Počas desiatich rokov sa z jeho spoločnosti Bellerby and Co. stal výrobca vyhľadávaných glóbusov vyrábaných na zákazku, ktoré priťahujú štátnikov, nadnárodné spoločnosti i súkromných zberateľov.
„Nikto nevyrába také glóbusy, ako sú tie naše – podľa priania zákazníka,“ povedal Bellerby agentúre AFP. Jeho dielňa vo veľkosti takmer 400 štvorcových metrov je skrytá v jednej tichej londýnskej uličke.
Sú tu hŕby glóbusov, ktoré vyrába jeho tím – dvanásť ľudí – ilustrátorov, maliarov, kartografov, rytcov a ďalších expertov na prácu s drevom. Nad ich hlavami sa na čistiarenských šnúrach sušia série papierových pásov.
Všetko sa začalo náhodou v roku 2008, keď chcel otcovi k osemdesiatke darovať pekný glóbus. „O takejto kariére som nesníval, ale som naozaj hrdý na to, čo sa nám podarilo,“ hovorí Bellerby. Spočiatku vyrábal len hŕstku glóbusov ročne v neďalekom obchodíku. Odvtedy už však jeho firma ročne vyrába 600 glóbusov.
Modely a ich ceny sú rôzne, ale je potrebné počítať prinajmenšom s 1 200 librami za jeden. Tie najdrahšie môžu stáť až 79 000 libier.
Bellerbyho učni potrebujú asi rok, aby sa naučili remeslo a bola im zverená výroba vzácnych glóbusov. Iná firma potom dodáva nepoškvrnené glóbusy zo živice alebo z kompozitných materiálov. Ide o jedinú etapu výroby, ktorá sa nerealizuje v Bellerbyho dielni. Potom ilustrátori a kartografi so zákazníkom pracujú mesiace a niekedy aj roky na motívoch, ktoré sa objavia na mapách. Požiadavky na kresby sú rozmanité, od zvieracích zobrazení až po parníky.
Na prenesenie kontúr na zvláštny papier, ktorý sa ponorí do vody a potom vytiahne, sa používajú tlakové valce s atramentom. Ten môže vydržať 80 až 200 rokov. Potom sa papier opatrne postrihá, ručne sa maľuje a kladie na glóbus, kde je nakoniec lakovaný alebo matovaný. Glóbus sa potom umiestňuje na drevenú os pripevnenú na malú dosku, alebo čoraz častejšie na podstavec, ktorý umožňuje s ním pohybovať a podľa potreby vidieť všetky jeho strany. Výroba môže trvať niekoľko týždňov až 18 mesiacov, podľa rozmerov. Zákazník môže sledovať proces krok za krokom na instagramovom účte spoločnosti.
Najväčší glóbus s priemerom 127 centimetrov bol inšpirovaný glóbusmi americkej armády počas druhej svetovej vojny, ktoré boli určené pre prezidenta Franklina Roosevelta a britského premiéra Winstona Churchilla.
Bellerby tiež zistil, že sa kartografia môže ocitnúť na mínovom geopolitickom poli a že aj mená krajín sa menia.
Napríklad colníci v Indii skonfiškovali glóbus, pretože neboli spokojní so spôsobom, akým bola nakreslená hranica medzi ich vlasťou a Pakistanom. Veľa zákazníkov tiež požadovalo, aby na mape nebol Izrael, čo Bellerby zdvorilo odmietol. „Problém s kartografiou je v tom, že každá krajina má vlastnú predstavu o svete,“ hovorí Bellerby.