Zabetónovanie privilégií cirkví (Poznámky k návrhu zákona o financovaní cirkví)

24.07.2019 06:00

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky dalo do medzirezortného pripomienkovania návrh o finančnej podpore cirkví a náboženských spoločností. Cieľom predloženého návrhu je nahradiť zákon č. 218/1949 Zb., ktorý v čase svojho vzniku odrážal odlišné spoločenské pomery; no v dnešnej podobe po viacerých novelizáciách od roku 1990 len zakladá nároky cirkví na finančnú podporu a povinnosť štátu finančne podporovať ich činnosť bez akýchkoľvek limitov či pravidiel.

Ilustračná fotografia z národnej...
Ilustračná fotografia z národnej Cyrilometodskej púti, ktorá sa konala 5. júla v Nitre. Autor: TASR, Henrich Mišovič

Preto je potrebné privítať snahu ministerstva kultúry spracovať nové znenie zákona, ktorý by stanovil pravidlá či limity finančnej podpory cirkví. Od roku 2001 je to minimálne tretí návrh zákona – pokus riešiť túto problematiku zmysluplne a po dohode s predstaviteľmi cirkví. Doterajšie pokusy však neboli príliš úspešné. Aj preto v roku 2011 inicioval vtedajší minister kultúry Daniel Krajcer vznik Expertnej komisie na riešenie problematiky financovania cirkví ako platformu pre dialóg a prípravu podkladov pre návrh nového zákona.

Utajené prípravy, ignorovanie verejnosti

Komisia sa schádzala raz, dvakrát do roka, naposledy sa zišla, podľa vyjadrenia ministerstva kultúry, 25. mája 2016 bez toho, že by sa zhodla na jednom riešení financovania cirkví. V roku 2017 a 2018 sa komisia nezišla ani raz. Preto je prekvapujúce tvrdenie autorov návrhu zákona v predkladacej správe, že predložený návrh je výsledkom dvojročnej spolupráce ministerstva a zástupcov cirkví. Kto, kedy a kde sa schádzal? S expertnou komisiou či bez komisie? Aké návrhy vlastne rozoberali a o čom rokovali? Napriek tomu, že cieľom vytvorenej komisie bolo aktívne vstupovať do celospoločenskej diskusie a podporovať dialóg v médiách k tejto problematike, predloženie navrhovaného zákona je výsledkom utajeného, kabinetného, procesu s vylúčením možnosti vysvetliť verejnosti zámer zákona či umožniť verejnosti ovplyvniť jeho smerovanie a obsah.

Doteraz ministerstvo kultúry o svojej predstave finančnej podpory cirkví rokovalo len s ich predstaviteľmi. Dnes je už určite čas zaujímať sa aj o názory verejnosti, členov cirkví i sekulárnych občanov.

Doteraz" ministerstvo kultúry .{target:_blan­k}":[tt_news:518285] o svojej predstave finančnej podpory cirkví rokovalo len s ich predstaviteľmi. Dnes je už určite čas zaujímať sa aj o názory verejnosti, členov cirkví i sekulárnych občanov. Všetci svojimi daňami povinne prispievame na činnosť cirkví. Podľa výskumu Sociologického ústavu SAV – Demokratickosť a občania na Slovensku II. v roku 2014 by s prijatím zákona, ktorým by sa financovala činnosť cirkví iba poukázaním časti dane od ich členov a sympatizantov súhlasilo až 46,5 percenta občanov, proti bolo iba 27,5 percenta. Na otázku, aký je ideálny spôsob financovania cirkví, odpovedalo 27,5 percenta respondentov zo štátneho rozpočtu ako doteraz, 16,2 percenta súhlasí s poukazovaním časti dane od členov a sympatizantov cirkví a 28,3 percenta sa domnieva, že cirkvi by mali žiť iba z výnosov zo svojho majetku a z milodarov. Tieto názory však expertná komisia i predložený návrh ministerstva kultúry úplne ignorujú. Prečo?

Bez transparentnosti a jasných pravidiel

Predkladacia správa návrhu zákona jednoznačne tvrdí, že zákon zabezpečí kontinuitu úrovne vzťahov štátu s cirkvami a jasné a transparentné pravidlá podpory ich činnosti so zachovaním vzájomnej solidarity s menšími cirkvami. Súhlasiť sa dá len s prvou časťou tvrdenia. Prijatie návrhu zákona by potvrdilo len kontinuitu doterajšej úrovne vzťahov. Pritom za východisko sa stal príspevok štátu zrozpočtu roku 2019. Ten je však založený na zvykoch, na nejasných pravidlách a rozdielnom prístupe k jednotlivým cirkvám.

Príspevok štátu dostáva z 18 cirkví 14, nie 12, ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu zákona. V správe sa nikde neuvádza ani skutočnosť, že štát prispieva katolíckej cirkvi nielen na platy duchovných a prevádzku biskupských úradov, ale aj na činnosť Konferencie biskupov Slovenska a oboch konferencií vyšších predstavených mužských i ženských reholí. Neuvádza sa ani to, že v rozpočte Evanjelickej cirkvi a. v. sú zahrnuté aj náklady na činnosť Ekumenickej rady cirkví v SR. A čo zaráža najviac, je skutočnosť, že v správe sa neuvádza ani to, že štát prispieva na činnosť ústredí Katolíckej charity, Evanjelickej a Reformovanej diakonie, pričom na činnosť charitatívnych ústredí ostatných cirkví neprispieva vôbec.

Použitie príspevku štátu preukazujú cirkvi len tabuľkovým prehľadom o svojom hospodárení, ktorý namiesto správ predkladajú každoročne na ministerstvo kultúry. Celkové náklady cirkví boli v roku 2017 vo výške 48 444 828 €, štát na ich krytie prispel sumou 41 215 455 €. Podľa tabuliek za rok 2017 celkovo cirkvi použili príspevok štátu na krytie 99 . percent nákladov na platy duchovných a 55 percent prevádzkových nákladov.

Najmenej uhradil štát Novoapoštolskej cirkvi (len 39 percent z celkových nákladov) a Cirkvi adventistov siedmeho dňa (65 percent). Najviac pravoslávnej cirkvi (98 percent celkových nákladov), starokatolíckej cirkvi (96 percent) a rímskokatolíckej cirkvi (91 percent) pri priemere za všetky cirkvi úhrady 85 percent celkových nákladov. Prečo niekomu štát uhrádza 91–98 percent celkových nákladov a niekomu len 39 percent, nie je z predloženého materiálu jasné či zdôvodnené a už vôbec nie transparentné.

Predložený návrh zákona berie za rozhodujúce objektívne kritérium počet veriacich prihlásených k cirkvi pri sčítaní obyvateľov. Ani tu však nestanovuje žiadne pravidlá ako použije toto kritérium na poskytnutie príspevku. Analýza štátneho príspevku na činnosť jednotlivých cirkví v roku 2019 preukázala rozdielnu hodnotu príspevku v eurách na jedného veriaceho, čo má byť asi znakom solidarity s malými cirkvami. Ale z cirkví najmenej dostáva Cirkev adventistov siedmeho dňa (pri 0,07– percentnom podiele z celkového počtu veriacich) – 14 € na jedného veriaceho (čo je ročný štátny príspevok 40 526 €), najviac Cirkev bratská (0,08 percent z veriacich) – 117 € (príspevok predstavuje až 398 454 €) a Bratská jednota baptistov (0,09 percent z veriacich) – 104 € na jedného veriaceho (výška ročného príspevku je nižšia – 363 333 €).

Podobne pri veľkých cirkvách gréckokatolícka cirkev má pri podiele 5,05 percenta zo všetkých veriacich príspevok na jedného veriaceho vo výške 24 €, čo predstavuje výšku príspevku 4 900 043 €. Evanjelická cirkev a. v. s podielom 7,71 percenta z veriacich má príspevok len 14 € na jedného veriaceho, čo predstavuje celkovú výšku príspevku len 4 568 230 €. Aké sú vlastne kritériá a pravidlá na určenie výšky príspevku? A čo sa stane, ak sa naplní vyjadrenie Štatistického úradu, že zisťovanie náboženského vyznania sa v roku 2021 uskutoční poslednýkrát? Budú platiť údaje zo sčítania obyvateľov z roku 2021 neobmedzene dlho? Nájsť v tomto „systéme“ solidaritu a jej pravidlá je nemožné.

Zachovanie priameho financovania ústredí cirkví zo štátu

Ak sa rozpočet z roku 2019 určil ako základné východisko financovania cirkví, tak sa tým len prekrýva skutočnosť, že cirkvi sa so štátom nedokázali dohodnúť na novom modeli financovania ich činnosti. Cirkvi chcú jediné: Zachovať priame financovanie cirkví zo strany štátu. Napriek tomu, že rozpočet cirkví z roku 2019 je všetko, len nie solidárny, transparentný a určený jasnými pravidlami. Navyše, návrh zákona v predloženom znení tento systém zabetónuje bez zmeny percentuálneho podielu z celkovej výšky príspevku pre jednotlivé cirkvi na 24 rokov.

Návrh zákona nestanovuje jasné pravidlá a transparentné rozdelenie príspevkov, zabezpečuje len jediné: trvalý rast výšky štátneho príspevku pre cirkvi pri zachovaní všetkých nerovností a nejasností.

Návrh zákona nielen zabetónuje navrhovaný systém, ale zabezpečí aj pravidelný nárast výšky príspevku. Valorizáciu výšky príspevku priamo viaže 1/5 na mieru inflácie a 4/5 na rast platov zamestnancov vo výkone prác vo verejnom záujme. To znamená zaistený každoročný nárast príspevku. Ak vložíme do vzorca na rok 2020 (príloha č. 2. návrhu zákona) predpokladanú mieru ročnej inflácie 2,7 percenta a premiérom Pellegrinim sľúbený 10-oercentný nárast platov vo verejnej sfére, tak príspevok štátu pre cirkvi sa v roku 2020 zvýši skoro o desať miliónov eur, až na hodnotu 57 647 623 €. V roku 2021 je to už 58 698 004 €. Návrh zákona nestanovuje jasné pravidlá a transparentné rozdelenie príspevkov, zabezpečuje len jediné: trvalý rast výšky štátneho príspevku pre cirkvi pri zachovaní všetkých nerovností a nejasností. Tie sa, naopak, stávajú zákonom…

V spojitosti s egistráciou nových cirkví a so stanovením výšky jej príspevku zo štátu vznikajú v súvislosti s návrhom zákona otázky: V akej výške sa určí pre novú cirkev príspevok štátu podľa výsledkov sčítania obyvateľov na jedného veriaceho – 9 alebo 117 €? Aká miera solidarity bude prejavená voči novej cirkvi, kto a na základe čoho, akých kritérií, určí jej mieru? Ak nová cirkev nebude menovite uvedená v sčítaní obyvateľov, nebude dostávať žiaden príspevok a bude čakať aj desať rokov na nové sčítanie? Pritom na jej registráciu zo strany štátu sa vyžaduje 50-tisíc čestných vyhlásení s podpismi plnoletých občanov Slovenskej republiky vrátane ich mena, trvalej adresy a rodného čísla, ktorí potvrdia, že sa hlásia k novej cirkvi a poznajú jej učenie?! Ich vyhlásenie nebude štát podľa návrhu zákona o financovaní cirkví akceptovať? Alebo je to len preto, že zmyslom súčasného znenia zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví je de facto zabrániť registrácii novej cirkvi?

Spájanie sa so štátom a nadštandardné postavenie cirkví

Návrh zákona o financovaní cirkví súčasne rozširuje možnosti použitia príspevku aj na výchovné, kultúrne a sociálne aktivity cirkví. Akoby to doteraz nebolo?! Pritom už teraz cirkvi čerpajú zo štátu osobitné príspevky na svoju činnosť v mnohých oblastiach.

Z rozpočtu ministerstva kultúry dostávajú účelové príspevky na obnovu kultúrnych pamiatok. Cirkevné organizácie získavajú podporu aj na kultúrne aktivity z grantového systému Fondu na podporu kultúry. Z rozpočtu ministerstva obrany majú garantované financovanie systemizovaných miest duchovných správcov v ozbrojených zložkách štátu, cez ministerstvo vnútra aj v polícií, vo väzniciach, u hasičov, colníkov, ba i v horskej službe. Ministerstvo vnútra hradí ročne viac ako 84 miliónov eur na základné a stredné cirkevné školy, ministerstvo školstva poskytuje ďalšie milióny na teologické fakulty, bohoslovecké semináre či celé verejné katolícke univerzity, platí vyučovanie náboženstva na základných a stredných školách.

Cez rozpočty regionálnych samospráv a príslušných ministerstiev sa hradia náklady na sociálne a zdravotnícke aktivity cirkevných zariadení. Ministerstvo financií neeviduje cirkevné zbierky, neeviduje poplatky za omše, krsty, svadby či pohreby (štólové poplatky), neodvádza z nich dane rovnako ako ani z darov v prospech činnosti cirkví. Miestne samosprávy oslobodzujú v zmysle zákona cirkvi od daní z nehnuteľností z bohoslužobných objektov, pričom, ktoré objekty sú to, si určujú samotné cirkvi. Rádio a televízia Slovenska zabezpečuje pre cirkvi vysielanie náboženských relácií a v rámci zmluvy so štátom garantuje aj ich každoročnú výrobu vo výške skoro jeden milión eur.

Len z tohto stručného výpočtu je zrejmé, že podpora štátu činnosti cirkví vo výchovnej, v kultúrnej, zdravotníckej či sociálnej oblasti je mnohostranná a významná, prekračujúca ročne viac ako 200 miliónov eur. V mnohých oblastiach je podpora štátu cirkvám aj správna a užitočná, bez jej podpory by jednoducho mnohé tieto aktivity cirkví neexistovali. Otázka však znie, prečo má štát platiť duchovných a ústredia cirkví, prispievať na ich prevádzku? Cirkvám sa predsa v rámci reštitúcií vrátil majetok v nadštandardnom rozsahu i čase práve preto, aby sa naplnil základný deklarovaný cieľ: zabezpečiť ich nezávislosť od štátu a slobodu vierovyznania.

Podstatu tohto princípu precízne vysvetlil v zdôvodnení, prečo nepožiadali o príspevok štátu riaditeľ Cirkvi Ježiša Krista, svätých neskorších dní na Slovensku Robert H. van Dalen: „Dokonca ani v krajinách ako Slovensko, kde je bežná štátna finančná podpora cirkvi, naša cirkev nepožaduje a nebude akceptovať takúto podporu. Cirkev je úplne sebestačná a neverí, že je vhodné požadovať od daňových poplatníkov iných náboženstiev alebo daňových poplatníkov bez viery, aby podporovali činnosť cirkvi. Cirkev je financovaná dobrovoľnými darmi jej členov… Aj keď veríme, že je správne, aby cirkev udržiavala produktívny a pozitívny pracovný vzťah so štátnymi a miestnymi úradmi a s inými cirkvami, veríme a podporujeme aj koncepciu sebestačnosti a finančnej nezávislosti od štátu.“

Sekulárnych občanov Slovenská republika nepozná a žiadnym spôsobom nepodporuje. Napriek tomu, že podľa sčítania obyvateľov je to druhá najväčšia svetonázorová skupina – občania bez náboženského vyznania.

Navrhovaná úprava zákona o financovaní cirkví ešte viac pripútava cirkvi k štátu a štát k cirkvám. Slovenská republika sa však ešte stále podľa platného znenia čl. 1. našej ústavy neviaže na žiadnu ideológiu či náboženstvo. Financovaním ústredí cirkví a platov duchovných sa súčasne významne prelamuje princíp rovnosti v právach a dôstojnosti daný článkom 12. ústavy. Cirkvi takto získavajú ničím neodôvodnené nadštandardné postavenie v štáte na úkor ostatných svetonázorových skupín občanov.

Sekulárnych občanov Slovenská republika nepozná a žiadnym spôsobom nepodporuje. Napriek tomu, že podľa sčítania obyvateľov je to druhá najväčšia svetonázorová skupina – občania bez náboženského vyznania. Aj keď sa táto skupina občanov, vzhľadom na svetonázorovú charakteristiku Slovenska, nachádza v postavení svetonázorovej menšiny, ide o významnú menšinu, ktorú nie je možné v demokratickej spoločnosti ignorovať. Hodnota spoločnosti, hodnota a miera demokracie v nej sa určujú jej prístupom k menšinám. O možnosti registrácie združení s filozofickým presvedčením pre ľudí s nenáboženským náhľadom na svet a ich podpore zo strany štátu sa v Slovenskej republike neuvažovalo a ani neuvažuje. Potom je tu oprávnená otázka: Prečo Slovenská republika rovnako neochraňuje aj práva sekulárnych občanov?

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#financovanie cirkví
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku