Vedci tiež zistili, že tí, ktorí sa stravujú zdravšie, vyhadzujú viac, pretože kupujú rýchlejšie sa kaziace ovocie a zeleninu ako priemerný človek. Naopak domácnosti, ktoré pri nakupovaní postupujú podľa zoznamu a musia cestovať ďalej, aby sa dostali do supermarketu, majú percento vyhadzovaných potravín najnižšie.
Edward Jaenicke, profesor poľnohospodárskej ekonómie na Pennsylvánskej štátnej univerzite povedal: „Naše zistenia zodpovedajú predchádzajúcim štúdiám, ktoré ukázali, že 30–40 percent celkových dodávok jedla v USA skončí nezjedených – a to znamená, že boli tiež vyplytvané zdroje využité na vyprodukovanie nezkonzumovaného jedla, vrátane pôdy, energie, vody a práce.“
Jaenicke a jeho spolupracovník Yang Yu analyzovali údaje zo 4000 domácností, ktoré sa zapojili do prieskumu amerického ministerstva poľnohospodárstva o nákupe potravín známeho pod skratkou FoodAPS.
„Podľa našich odhadov priemerná americká domácnosť vyhodí 31,9 percenta jedla, ktoré nakúpi,“ uviedol Jaenicke. „Viac ako dve tretiny domácností zapojených do našej štúdie vyhodili odhadom 20–50 percent zakúpených potravín. Avšak aj tie najmenej plytvajúce domácnosti vyhodia 8,7 percenta jedla, ktoré nakúpia,“ dodal.
Dvojica vedcov sa tiež zamerala na rôzne charakteristiky, ktoré môžu zvýšiť alebo znížiť plytvanie potravinami v domácnostiach. Zistili, že čím vyšší príjem, tým viac vyhodeného jedla.
A tí, ktorí sa stravujú zdravšie s množstvom ovocia a zeleniny, tiež vyhodia viac jedla. „Je možné, že programy povzbudzujúce ku zdravej strave môžu neúmyselne viesť k väčšiemu plytvaniu,“ povedal Jaenicke. „To by mohol byť podnet k zamysleniu sa z politického hľadiska – ako by sme tieto programy propagácie zdravého stravovania mohli vyladiť, aby sme znížili potenciálne plytvanie.“
Menšie percento vyhodeného jedla vykazovali domácnosti s väčšou existenciálnou neistotou, a tiež domácnosti s vyšším počtom členov. „Viac ľudí znamená vyššiu pravdepodobnosť, že niekto doje zvyšky,“ vysvetlil Jaenicke.
Jedným z faktorov je aj veľkosť balenia, v ktorom sa niektoré druhy potravín predávajú. „Dvojčlenná domácnosť nemusí zjesť celú hlávku karfiolu, z ktorej sa potom pravdepodobne časť vyhodí, zatiaľ čo väčšia domácnosť ju pravdepodobne zje celú, najskôr v jedinom jedle,“ uviedol Jaenicke.
Nielenže je plytvanie jedlom poľutovaniahodné, ale iné štúdie zistili, že životný cyklus vyhodeného jedla značne prispieva k emisiám skleníkových plynov. „Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN je potravinový odpad ročne zodpovedný za zhruba 3,3 gigaton skleníkových plynov. Ak by sa jednalo o krajinu, išlo by o tretieho najväčšieho producenta CO2 po USA a Číne,“ dodal Jaenicke.