Víno mení krajinu a ľudia víno

, 31.12.2019 06:00
vino, Milan Waldner, Miloš Ševčík
Na zdravie, priatelia, želajú Milan Waldner (vľavo) a Miloš Ševčík, vinári z Topoľčianok. Autor: ,

Pred pultom so šumivými vínami postáva nerozhodná dvojica manželov stredného veku. Chcú si vybrať víno s veselými bublinkami. Váhajú medzi proseccom, európskym hitom poslednej dekády, a ponukou zo Slovenska. Práve doplnili vypredané pulty novými fľašami. "To víno musí byť dobré, keď sa tak rýchlo míňa. Je naše, z môjho rodiska, zabudni na Talianov,“ roztne spor žena.

Táto scéna sa odohrala v obchodnom reťazci na periférii Bratislavy. Kedysi driemajúca dedina sa rozrástla, pôvodné jadro obce okrúžili v niekoľkých vlnách nové domy. Skôr ako nové školy rastú tu nové supermarkety. Nemajú núdzu o zákazníkov.

Vianoce a blížiaci sa Nový rok pripomínajú neresenie lososov. Ľudia sa vrhajú do obchodov a nakupujú potraviny a nápoje ako o život. Koniec roka sa patrí osláviť a odplaviť všetok stres, ktorý sa nakopil za uplynulých 365 dní. Obsah nákupných košíkov ukazuje, ako Slováci uvažujú, čo uprednostňujú. Ako sa darí domácim producentom.

Kde sa berie vinárska emócia

Končiace sa desaťročie sa nieslo v znamení zvýšeného záujmu o slovenské produkty, víno v tom zohralo nemalú rolu. Kedysi dominantné domáce značky začali po páde železnej opony prichádzať o svoje monopolné postavenie. Ľudia túžili ochutnať, ako chutí zakázaný svet, a potom nastala celkom prirodzená reakcia, návrat k vôňam a chutiam domoviny. Tak charakterizoval premenlivosť doby, ktorú sme prežili po roku 1989, Milan Waldner, generálny riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach.

Topoľčianky sú jednou z najznámejších dedín na Slovensku. Majú tu zámoček prvého čs. prezidenta T. G. Masaryka, v Národnom žrebčíne chovajú lipicany, vzácne plemeno pôvodom starošpanielskych koní, ktoré Habsburgovci, kedysi vládcovia takmer celej Európy, priviezli z Madridu na územie starej monarchie. Keď sa rúcalo rakúsko-uhorské mocnárstvo, republikán Masaryk, zarytý odporca šľachty, no milovník noblesy, zachránil vzácne kone. A obci vdýchol život tým, že tu začal tráviť život. To využili vinári. V tridsiatych rokoch sa víno z Topoľčianok predávalo v Prahe ako jeden z pokladov mladej republiky. Na dobovej vinete stála krojovaná Slovenka na pozadí veľhôr.

Nuž aké tam veľhory, z jednej strany beží od Nitry k Topoľčiankam Tribeč a z druhej od Hrona sa dvíha Pohronský Inovec. V jednom nadnesená scéna dobovej etikety však neklamala – Topoľčianky naozaj ležali pri prameňoch dobrého vína. To sa na slnečných stráňach oboch pohorí rodilo už od nepamäti – od čias benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku prinajmenej.

Väčšina Slovákov svoje dejiny príliš nepozná. Možno preto, že sa vždy učili školometsky, ohýbali sa podľa toho, kto krajine vládol. Súčasnosť priniesla jednu veľkú zmenu – krajinu a jej históriu spolu s geografiou možno spoznávať prostredníctvom vína. Je to senzibilný produkt, ktorý vyvoláva obrovské množstvo asociácií, zážitkov a spomienok. Ak sa teda oná dvojica manželov rozhodla pre slovenské víno, stála za jej voľbou pozitívna emócia. Topoľčianky neboli po roku 1989 práve vychyteným vinárskym centrom Slovenska, tie si ľudia spájali skôr s Pezinkom, Modrou, Nitrou. Dnes však k ním pribudli aj Topoľčianky, ťahané v ústrety pozornosti obyvateľov krajiny ojedinelým trojzáprahom – Masarykovým prezidentským zámočkom, nádhernými lipicanmi a vínom. Práve posledný produkt, predávaný v miliónoch fliaš, zafixoval vo vedomí ľudí názov Topoľčianok.

Čo je za bublinkovým fenoménom

Krátko po revolúcii by nik nebol povedal, že miestny vinársky závod sa raz stane jedným z lídrov slovenského vína. Prevádzka bola v časoch starého režimu odsúdená do role producenta značkových zmesových vín, technicky zaostalá. Možno práve pozícia outsidera pomohla vinárstvu – Milan Waldner s tímom spolupracovníkov krok za krokom technologicky zveľaďovali vinárstvo, súčasne investujúc do jeho vinohradníckej základne. Dnes sa Topoľčianky opierajú o 650 hektárov viníc, ktoré sú obrazom aromatickej a chuťovej pestrosti krajiny tiahnucej sa povodím Nitry a Hrona až k ústiu Dunaja.

Topoľčianky masovo zarezonovali v zmyslovom podvedomí Slovenska a donútili ľudí premýšľať nad tým, čo ponúka územie, ktoré obývajú. Ono rázne rozhodnutie manželky sa viazalo celkom nepochybne k dobrej skúsenosti, zážitku pôžitku z pohára vína, ktoré jej pripomenulo spätosť s rodiskom.

Prosecco, ktoré dostalo košom v prípade spotrebiteľky, je naozaj súčasným bublinkovým fenoménom. V európskej mierke položilo na lopatky oveľa chýrnejšie vína zo Champagne. Všetko sa to začalo zvratom v predaji vo Veľkej Británii. Podľa agentúry Cantar sa tam uprostred tohto desaťročia predalo prosecca za 180 miliónov libier, kým šampanského len za 140 miliónov. Vysvetlenie bolo jednoduché – fľaša šumivého vína zo severovýchodného Talianska sa predávala na ostrovoch po 6,5 libry, kým šampanské za 16,5 libry.

Cena však podľa expertov nebola jediným dôvodom, ktorý pritiahol pozornosť k talianskym bublinkám, do hry vstúpil o čosi nižší obsah alkoholu, čerstvosť a sviežosť vína, ovocná vôňa a chuť po jablku a broskyni. Valdobbiadene, odkiaľ najslávnejšie prosecco pochádza, je územím zovretým medzi horami, kde sa striedajú horúce dni s chladnými nocami.

Tu možno nájsť isté podobenstvo so Slovenskom, podotýkame isté, každá krajina a jej vinárske údolia majú nenapodobiteľnú DNA ako človek. Glera, typická odroda, z ktorej sa vyrába prosecco, je stará, do čias antického Ríma siahajúca odroda. Je to pekná legenda.

Nový živý príbeh

Ale či naše územie nemá krásne vinárske príbehy? Mýty, čo ako prastaré, sú však len krásnou oponou, kľúčová je schopnosť vytvoriť nový živý príbeh. A ten sa podaril nielen Talianom, ale aj Topoľčiankam. Chute národa len tak nepreinačíš, sú uložené kdesi hlboko v pamäti, ktorá je spojená s územím a muštovými odrodami, ktoré sa tu dlho pestovali. Tradičné slovenské – aj topoľčianske – bublinky sú spojené s Rulandským modrým, robeným, pravdaže, na bielo, v páre so Chardonnay.

"Územie je z hľadiska vína determinujúce,“ vraví Miloš Ševčík, výrobný riaditeľ Vinárskych závodov v Topoľčiankach. Tak sa do bubliniek dostala na Slovensku rozšírená odroda Müller Thurgau, víno s jemným buketom a ľahkými kyselinami. Nik nevraví, že je to dvojník Glery, ale prostredie a jeho produkty párujú aj ľudské chute.

Vieme si predstaviť vôbec Slovensko bez Frankovky modrej? Táto odroda ukázala prostredníctvom vinárov z Topoľčianok nevídanú univerzálnosť, a to od podoby klasického červeného vína, ružového až po slamové či ľadové. Premieta sa v nej nielen územie, ale aj vinárska schopnosť človeka premeniť mušt z hroznovej bobule do nečakaných nových podôb vína.

Frankovka modrá na ľadové víno sa oberá, až keď...
Frankovka modrá na ľadové víno sa oberá, až keď teploty klesnú pod bod mrazu. Inak to nie je ani v Topoľčiankach. Autor: Ľuboš Pilc, Pravda

Život nestojí, podlieha ustavičným zmenám, mení sa vinársky vkus, ale jeho základ ostáva, hľadanie dobrého zážitku prostredníctvom vína. Územie nemožno vymeniť, možno však hľadať kľúč k jeho pokladom a možno ich predstavovať v nových podobách. Slovensko má takmer dvestoročnú bublinkovú tradíciu, vínu naši predkovia rozumeli a rozumejú mu aj súčasníci.

"Celkom prirodzene to spotrebiteľov, ale aj vinárov ťahá k experimentovaniu. Vyskúšali sme napríklad šumivé zo Sauvignonu, pri ochutnávkach boli ľudia nadšení, ale treba mať na pamäti hlavný prúd,“ hovorí Miloš Ševčík. Ten má rád vína, ktoré sú zrozumiteľné, ovocné, s jednoznačným aromatickým aj chuťovým posolstvom. A vždy vína s odkazom na tradíciu.

Miloš Ševčík si štrngá s Milanom Waldnerom v obnovenej sudovej pivnici vinárstva. Dominujú jej novučičké obrovské deväťapoltisí­clitrové dubové sudy. Zreje v nich červené víno späté s touto krajinou – tradičná Frankovka modrá aj Dunaj, symbol slovenskej moderny. Nevdojak si uvedomíme, že víno pripomína rieku života, že je symbolom kontinuity. Ak si budeme pripíjať vínom na lepší nový rok, je v ňom pozdrav tvorcov súčasníkov, ktorí nadviazali na dielo predkov.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#víno #vinárstvo #frankovka
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku