Prior zmenil nakupovanie

Kedysi to bola jedna z najmodernejších stavieb v bývalom Československu. V obchodnom dome Prior boli prvé eskalátory dovezené z Juhoslávie, zvonkohra na fasáde a najmä tovar, ktorý si mohli ľudia obzrieť zblízka a chytiť do ruky. Dnes má budova 51 rokov a zíva prázdnotou.

29.10.2019 06:00
debata (14)
Stavba obdĺžnikovej budovy, ktorá prepája hotel... Foto: Archív TASR
prior, hotel Kyjev Stavba obdĺžnikovej budovy, ktorá prepája hotel a trojuholníkovú časť obchodného domu.

Brány bratislavského obchodného domu Prior sa mali otvoriť o niečo skôr. Slávnostné otvorenie 28. októbra – na päťdesiate výročie Československa – však oddialila augustová invázia vojsk Varšavskej zmluvy. Nový dátum bol stanovený na 20. novembra 1968. Bolo šesť hodín ráno a na obrovský, tlačiaci sa dav ľudí pred vchodom nestačili ani príslušníci Verejnej bezpečnosti. Pomocou vojenských vétriesiek musela nedočkavcov „upratať” do koridoru armáda. Nápor druhej vlny, ktorá sa dostala na rad o ôsmej hodine, bol taký silný, že zmietol aj príslušníkov VB. "Prvý deň predaja mal niekoľko zvláštností a rekordov. Päť a pol milióna tržby a nekultúrnosť más kupujúcich, ktorí na Prior doslova zaútočili, takže ho musel chrániť vojenský val na spôsob obrany Jana Žižku z Trocnova,“ ozýva sa hlas televízneho redaktora komentujúci archívnu dokrútku z otvorenia obchodného domu.

Unikáty Priora

  • Eskalátory – prvé pohyblivé schody v Československu
  • Zasúvacie dvere – sklenené dvere so vzduchovou clonou sa dali úplne zasunúť do nižšieho poschodia
  • Zvonkohra – dvanásť zvonov pod hodinami na bočnej fasáde z autorskej dielne Jaroslava Kočiša
Kameň odkazujúci na dĺžku stavby prvej časti... Foto: Jana Kollárová, Pravda
Prior kameň stavba Kameň odkazujúci na dĺžku stavby prvej časti obchodného domu.

Výlety za nákupmi

Socialistický obchodný dom západného typu si nedalo ujsť štyridsaťtisíc nakupovaniachtivých občanov. Bolo to niečo nevídané. V modernej budove obloženej bielym spišským travertínom sa mohli voľne prechádzať medzi regálmi na ploche sedemtisíc štvorcových metrov. Čakal na nich tovar za osemdesiat miliónov Kčs v dvadsiatich piatich oddeleniach.

„Dovtedy boli v Bratislave len pultové predajne, kde vám predavačka podávala tovar a vy ste mali pár sekúnd na rozhodnutie, či si ho vezmete, alebo nie. Niekedy aj bez skúšania, lebo za vami v dlhom rade čakali ďalší ľudia. V Priore sme si mohli tovar chytiť do ruky, vybrať, v pokoji vyskúšať. To sa v časoch, keď v obchodoch kúpite takmer všetko, nedá pochopiť,“ spomína osemdesiatpäťročná Bratislavčanka Irena Sládková.

Davy ľudí pri otvorení obchodného domu v roku... Foto: TASR, A.Prakeš
Prior otvorený Davy ľudí pri otvorení obchodného domu v roku 1968.

„Po otvorení panoval v mojom oddelení chaos, aký som odvtedy nezažil. Zákazníci sa bili o biely posteľný damašek, vlnené oblekové látky, froté uteráky,“ povedal vo svojich spomienkach pre Pravdu Štefan Hudek. V Priore začínal ako vedúci oddelenia metrového textilu. Tovar do obchodného domu podľa jeho slov sústreďovali pol roka pred oficiálnym otvorením. Bolo ho viac ako vo všetkých zvyšných bratislavských predajniach dohromady.

Prior v číslach

  • 40-tisíc ľudí prišlo do Priora v deň otvorenia
  • 80 miliónov Kčs bola hodnota tovaru na predaj
  • 20% výrobkov na pultoch pochádzalo zo Západu

V novom obchodnom dome sa predalo takmer všetko. Na dračku išli chladničky z Elektrosvitu a Calexu, práčky Tatramat aj Romo, v tom čase všetko úzky profil. Ako teplé rožky sa míňali televízory Tesla Orava, kovralové koberce, elektrické holiace strojčeky a mechanické hračky. A zatiaľ čo rodičia nakupovali, deti sa vozili na pohyblivých schodoch dovezených z Juhoslávie – prvých na Slovensku a po Bílej labuti druhých v Československu. Bola to v tom čase väčšia atrakcia ako kolotoče v lunaparku. Na archívnych záberoch z otvorenia vidno, že niektorým dámam sa podarilo eskalátory pokoriť až na druhý či tretí pokus.

Bratislavský obchodný dom poznalo vďaka televíznym reklamám celé Slovensko. V jednej z nich sa spievalo: Prior, výhodný nákup, Prior, pod jednou strechou. Do hlavného mesta, najmä v predvianočnom čase, sa organizovali zájazdy ROH zo všetkých kútov Slovenska. Za nákupmi. V tom lepšom prípade sa večer išlo na Fujarovú šou alebo do divadla na Na skle maľované, prípadne sa výlet spojil s Bratislavskou lýrou či s výstavou kvetov na Flóre. A predtým sa vo veľkom nakupovalo. Bola veľká šanca, že návštevníci zoženú oblečenie či topánky približujúce sa ich predstavám.

Aj keď, malo to háčik. Ani Bratislavčania sa k lepším kúskom tovaru nedostali len tak. Bolo treba byť známym vedúceho alebo predavačky. Prípadne si vystáť nekonečný rad. „V Priore majú super nohavice,“ spomínam si ako dnes na spolužiačku, ktorá dorazila pred prednáškou do školy a prosila nás, aby sme ju zapísali do prezenčnej listiny. Ona si išla vystáť dvojhodinový rad na kúsok oblečenia, ktorý sme jej potom všetky závideli…

Chronológia stavby

  • 1964 – 1968: obchodný dom, trojuholníková budova
  • 1968 – 1973: hotel Kyjev
  • 1974 – 1978: obdĺžniková spojovacia budova

Inšpirácia

Sprievodca Ivor Švihran.

Dnešné námestie nesie svoj názov od osemnásteho storočia, keď sa jeho časť volala Kamenárske námestie, od roku 1879 Kamenné námestie. Už vtedy okolo neho stáli honosné meštianske domy kamenárskej firmy Rumpelmeyer. Zbúrané boli v roku 1964, pred výstavbou nového obchodného centra. V roku 1960 bola vyhlásená architektonická súťaž na obchodno-spoločenské centrum vo východnej časti centra mesta. Zvíťazil projekt vtedy len tridsaťročného architekta Ivana Matušíka, ktorý už mal na svojom konte obchodný dom Slimák v Bratislave. Jeho projekt bol o triedu lepší a aktuálnejší ako ostatné. Inovatívny v tom, že vymenil polohu hotela, ktorý mal byť v prednej časti. "Inšpirovaný západoeurópskou architektúrou umiestnil obchodný dom do rušnejšej časti,” vysvetľuje Ivor Švihran, sprievodca po hlavnom meste, ktorý robil aj obľúbené prehliadky Kamenného námestia.

Víťazný Matušíkov komplex tvorila trojuholníková budova obchodného domu prepojená s výškovým objektom hotela. Ten sa mal pôvodne volať Slovakia, meno Kyjev dostal v sedemdesiatych rokoch podľa družobného mesta. Obchodný dom Prior bol v čase svojej realizácie prvým svojho druhu v Československu. Priniesol nový druh predaja, technické novinky a výnimočné riešenia. „Stretneme sa pod hodinami,“ dohadovali si stretnutie kamaráti aj randiace páry. Mysleli tým hodiny a zvonkohru na fasáde Priora.

„Je od Jaroslava Kočiša. zaujímavosťou sú tiež vchodové portály s tepelnou clonou, ktoré sa kompletne zasúvali do nižšieho podlažia. Inovatívne boli záskočkové, hliníkové profily na uchytenie sklenených tabúľ výkladov, travertínové parapetné dosky a šesťuholníkové podhľady v hotelovej časti či remeselne zvládnutý obklad travertínom,“ hovorí Ivor Švihran a ukazuje vychytávku – do detailov prepracované vonkajšie schodisko so žliabkom na odtok vody. Dodáva, že stavbou obchodného domu a hotela sa biely travertín zo Spišského Podhradia, z ktorého je postavený aj pamätník na Bradle, celý vyťažil. A keďže na južnú štítovú stenu už nevydalo, obložili ju maďarským krémovým travertínom.

Hoci sa dielo architekta Ivana Matušíka považuje za špičku československej tvorby šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a ten v roku 1969 získal Cenu Dušana Jurkoviča, autorovi sa pripisuje inšpirácia zahraničím. „Kodanským hotelom SAS, dielom dánskeho architekta a dizajnéra Arne Jacobsena, ktorý bol otvorený v roku 1960. Treba však dodať, že projekty modernizmu po celej Európe z tých čias sa veľmi podobajú,“ dodáva Švihran. Jedno je isté – Prior, v duchu svojho názvu, bol prvý. Modré otáčajúce sa logo – kruh s obráteným V dostali aj ďalšie obchodné domy novej celoštátnej siete. Vyrástli postupne v Nitre, Banskej Bystrici, Žiline, Košiciach, Prešove a v Leviciach. K ich najznámejším českým súrodencom patrili Máj a Kotva v Prahe.

Počas svojej vyše päťdesiatročnej existencie zmenila budova obchodného domu majiteľa dvakrát – z Priora sa po revolúcii stal K-Mart americkej siete obchodov, od ktorej ju v roku 1996 spolu s ďalšími obchodmi odkúpil britský reťazec Tesco. Dnes je obchodný dom spolu s hotelom v patovej situácii a v dezolátnom stave. V snahe o rekonštrukciu obchodného domu sa objavila aj britská developerská skupina Lordship, vlastník hotela Kyjev. Lordship sa v minulosti nedohodol na spoločnej obnove komplexu s Tescom, a keďže obchodný dom odkúpil podnikateľ GeorgeTrabelssie, každý bude pravdepodobne obnovovať samostatne.

„Táto kultová stavba Bratislavy nie je pamiatkovým objektom. Budova hotela je od roku 2011 zatvorená, časť mobiliára sa odpredala, nekúri sa tam, vypadávajú okná. Tesco je v krízovom režime a o tento priestor prestalo mať záujem, najnovším plánom majiteľov je prestavať časť obchodného domu, ale projekt ešte nie je hotový. A takto to môže trvať desaťročia,“ predostiera pesimistickú víziu Ivor Švihran.

© Autorské práva vyhradené

14 debata chyba
Viac na túto tému: #obchodný dom #nakupovanie