Robert Mugabe: Ako sa z bojovníka za slobodu stal tyran

16.09.2019 10:00

Robert Mugabe stelesňuje zlo, zvykne sa dávať do tej istej kategórie ako Hitler, Stalin či Pinochet. Ako sa z tichého intelektuála stal muž, ktorý dával mučiť disidentov?

Robert Mugabe (21. 2. 1924 - 6. 9. 2019)
Robert Mugabe (21. 2. 1924 - 6. 9. 2019) Autor: SITA/AP, Tsvangirayi Mukwazhi

Mugabe vyrástol v koloniálnej Rodézii, kde britskí usadlíci utláčali a vykorisťovali pôvodné obyvateľstvo. Pochádzal z chudobnej rodiny katolíckych konvertitov (otec bol tesár, matka vyučovala katechizmus), vzdelanie získal na jezuitskej misijnej škole, kde bol vynikajúcim žiakom. Stal sa učiteľom. Keď sa začiatkom 60. rokov začal politicky angažovať, rodézska vláda ho na desať rokov uväznila bez súdu.

V roku 1975 sa stal vodcom antikoloniálneho partizánskeho hnutia etnika Mašona (menšinové etnikum Ndebele malo vlastné hnutie a vlastného lídra Joshuu Nkoma). Keď v roku 1980 krajina získala nezávislosť od Británie a premenovala sa na Zimbabwe, Mugabe bol zvolený za premiéra a odvtedy si udržiaval moc pomocou kultu osobnosti, zastrašovania a brutálneho násilia. V rokoch 1982–1985 dal vyvraždiť etnickú menšinu Ndebele, ktorej príslušníkov považoval za politických rivalov, a donútil Nkoma, aby sa pripojil k jeho strane, čím vzniklo ZANU-PF.

Táto genocída zostala utajená a Mugabe si ešte dlho udržiaval obraz otca národa a spasiteľa Zimbabwe, hoci zlyhal vo všetkých sľuboch občanom týkajúcich sa vzdelania, zdravotnej starostlivosti, pôdy aj zamestnanosti. V polovici 90. rokov však už stratil podporu väčšiny obyvateľstva. Stal sa z neho paranoidný diktátor, ktorý nerešpektoval ľudské práva, obklopený pochlebníckymi skorumpovanými ministrami. Politickú opozíciu zastrašoval a odstraňoval špeciálne vycvičenými milíciami, ktoré mučili tých, ktorí vo voľbách „nevolili správne“. Všetky problémy Zimbabwe pripisoval Británii, Západu alebo „starým rodézskym štruktúram“.

V roku 2000 sa rozhodol „zavŕšiť“ svoju antikoloniálnu revolúciu násilným vyvlastnením pôdy bielym farmárom. Viedlo to k ekonomickej kríze a hladu, čo ešte viac zhoršili medzinárodné obchodné sankcie uvalené na krajinu kvôli porušovaniu ľudských práv. Zlyhanie dlhodobo neudržiavanej kanalizácie viedlo v roku 2008 k prepuknutiu cholery. Priemerný vek obyvateľov Zimbabwe bol už vtedy 35 rokov. V tomto roku Mugabe po prvý raz vo voľbách utrpel porážku, zvíťazila opozičná strana Movement for Democratic Change (Hnutie za demokratickú zmenu).

Vnímal to ako obrovské osobné poníženie a tvrdil, že voľby boli zmanipulované. Dal popraviť, znásilniť alebo zmrzačiť stovky podporovateľov opozície. Pod medzinárodným tlakom bol donútený rozdeliť sa o moc s lídrom strany MDC Morganom Tsvangiraiom. V tom čase bol spáchaný atentát na Tsvangiraiovu manželku, no nikdy nebol vyšetrený.

Bývalý prezident Mugabe zomrel po dlhej chorobe...
Bývalý prezident Mugabe zomrel po dlhej chorobe 6. septembra v singapurskej nemocnici. Jeho telo previezli v stredu do hlavného mesta Zimbabwe - Harare, aby ho v sobotu pochovali v krajine, ktorej vládol 37 rokov. Autor: Reuters, PHILIMON BULAWAYO

V roku 2013 bol Mugabe opätovne zvolený za prezidenta, keďže opozícia sa rozhodla nekandidovať, aby sa vyhlo násiliu. Keď v roku 2017 Mugabe odvolal svojho viceprezidenta a dlhoročného súdruha Emmersona Mnangagwu, spôsobilo to podozrenie, že chce za svojho nástupcu dosadiť svoju o 40 rokov mladšiu manželku Grace Mugabe, známu pre svoj extravagantný módny štýl ako "Gucci Grace“. Strana ZANU-PF Mugabeho požiadala, aby odstúpil z pozície prezidenta.

V priamom televíznom prenose 93-ročný Mugabe oznámil, že neodstúpi, načo bol nasledujúci deň odvolaný a na jeho miesto dosadený 75-ročný Mnangagwa. V lete 2018 sa odohrali prvé voľby od roku 1980 bez Mugabeho. Do apríla tohto roku žil v štátnej vile a mal k dispozícii 23-členné služobníctvo. Posledné mesiace svojho života strávil v nemocnici v Singapure.

Vyrásť pod koloniálnou nadvládou belochov je niečo ako studený odchov v mrazničke

Úryvok z knihy Doris Lessingovej African Laughter: Four Visits to Zimbabwe (Africký smiech: Štyri návštevy v Zimbabwe), HarperCollins, New York 1992

My – tým myslím Európanov, ľudia, ktorí majú skúsenosť s demokraciou, tak ako ju praktizujeme v Európe – berieme ako samozrejmosť, že krajiny, ktoré sme kolonizovali, sa od nás naučili, čo je to demokracia. V Rodézii sa demokracii tešili belosi, ale nikdy nezahŕňala aj černochov, ktorí zažili iba rôzne formy represie pod vládou belochov. Čo je teda na tom zvláštne, že sa z nich stali komunisti? (Samozrejme, ich komunizmus bol vždy viac rétorikou ako faktom.)

Robert Mugabe je výsledkom autoritatívnej kultúry. Vychovali ho autoritatívni katolíci. Jeho učitelia a spolužiaci o ňom hovoria, že bol veľmi inteligentný, stále čítal, nevedel sa baviť s ostatnými, ale všetko sledoval a počúval: „Typický intelektuál.“ Vyrástol pod koloniálnou nadvládou belochov, čo bolo niečo ako studený odchov v mrazničke. Jeho kultúru, jeho ľudí stále kritizovali, znevažovali, podceňovali. Keď dnes Zimbabwčania hovoria, „ale to je naša kultúra, to sú naše zvyky“, vyjadrujú tým hrdosť na vlastnú kultúru, ktorá prežila desaťročia pohŕdania.

Keď sa Mugabe stal vodcom v antikoloniálnom oslobodzovacom boji, bojoval proti britskej nadvláde a jazyk marxizmu bol pre tieto hnutia vtedy typický. Hovorí sa, že komunistu z neho urobil Samora Machel (prezident Mozambiku, pozn. prekl.), a že to bolo pomerne neskoro v jeho kariére. Pretože Sovietsky zväz urobil tú chybu, že v oslobodzovacom boji podporoval Joshuu Nkoma (vodca partizánov etnika Ndebele, pozn. prekl.), Mugabe sa orientoval na Čínu, ktorej história od roku 1949 je jedna kontinuálna vlna masového vraždenia – milióny a milióny zavraždených z ideologických dôvodov. (Raz som počula jedného zimbabwianskeho kmeňového náčelníka doslova povedať: „Viete, omeletu neurobíte bez rozbíjania vajec.“)

Mugabe viedol armádu, ktorá bojovala nielen proti bielym a čiernym vojakom Iana Smitha (premiér Rodézie, pozn. prekl.), ale aj proti konkurenčným antikoloniálnym partizánskym jednotkám Biskupa Muzorewu a Joshuu Nkoma, pretože hoci tieto skupiny mali rovnaký cieľ – zvrhnúť koloniálnu nadvládu belochov – zároveň sami medzi sebou bojovali o moc v budúcej krajine.

Mugabeho uväznil Ian Smith. Rodézske väzenie bola krutá skúsenosť. Väzenie bolo scénou stoviek popráv, aj mnohých Mugabeho priateľov a spolubojovníkov. Smithovi ľudia spáchali najrôznejšie zverstvá, o ktorých sa hovorí, ale neboli oficiálne priznané. Je to kvôli potrebe pochovať „chyby minulosti“. Smith nedovolil Mugabemu navštíviť svojho trojročného syna, keď bol chorý, a keď syn zomrel, Mugabemu nebolo dovolené prísť na pohreb. Niekedy sa hovorí, že to bola tá najhlúpejšia vec, čo Smith urobil.

Keď sa Robert Mugabe v roku 1980 dostal k moci, bolo to po viac ako desaťročí vojny, a vojna, ako to už býva, prináša brutalitu na oboch stranách. Pokusy o jeho život ho zahnali do izolácie, urobili ho podozrievavým. Prečo teda ľudia očakávajú od Roberta Mugabeho, s jeho skúsenosťou, aby bol kombináciou Abrahama Lincolna, Jeffersona a Gándhího? Ale ľudia to naozaj očakávajú: súdruh Mugabe musí byť ako Boh na strane všetkých.

Bolo v Mugabeho skúsenosti niečo, čo by ho malo presvedčiť o obdivuhodnosti demokracie? (napísané v r. 1988)

Doris Lessingová (1919 – 2013) je nositeľka Nobelovej ceny za literatúru. Vyrástla v Rodézii, odkiaľ v roku 1949 odišla do Británie.
Úryvok preložila Dobrota Pucherová

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Robert Mugabe
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku