynu. Prvú súpravu zdržali technické problémy, druhý vlak musel neplánovane zastaviť kvôli žene, ktorá začala rodiť. Mohutný výbuch pravdepodobne spôsobila iskra, ktorá odletela od vlaku, podľa niektorých teórií to mohla byť aj cigareta.

Asi tretinu z oficiálneho počtu 575 obetí tvorili deti, podľa niektorých zdrojov zahynulo dokonca až 645 osôb.

Podľa oficiálnej verzie mala únik plynu na svedomí ťažká technika, ktorá pri stavbe plynovodu narušila povrch rúrok. Pre haváriu bolo v roku 1992 postavených pred súd deväť ľudí, medzi nimi boli napríklad šéf podniku, ktorý sa podieľal na stavbe plynovodu, a niekoľko stavbyvedúcich. Maximálny trest pre vinníkov najväčšej železničnej katastrofy na území bývalého Sovietskeho zväzu znel dva roky väzenia.

#transsibírska magistrála
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
23,99
Dôkaz lásky krémový

Dôkaz lásky krémový

1,49
Črepníková primulka

Črepníková primulka

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk