Výstava v bratislavskej synagóge prináša poklady z papiera

, 14.07.2019 06:00

V jedinej zachovanej bratislavskej synagóge na Heydukovej ulici sa práve koná výstava Poklady Židovského múzea v Prešove. Sú to naozaj vzácnosti, hoci väčšinou sú z papiera. Staré fotografie, mapy, dokumenty či rituálne tlače zozbieral staviteľ Eugen Bárkány. Rozprávajú dávne príbehy.

Mapa Svätej zeme. Chaim Šlomo Luria....
Mapa Svätej zeme. Chaim Šlomo Luria. Vydavateľstvo Markus Munk, Viedeň, záver 19. storočia. Autor: Židovská náboženská obec Prešov.

Na výstave sú nielen zaujímavé exponáty, ale pokračuje ňou aj príbeh samotného Bárkánya, ktorý priblížila už vlaňajšia výstava Medzi Prešovom a Bratislavou. Bolo to rozprávanie o priateľstve staviteľa synagógy na Heydukovej Artúra Szalatnaia-Slatinského a Eugena Bárkánya, ku ktorým na sklonku Bárkányovho života pribudol aj budúci historik Štefan Holčík. Bol síce oveľa mladší, ale osud ich dal prozreteľne dovedna. Holčík býval v detstve na Laurinskej ulici v Bratislave a architekta Szalatnaia-Slatinského mal za suseda. Ten sa priatelil s Bárkányom a všetci traja sa stretli, keď Holčík pomáhal susedovi pri redigovaní rukopisu, lebo už dobre nevidel a potreboval spolupracovníka.

Vzácnosti z Prešova

„Bárkány v tom čase – v šesťdesiatych rokoch minulého storočia – hľadal zasa niekoho, kto by pomáhal jemu, a to pri zbieraní predmetov z minulosti židovskej komunity a vôbec predmetov z minulosti. Mali sme šťastie, že sme sa stretli. Ťažko by našiel iného človeka, ktorý by robil to, čo ja, a to ešte tak veľmi ochotne! Mne to totiž robilo dobre! Pomáhal som mu s radosťou,“ povedal nám vlani pri príležitosti výstavy Holčík.

Návrh maľby stropu pre synagógu v Šebeši.
Návrh maľby stropu pre synagógu v Šebeši. Autor: Židovská náboženská obec Prešov.

Bárkány bol nielen nadšený zberateľ, ale aj dôsledný človek. Snažil sa všetky pamätné predmety dostať do rúk odborníkov a zodpovedných inštitúcií. Aj vzhľadom na dejinný vývoj to nebolo vždy jednoduché, ale napokon sú všetky nálezy zaopatrené, zaevidované a teraz ich možno vidieť na výstave. Ide práve o vzácny materiál z Prešova, kde Bárkány žil a pracoval ako staviteľ pred druhou svetovou vojnou. Prehliadka výstavy je o to zaujímavejšia, že ide o končiny, ktoré sú menej známe a mnohé exponáty z historicky prvého židovského múzea budú pre diváka objavom. Potešia najmä záujemcov, ktorí si prečítajú aj sprievodné informácie. K výstave vyšiel obsiahly katalóg, ktorý napísali a zostavili odborníci na judaiká Maroš Borský a Jana Švantnerová s kolektívom. Pod názvom Poklady Židovské múzea v Prešove sú v publikácii zverejnené zasvätené texty a zaujímavé fotografie. Divák sa opäť veľa dozvie o židovskej kultúre, spiritualite, ale aj o bežnom živote. Bárkány bol rodený zberateľský talent, lebo nešiel len po raritách, ale zbieral predmety z každodenného života, pohľadnice, fotky aj zdanlivé banality, ktoré čas zhodnotil.

Jarcajtová tabuľa, Michalovce, 1894.
Jarcajtová tabuľa, Michalovce, 1894. Autor: Židovská náboženská obec Prešov.

Pôvabné a vzrušujúce sú rôzne mapy, rituálne nákresy a maľby, portréty ľudí, ktorí kedysi žili. Rozprávajú o konkrétnych domácnostiach, o záujmoch vtedajších východniarov, o ich túžbach aj problémoch. K expozícii sa viaže kus histórie, ktorá vďaka výstave nadobudla farby a vône. Krásne sú napríklad staré mapy, ktoré sa vtedy kreslili a maľovali ako umelecké diela. Popis miesta vyjadrovali výtvarne. Napríklad taká mapa Svätej zeme z 19. storočia! Krásny obraz! Pre tých, čo ju vlastnili, nebola niečím praktickým, ale inšpiratívnym. Aj ten kto sa do Svätej zeme nedostal, lebo cestovanie nebolo také jednoduché ako dnes, mal stále doma výjavy zo Svätej zeme a cítil sa jej súčasťou. Esteticky obohacovali židovské domácnosti aj rituálne obrazy zvané mizrach (v preklade východ).

Medzi najzaujímavejšie exponáty už tradične patria tzv. vystrihovačky. Boli to papierové symbolické predmety, ktoré mali napríklad ochraňovať rodičky. Pripomínajú vystrihovačky, ktoré si ľudia robia z preloženého papiera a vzniká ornament. Tieto sú však komplikovanejšie. Samostatnú kapitolu tvoria fotografie, konkrétne tváre ľudí, ktoré svedčia o tom, ako sa žilo, ako sa ľudia česali, obliekali, tvárili, ako sa snažili zvečniť. Niektoré sú civilné, na iných vidno aj spoločenské postavenie fotenej osobnosti. Na tlačovej konferencii sa zúčastnila aj Lucia Almášiová, odborníčka zo Slovenskej národnej galérie, a hovorila o reštaurovaní fotografií. Reštaurátori dokázali obnoviť aj veľmi zničené snímky. Výstava je skrátka pripravená na najvyššej úrovni, katalóg k nej pripravoval medzinárodný tím. Napríklad aj Zsuzsanna Toronyi, riaditeľka Maďarského židovského múzea a archívu v Budapešti, kde majú veľa materiálu týkajúceho sa aj nášho teritória a výstavy sú príležitosť na prepojenie informácií.

Portrét herečky Márie Bárkány s bicyklom,...
Portrét herečky Márie Bárkány s bicyklom, neznámy fotograf, okolo 1900. Autor: Židovská náboženská obec Prešov.

Osudy Bárkányovej zbierky

Ako povedal kurátor výstavy a riaditeľ Židovského komunitného múzea Maroš Borský, pre tento projekt vznikol medzinárodný výskumný tím, ktorého členmi sú historici, archivár, genealóg, umenovedci a experti na judaiká z Bratislavy, Košíc, Budapešti, Viedne a Tel Avivu. Výstava pozostáva z raritných, doteraz nevystavených predmetov. Sú to judaiká zo zbierky prvého židovského múzea na našom území, ktoré fungovalo od roku 1928 až do druhej svetovej vojny v Prešove. Bolo jediným svojho druhu v dejinách Slovenska až do 90. rokov minulého storočia. Založil a riadil ho Eugen Bárkány. Sídlilo v menšom prešovskom dome, kde náhodne objavili nástenné maľby. Pri prestavbe našli pod vrstvami omietok tetragram (vizuálne vyjadrenie prítomnosti Boha), nápis „Toto je Pánova brána“. Prešovská zbierka obsahovala okolo 1 500 predmetov. Počas slovenského štátu bola skonfiškovaná a takmer zázrakom prežila holokaust. V rokoch 1952 až 1993 bola deponovaná v Židovskom múzeu v Prahe. Dnes je majetkom Židovskej náboženskej obce Prešov.

Na súčasnej výstave v Bratislave je až 70 unikátnych predmetov z dedičstva židovskej kultúry na Slovensku. Sú to najmä predmety z papiera: unikátne papierové vystrihovačky, amulet pre rodičku, zriedkavé tlače, malebné kresby, ako aj staré fotografie či mikrografie.

Dekorácia na sviatok Sukot. Šmuel Eliezer Singer.
Dekorácia na sviatok Sukot. Šmuel Eliezer Singer. Autor: Židovská náboženská obec Prešov.

Vzácne sú aj grafické listy z Viedne, Budapešti a iných miest, ktoré kolovali po Európe v druhej polovici 19. storočia. Mnohé z týchto predmetov sú tzv. izraeliká. Sú to napríklad historické mapy, panorámy Jeruzalema, zobrazenia rôznych významných miest vo Svätej zemi. V kolekcii sú aj mizrachy, ktoré viseli na východnej stene a označovali smer modlitieb k Jeruzalemu, alebo šiviti s textom žalmu, ktoré pomáhali sústrediť sa počas modlitby. Vystavená je aj tabuľa, ktorá pripomína mučeníkov z Pezinka zavraždených v roku 1529.

Zaujímavé sú aj fotografie, napríklad portréty rabínov a židovských manželských párov, ale aj unikátne predmety ako napríklad fotografia prezidenta T. G. Masaryka s jeho autogramom darovaná múzeu či fotografie z majetku známej nemeckej divadelnej herečky Márie Bárkány. Táto košická rodáčka, príbuzná Eugena Bárkánya, zomrela v roku založenia múzea a časť jej pozostalosti prešla do zbierky. Medzi zaujímavé exponáty patrí aj fotografia pochádzajúca z legendárneho ateliéru Mindszenty, iné fotografie zachovali podoby už neexistujúcej architektúry (napr. synagógy).

Skrátka, je to podnetná expozícia, ktorá rozšíri obzor a poteší oko i dušu. Výstava potrvá do 6. októbra (okrem židovských sviatkov, každý piatok a nedeľu od 10. hodiny do 16. hodiny.)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#synagóga #výstava #Židovské komunitné múzeum #židovská komunita #Eugen Bárkány
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku