Mladí Číňania sa tak nielen učia diskutovať o americkom futbale, ale získavajú aj kontakty na profesionálov, ktorí im píšu slohové práce či falšujú ich športové výsledky, píše agentúra AFP.
Začiatkom roka v Spojených štátoch odhalili celý systém podvodov pri skúškach a korupciu športových činiteľov, ktorých cieľom bolo zabezpečiť deťom z bohatých čínskych rodín vstup na školy s dobrou povesťou.
V tomto škandále, do ktorého boli zapletené dokonca aj hollywoodske hviezdy, dala podľa amerických médií istá čínska rodina 6,5 milióna dolárov za to, aby sa jedna dcéra dostala na Stanfordovu univerzitu; druhá dcéra za 1,2 milióna dolárov zamierila na univerzitu v Yale.
Úplatky ako dary
V Číne nie sú také praktiky žiadnou vzácnosťou, vysvetľuje expert, ktorý si neželal byť menovaný. V prostredí konzultantov a zariadení, ktoré pripravujú na prijatie na zahraničné univerzity, sa nehovorí o úplatkoch, ale o daroch. Najnižšia suma sa pohybuje okolo 10 000 dolárov, ale priemer je asi 250 000 dolárov, uvádza.
Šesť súčasných a bývalých zamestnancov zariadenia, ktoré pripravujú študentov na vstup na zahraničné univerzity, popísalo, ako pomáhalo rodičom skrátiť tradičný postup. „Robil som veci, na ktoré nie som pyšný, pomáhal som rodičom vylepšovať vysvedčenia a falšovať výsledky v športových disciplínach,“ pripúšťa jeden z nich. „Dostával som písomné práce (vyžadované americkými univerzitami), ktoré boli zle napísané a ktoré následne upravovali profesionáli,“ dodáva.
Peniaze vyriešia všetko
Angloameričan Abdiel Leroy uviedol, že bol svedkom šokujúcej korupcie, keď pracoval pre spoločnosť pripravujúcu na prijatie na prestížne britské internátne školy. „Predstava, že peniaze vyriešia všetko, je súčasťou kultúry čínskeho vzdelávacieho systému,“ zdôrazňuje.
Rodina Fu Zao dala 250 000 jüanov konzultantovi, ktorý šestnásťročnej dievčine radil, ako má korešpondovať s profesormi, na aké hodiny sa má zapísať, aby si mohla byť istá výbornou klasifikáciou, a ako má diskutovať o americkom futbale.
Počas 18 mesiacov urobila štyrikrát skúšku SAT, test študijných predpokladov, ktorý požadujú americké univerzity, než si bola istá, že získa žiadané výsledky. Redaktorka potom upravila jej písomné práce a po rade konzultanta slečna Fu prejavila túžbu pracovať v jednom kambodžskom sirotinci.
„V Číne pracujú mnohí študenti ako dobrovoľníci vo vidieckych školách, tak som musela urobiť niečo, čo by odlíšilo moju kandidatúru od ostatných,“ hovorí.
Takmer tretinu zahraničných študentov na amerických školách tvoria Číňania, v marci však tento počet pre napätie medzi oboma krajinami po prvýkrát za desať rokov klesol. Číňania tiež tvoria hlavnú skupinu zahraničných študentov v Británii. Vlani ich kandidatúry vzrástli o 30 percent.
Už od základnej školy
Zahraničný diplom však nie je absolútna zárukou dobrej práce v Číne, upozorňuje Ku Chuej-ni, zakladateľ prípravky na zahraničné univerzity Zoom In. „Rodičia preto chcú posielať deti na prestížne univerzity a myslia si, že najlepší spôsob, ako poraziť konkurenciu, je začať čo najskôr,“ hovorí.
Foto: SITA/AP, CHINA DAILY
Shirley Jü sa už v pätnástich rokoch pripravuje v jednom pekinskom zariadení. Chcela by študovať filmové umenie a na radu konzultanta v lete absolvovala kurz animácie a vizuálnych efektov.
Iní začínajú ešte skôr: jedna prípravka ponúka kurzy čítania, a diskutovania pre deti už od prvej triedy základnej školy.