Pre Jána Füriho je Hron voda, čo ho drží nad vodou. Už od mladých liet. Pri tejto rieke v Jure nad Hronom vyrastal, pobehoval po jej brehoch, chytal ryby, hádzal do nej žabky a plával s ostatnými dedinskými chlapcami. Už vtedy si všimol, ako najmä českí návštevníci splavovali lenivú rieku na lodiach a navzájom sa ponad hladinu zdravili: Ahoooj! Veľmi sa mu to páčilo. Vodáci si automaticky tykajú. Mimochodom, známy vodácky pozdrav je pôvodne námornícky. Ahoj bolo kedysi napísané na každej lodi. Je to skratka slov „Ad HOnorem Jesus“, ku cti Ježiša.
„Keď som išiel do výsluhového dôchodku, povedal som si, že si splním sen,“ vraví. Pôvodne teda nebol vodák, ale vojak. Čo na tom, len jedno písmenko v slove je iné, všakže… Kúpil pozemok pri rieke, zopár rokov nosil svoj plán na postavenie kempingu a požičiavanie lodí len v hlave. „Je to taký zlepenec, ktorý vznikal aj na základe toho, kedy som mal peniaze. Investoval som, keď som mal, nijaký úver som nikdy nebral,“ rozpráva o časoch, od ktorých pretieklo v Hrone nemálo vody.
Foto: Dávid Popovič
Na rieke páry začínajú valčíkom
„Ísť prvýkrát v loďke na rieku vyžaduje párovú synchronizáciu,“ vysvetľuje starý „teraz-už-vodák“, keď pomáha spúšťať člny na vodu. „Ja vždy upozorňujem, že je to ako na tanečnej. Najprv jeden pádluje čihí a druhý hota. Prvých sto metrov sa začína valčíkom, budete sa v loďke iba točiť. Musíte sa zosúladiť. Pádlovať na vode je niečo ako fungovať v rámci rodiny, treba vycítiť, čo robí ten druhý, kedy treba zabrať, kedy, naopak, ubrať. Najhoršie je, ak manželia či partneri riešia situáciu hádkami.“ Treba to brať s humorom, na rieke by mala vládnuť pohoda, inak sa ľahko môže stať aj nehoda! Navyše sa treba zmieriť aj s tým, že ten, čo sedí na kanoe vpredu, tzv. háčik, môže robiť, čo chce, aj tak má hlavné slovo tzv. zadák. Najmä on ako regulovčík určuje smer.
Dolný tok Hrona, časť od Kalnej nad Hronom do Želiezoviec, prípadne až po Dunaj, je v porovnaní s horným menej známy. Práve tu, na dvadsiatom kilometri od Kalnej, v Jure nad Hronom, sa nachádza vodný kemping. „Ľudia sem prídu najčastejšie v piatok, ubytujú sa v stanoch, bungalovoch či karavanoch. Treba trochu vystúpiť aj zo svojej komfortnej zóny. Odstavia auto, ktoré najbližšie budú potrebovať až pri odchode domov. V sobotu ráno ich položíme na vodu, ak sú začiatočníci, začínajú hneď z kempingu na prvom úseku Jur nad Hronom – Želiezovce, čo je 8 km dlhá pokojná trasa s jedným "suchým prestupom“ pri priehrade v Šarovciach. Na druhý deň ich odvezieme až do Kalnej a odtiaľ splavujú 12 km dlhý úsek a končia v kempingu. Tu sa už nachádza päť adrenalínových bodov, čo sú menšie pereje v podobe plytkých vodných kaskád. Už sú z prvého dňa skúsenejší, ale aj tak sa zvyknú občas vykotiť. Ak vypadneš z lode, najprv zachraňuješ vlastný život, potom dieťa a na záver plavidlo. Taká je postupnosť," smeje sa Ján Füri.
Foto: Dávid Popovič
Nikdy nevstúpiš do tej istej rieky
Vyvážiť plavidlo je omnoho ľahšie na nafukovacom rafte ako na plastovom kanoe typu samba. Ak máte so sebou deti, ktoré sa chcú blázniť a skákať do rieky, alebo sa panicky bojíte prevrátenia, je jednoduchšie zobrať si štvor- alebo šesťmiestny nafukovací raft. Je však pomalší a ťažšie sa s ním manévruje. Je však ideálny na pohodový splav, kde sa rodinka viac kúpe a postáva na mieste, ako postupuje po trase v smere nadol. V auguste bol dolný tok Hrona lenivý, ak ste nepádlovali, rieka vám v pohybe takmer nepomáhala. Na väčšine miest je hĺbka vody taká, že dospelý človek bez problémov dočiahne na dno. Hron vraj tečie tak do konca júna, ale keď ubudne vody v horách, aj vody je menej. Tok sa však mení zo dňa na deň, z týždňa na týždeň. Ako sa hovorí, nikdy nevstúpiš do tej istej rieky.
Na oboch brehoch Hrona je množstvo rybárov, mnohí majú natiahnuté silony krížom cez celú rieku. Treba odhadnúť, kedy silon podplávať a kedy, naopak, plávať čo najďalej od udice na brehu a plavák obísť. Mimochodom, je to aj cvičenie na zrakovú ostrosť, keďže silon je zvyčajne priesvitný. „S rybármi treba spolupracovať, musíme sa navzájom tolerovať,“ hovorí Ján Füri. „Vodáci im kývajú, zdravia sa s nimi, niekedy dokonca priplávajú k nim a navzájom sa ponúknu čímsi tekutým, no, voda z Hrona to nie je. Na Hrone sa dajú chytiť rôzne ryby, od kaprovitých cez šťuky až po sumce.“
Foto: Dávid Popovič
Naolejovať si prevody
Nemá význam kupovať si vlastnú loď, ak človek ide na vodu raz – dva razy ročne. Loď, pádla, plávacie vesty či vodotesné barely na veci nie je problém si požičať. Polyetylénové kanoe navyše vydržia takmer všetko, aj prípadný nájazd na balvan ukrytý tesne pod hladinou, na dolnom toku Hrona sa to však z dôvodu regulácie malými priehradami v Šarovciach a Želiezovciach stáva málokedy, hladina je stabilná. Nafukovacie kanoe či raft sú, samozrejme, z hľadiska možného poškodenia krehkejšie.
Pri malej vodnej elektrárni v Želiezovciach je adrenalínový vodný kanál, ktorý je v prípade záujmu možné zísť, len doň treba pustiť vodu. Práve z dôvodu bezpečnosti a horšej koordinácie sa však doň nesmie ísť s nafukovacími raftami a člnmi, aby sa nezakliesnili o jeho betónové steny. Bez problémov ho absolvujú aj rodiny s deťmi, len záujemcov musí byť viac, aby sa pracovníkovi oplatilo prísť a ručne otvoriť prehradenie tejto vodnej cesty. Konečne trochu adrenalínu po romantickej plavbe meandrami rieky s prekrásnou prírodou!
Foto: Dávid Popovič
Rieka Hron tečie ako olej, tak sa na nej treba správať ako v oleji – pomaličky a pokojne si ju vychutnávať. Naolejovať si tu svoje prevody, najmä tie nervové. Nech rozčerí životnú hladinu a každého loď pošle správnym smerom.