Kostečka žil do roku 2004 v Londýne, kde roky viedol rodinnú reštauráciu, po presune na sever Anglicka mu ale finančná situácia umožňovala spustiť viacero charitatívnych projektov. Prvú školu pre deti s českými koreňmi vzápätí nasledovali ďalšie podobné iniciatívy, cez ktoré sa postupne zoznamoval s problémami miestnej rómskej komunity ako takej. Jej členom teraz asistuje pri najrôznejších administratívnych úkonoch, okrem toho nedávno založil „komunitné bistro“ a vlastní tiež dva hotely.
Napríklad podanie žiadosti o prechodný alebo trvalý pobyt od spustenia nového systému pre občanov EÚ sprostredkoval pre viac ako 1500 ľudí. Komunitná činnosť je pre neho prácou na plný úväzok, pričom niekedy vraj musí riešiť krízové situácie aj uprostred noci. Dodal však, že za ním stojí „armáda“ dobrovoľníkov, rovnako tak cíti nadštandardnú podporu zo strany českých zastupiteľských úradov.
Hlavné problémy miestnych Rómov s úradmi podľa Kostečku nesúvisia priamo s brexitom, ale s tým, že ľudia nemajú platné doklady totožnosti, často pracujú načierno a nemajú potrebné vedomosti ani skúsenosti. Významnou prekážkou je potom pre nich prechod na univerzálny systém sociálnej podpory, ktorý začal fungovať v roku 2010. Od tej doby sa v dôsledku vládnych škrtov ale stal podľa neho tento systém „výrazne menej štedrým“.
„Aj keď ľudia majú zachované práva, tak ľudia v tom systéme majú taký nástroj, ako sa tých nepohodlných zbaviť,“ opisuje svoje skúsenosti Kostečka. Prístup k sociálnym dávkam sa podľa neho komplikuje, pričom novou požiadavkou je napríklad špeciálny usadlecký status spojený s brexitom, prípadne ekvivalentný dokument. Lenže na vybavenie spomínaného povolenia na pobyt je zase potrebný platný cestovný pas.
Podľa Kostečku potom dochádza k absurdným situáciám, kedy je za rovnakých okolností skorší nárok na podporu zamietnutý, dokonca aj rovnakými úradníkmi, ktorí ho predtým žiadateľovi priznali. „Aj tí zamestnanci povedali, že ten človek na to samozrejme právo má, ale počítač rozhodol inak,“ uviedol.
V súvislosti s brexitom hovorí, že britským úradom prekážal stav, v ktorom do krajiny prichádzali ľudia, ktorým práva garantovali európske zákony. „Oni jednoducho uprednostňujú tú imigráciu, ktorá nemá práva. (…) Nemali tú flexibilitu, aby mohli pomôcť len tomu, komu chcú,“ pokračuje.
Kostečka tomuto uvažovaniu rozumie, obáva sa ale o druhú generáciu rómskych prisťahovalcov. Rodičia z jeho pohľadu skutočne nie sú pre Britániu príliš prínosní, ale ich deti „sú úplne skvelé“.
Podobne nahliada aj na odchod Británie ako taký. „Projekt brexitu bol zlý. (…) Otázka znela: ‚Chceš byť na tom tak, ako si, alebo chceš zmenu‘. No kto by nechcel, keď sa mu osem rokov nezdvihol plat,“ povedal.
Bývalý manažér, ktorý je v Británii od roku 2004, vidí ako zlomovú udalosť poslednú finančnú krízu z roku 2009, a pociťuje nárast nenávisti voči prisťahovalcom. Keď žil v Londýne, bol vraj obklopený usmievavými ľuďmi. „Tu sa nikto nesmeje. (…) A niet divu, pretože sa majú každý rok horšie a horšie,“ povedal.
Aj napriek tejto skepse sa ale Kostečka zatiaľ k presunu späť do Londýna alebo do Česka nechystá. „Mňa to hrozne baví, aj keď ma to hrozne vyťažuje,“ hovorí o svojej súčasnej práci, pričom spomína najmä viditeľný vplyv na rómske deti. „A nie je to stereotyp. Ja som veľmi dlho žil v stereotype. Dnes už si neviem predstaviť chodiť do práce od pondelka do piatku a vedieť, že skončím o štvrtej (poobede),“ dodal.