Ďaleká minulosť na blízkych výstavách o osídlení Liptova

23.06.2019 06:00
model hradiska, lužická kultúra
Model hradiska so sídliskom na výstave Ľudia a poklady lužickej kultúry. Autor:

Liptov, ktorý je pozoruhodný pre pestrosť archeologických nálezov, prednedávnom obohatilo Liptovské múzeum v Ružomberku novou stálou expozíciou s názvom Obraz osídlenia Liptova v praveku a včasnej dobe dejinnej.

Na výstave sa okrem archeologičky domovského múzea Simony Sliackej podieľali i bádateľky z dvoch špičkových pracovísk archeológie Jana Mellnerová Šuteková z Katedry archeológie FiF UK Bratislava a Lucia Benediková z Archeologického ústavu SAV.

Keďže ide o stálu expozíciu, jej koncepcia si vyžadovala starostlivú prípravu, aby zahrnula nielen aktuálnosť, ale aj nadčasovosť. Autorkám sa na relatívne malom priestore podarilo prezentovať aktuálny stav poznania liptovského regiónu od najstarších doložených stôp ľudských aktivít z neskorej staršej kamennej doby (z paleolitu) do obdobia, keď vývoj v Európe ovplyvňovali Rimania (približne do 4. storočia n. l.).

Postupne na jedenástich paneloch sa návštevníci oboznámia s dôležitými lokalitami a s nálezmi z jednotlivých období v regióne Liptova. Jazyk sprievodných textov je síce dosť odborný, ale v prípade stálej expozície, ktorá má ambíciu osloviť nielen laickú, ale aj odbornú verejnosť, je to skôr plus. Súčasťou rozprávania autoriek bola snaha ukázať návštevníkom i postupné narastanie archeologického poznania o regióne. V textoch sa tak objavujú nielen informácie o najnovších výskumoch a nálezoch, ale aj o prvých dôležitých objavoch v regióne z minulosti, napríklad o Liskovskej jaskyni, ktorá bola skúmaná už na konci 19. storočia, ale pozoruhodné nálezy vydala aj na konci 20. storočia.

16 poslov z eneolitu

Pozornosť odborníkov vzbudil nález hromadného hrobu s pozostatkami šestnástich ľudí z obdobia neskorej mladšej kamennej doby (z eneolitu). Podrobný opis nálezovej situácie a jej interpretáciu dopĺňajú fotografie 3D archeologických situácií, ktoré približujú postupný proces archeologizácie nálezu hromadného hrobu.

Bronzová doba dominuje expozícii. Autorky jej venujú najviac priestoru, nielen textami, ale aj nálezmi. Nie je to nič prekvapujúce, keďže najmä v období od strednej bronzovej doby nielen región Liptova, ale aj ďalšie oblasti severného Slovenska boli veľmi intenzívne osídlené. Ľudskú prítomnosť dokladajú početné sídliská, hradiská, pohrebiská a bohaté poklady bronzových predmetov. Ich rôznorodosť – tepané misky, meče, spony, ihlice, puklice, náramky, kosáky – a ich jemnú rozmanitú výzdobu môžu návštevníci spoznávať v niekoľkých vitrínach.

Z výstavy Obraz osídlenia Liptova v praveku a...
Z výstavy Obraz osídlenia Liptova v praveku a včasnej dobe dejinnej. Autor: Simona Sliacka

Mladšia železná doba je v Liptove intenzívne zastúpená obyvateľstvom, ktorému archeológovia prisúdili meno Kelti. Vďaka nim sa do nášho priestoru dostalo niekoľko technologických noviniek – hrnčiarsky kruh a žarnov – ručný kamenný mlyn na mletie obilia. Napriek zintenzívneniu mletia obilia práca so žarnovom nie je jednoduchá. Návštevníci múzea si môžu vyskúšať, aké náročné bolo kedysi získavať múku zo zŕn pšenice či raže.

Oblasť priťahovala ľudí napriek svojmu hornatému povrchu.

Je potrebné vyzdvihnúť zámer Simony Sliackej predstaviť návštevníkom i vývoj odievania v priebehu dlhého pravekého obdobia. Zvolila prezentáciu pomocou figurín oblečených do ideálnych replík odevov. Odevy si múzeum objednalo u špecializovanej odborníčky, externej spolupracovníčky Národného múzea v Prahe Kristýny Urbanovej. Návštevníci môžu spoznať mužský odev záveru staršej kamennej doby pozostávajúci z kožušín a kože zvierat. Ženský odev neskorej kamennej doby, keď sa pred nepriaznivým počasím chránili i plášťami z trávy. Ženský odev bronzovej doby, ktorého súčasťou boli neobvyklé bronzové šperky a odev Keltov, ktorí obľubovali kárované látky. Výstava pôsobí veľmi príjemne. Napriek tomu, že ide o jednu pomerne malú miestnosť, podarilo sa architektovi vytvoriť príjemný a vzdušný priestor, kde sa našlo aj miesto pre aktivity s deťmi.

Lužická kultúra

Priaznivci archeológie majú momentálne možnosť spoznávať pravekú minulosť severného Slovenska aj ďalšou výstavou. Hornaté severné Slovensko bolo aj v hlbokom praveku, už od neskorej kamennej doby, osídlené. Veľmi intenzívne stopy ľudských aktivít nachádzajú archeológovia po obyvateľstve, ktoré prináležalo k lužickému kultúrnemu komplexu. Lužická kultúra (14. stor. pred n. l. až 4. stor. pred n. l.) zohrávala takmer desať storočí veľmi dôležitú rolu i v priestore dnešného severného Slovenska. Jej vývoj, podoby a premeny sa rozhodli priblížiť bádatelia troch múzeí – Slovenského národného múzea v Martine, Považského múzea v Žiline a Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne – v putovnej výstave Ľudia a poklady lužickej kultúry.

Autori výstavy Dominika Andreánska, Marek Both, Barbora Danielová a Zuzana Staneková pripravili síce komornú, ale výpovednú expozíciu o každodennom živote a náboženských predstavách nositeľov lužickej kultúry.

V prvej časti výstavy autori predstavujú vznik a rozšírenie lužickej kultúry, a najmä jej prítomnosť v regiónoch Oravy, Považia a Turca, ktorú dokumentujú i na mape. Návštevníci sa zároveň oboznámia s jednotlivými druhmi sídel a s remeslami. Autori z remesiel vybrali metalurgiu a hrnčiarstvo a obe remeslá starostlivo dokumentovali exponátmi. Pre lepšiu predstavivosť zhotovili archeológovia model hradiska, domu a piecky a tiež pripravili repliku mužského a ženského odevu.

Možno to boli práve hory…

Druhá časť výstavy je venovaná pohrebnému rítu nositeľov lužickej kultúry a zároveň sa autori pokúsili naznačiť ich zložité náboženské predstavy. Ich odrazom sú pravdepodobne i mnohé depoty alebo poklady, ktoré sú prezentované buď celé, alebo ich podstatná časť, napríklad aj v druhej časti výstavy autori pripravili názorné modely – prierez mohylou a rekonštrukciu pohrebnej hranice.

Sprievodné texty výstavy sú napísané veľmi pútavým a sviežim jazykom. SNM v Martine k výstave poskytuje komentované prehliadky s odborníkom. Pre potreby výstavy pripravili autori i katalóg, ktorý je graficky i textovo vynikajúco spracovaný. Texty sú uvedené v slovenčine a tiež v angličtine, čím majú potenciál prilákať aj zahraničných návštevníkov. Výstava sa momentálne nachádza v Etnografickom múzeu SNM v Martine, kde bude prístupná do 30. júna. Od polovice júla bude inštalovaná v priestoroch Považského múzea na Budatínskom zámku a neskôr zase poputuje do Oravského múzea P. O. Hviezdoslava.

Obe výstavy poukazujú na význam dnešného severného Slovenska v dávnej minulosti, najmä v bronzovej dobe i neskôr v železnej dobe. Podľa archeologických nálezov je zrejmé, že daná oblasť pomerne intenzívne priťahovala obyvateľstvo napriek svojmu hornatému povrchu. A možno to boli práve hory, ktoré im poskytovali dôležitú surovinu – meď, kvôli ktorej prekonávali nepriazeň terénu.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Liptov #Katedra archeológie FiF UK Bratislava #Archeologický ústav SAV #archeologický nález
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
44,99
Kytica Letana 11

Kytica Letana 11

44,99
Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Flower box čierna kocka "M" červené ruže

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk