Foto: Andrej Barát, Pravda
V sobotu a v nedeľu ráno rad na vodu zhustne a znervóznie. Čaká sa hodinu aj viac. Niekto to zo zúfalstva, z hnevu či núdze nevydrží a uteká si nabrať vodu zo Studeného potoka. Veď je na skok, tečie z krásnych Tatier! Práve tomu musí zabrániť Milan Polhoš, asistent osvety zdravia.
Studený potok síce vyviera z hôr, no cestou míňa množstvo hotelov, prevádzok, budov, čističiek a piť z neho v blízkosti Veľkej Lomnice znamená riziko. Nielen pre jednotlivca. „Rozšíri sa infekčná žltačka, hnačka. Aby sme tomu zabránili, robím medzi ľuďmi osvetu aj prevenciu, aby nebrali vodu z potoka. Je to nehygienické. Nech ľudia radšej čakajú,“ hovorí pán Polhoš.
Ale ako upokojiť ľudí, aby trpezlivo čakali na vodu, keď jediný zdroj zdravotne neškodnej pitnej vody v zime zamrzne? „Vtedy si ľudia nazbierajú kartóny, papier, zapália ich, nahrejú rúrku. Ale to znamená ďalšie čakanie. Kým mráz povolí,“ opisuje Polhoš. A teraz v takýchto podmienkach chystajte deti do školy, seba do práce, varte, perte, upratujte. Dodržiavajte hygienu tak, aby sa rodina vyhla svrabu, všiam a blchám.
Ak sa v akejkoľvek komunite výrazne obmedzí prístup k vode, nezvyšuje to podľa odborníkov len zdravotné riziko.
„Nejde tu len o osobnú hygienu človeka, ale aj o hygienu domáceho prostredia, oblečenia. Už len také umývanie riadu a pranie. Narúša to sociálny život a prináša zdravotné riziká. Ako má ísť dieťa do školy riadne pripravené tak, aby ho nebolo cítiť, keď sa nemá kde poriadne umyť? Jednoducho bude vyčlenené. Ak nie je zabezpečený zdroj pitnej vody, ľudia hľadajú alternatívy. Áno, skúšajú to aj v potoku. A vtedy prichádzajú zdravotné riziká vo forme parazitov, črevných a hnačkových ochorení. Všetko so všetkým súvisí. Nehovoriac o nálade ľudí, ktorí ráno čakajú na vodu aj hodinu. Ako sa to asi odrazí na motivácii, radosti zo života, túžbe sa aktivizovať?“ pýta sa expert metodik Michal Kubo z organizácie Zdravé regióny.
Lekár Peter Marko nám opisuje udivených expertov zo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorí osadu Nový dvor navštívili ako jedno z piatich unikátnych miest v Európe, kde sa vyskytujú multirezistentné kmene tuberkulózy, a to práve pre zlé podmienky: „Nerozumejú tomu, ako je možné, že niekde v členskej krajine Európskej únie ešte existuje nízky štandard na úrovni 19. storočia!“
Osada Nový dvor však nie je zďaleka jedinou, kde je celá komunita odkázaná na jeden vodovodný kohútik. Podľa lekára Marka je drvivá väčšina z vyše 800 osád na Slovensku bez štandardného prístupu k pitnej vode a s hygienickými nedostatkami. V Trebišove je na jeden zdroj pitnej vody odkázaných dokonca až 4 000 obyvateľov. V rade čakajú dve hodiny.
V osadách sa miesia, znásobujú dlho neriešené existenčné a zdravotné hrôzy. Prístup k vode sa však len ťažko vyrieši, ak si obyvatelia osád postavili príbytky na cudzích pozemkoch, ktoré im nepatria. Ak dlhujú značné sumy na poplatkoch, odvozoch odpadu, prenájmoch, energiách, ak je medzi nimi množstvo neplatičov. Lenže ani toto zdanlivo nerozmotateľné klbko stále nepredstavuje ten najvážnejší problém. Čo ak sa v bezvodnej situácii ocitnú aj „platiči“? Celú reportáž Andreja Baráta o hroziacom nedostatku vody na Slovensku nájdete v prílohe Víkend v sobotu 2. novembra.
V aktuálnom Víkende nájdete aj:
Špinavé paprče preč od kormidla štátu
Je to slovenský politický paradox. Už takmer štvrťstoročie bojujú všetky tunajšie vlády za "čisté ruky“: Padni, komu padni! Preč s korupciou a klientelizmom! Ako však ukazujú Kočnerove nahrávky, čím urputnejšie bojujú, tým viac špinavých paprčí sa vyskytuje na najvyšších miestach a dokonca – medzi najväčšími bojovníkmi, konštatuje publicista Vladimír Jancura.
Dokončenie článku o „tradícii“ korupcie na Slovensku čítajte v pravidelnej rubrike Vladimíra Jancuru Neznáma história v prílohe Víkend v sobotu 2. novembra.