„Na požiadavku držať sa doma nemôžu reagovať, pretože nemajú kam ísť,“ povedala Francesca Zuccariová, koordinátorka služieb pre osoby v extrémnej biede z charity svätého Egídia. Podľa nej na teraz vyľudnených uliciach Ríma žije zhruba 8000 bezdomovcov. „Problém je, že ide o najzraniteľnejšiu časť populácie. O tých, ktorí sú najviac vystavení riziku nákazy,“ dodala.
Taliansko už zaznamenalo takmer 64 000 nakazených, čo je najvyšší počet v Európe, a viac ako 6000 úmrtí – najviac na svete. Kým sa krajina snaží zvládnuť vlnu nákazy, vláda vydala prísne nové opatrenia. Ich základom je držať sa v bezpečí a podriadiť sa vládnym nariadením, čo je ale pre najchudobnejších obyvateľov nedostupný luxus.
Ako si môžete umyť ruky, keď nemáte umývadlo? Zásobiť sa potravinami, keď nemáte peniaze? Alebo sa schovať doma, keď nemáte strechu nad hlavou? Aj keď vývarovne a útulky pre bezdomovcov v Ríme zostávajú otvorené, neformálne systém podpory – od mincí hodených do kelímka alebo zaplatenia pečiva na raňajky – už neexistuje. A uzavretie barov a reštaurácií im odrezalo prístup k možnosti umyť sa.
„Obyvateľov neustále počujú, že si majú umývať ruky,“ dodala Zuccariová. „Bezdomovci ale nevedia, kam majú ísť.“ Navyše, obrovské narušenie pouličného života v meste znamená, že mnohí z nich hladujú.
Tri dni v týždni môžu ľudia dostať horúce jedlo vo vývarovni, ktorú charita svätého Egídia prevádzkuje v paláci vo štvrti Trastevere v centre Ríma. V ostatných dňoch dobrovoľníci charity roznášajú večeru v škatuľkách na všetky miesta, kde sa bezdomovci zvyčajne zdržiavajú – vrátane železničných staníc. Každý týždeň charita rozvezie 2500 týchto jedál.
Foto: TASR/AP, Andrew Medichini
Ostatné popoludnia boli ulice v Trastevere nezvyčajne tiché. Hŕstka chodcov, ktorí sa tu objavili, mierila rovnakým smerom – k vývarovni svätého Egídia. Kvôli pravidlám o dodržiavaní odstupu môže okolo dlhých radov stolov v hlavnej jedálni sedieť menej ľudí než inokedy. Preto charita zostáva otvorená dlhšie, aby mali všetci šancu sa najesť.
Charita svätého Egídia vznikla v roku 1968, keď sa skupina študentov rozhodla, že chce pomôcť chudobným ľuďom v meste. Zuccariová sa k nej pridala pred viac ako 40 rokmi. „Bola som veľmi mladá,“ hovorí o časoch, keď v rímskych chudobných štvrtiach žilo 70 000 ľudí. „Dnes je chudoba viac skrytá. A v meste ju ešte zhoršuje samota,“ dodala. „Ľudia často končia na ulici, pretože sa nemajú na koho obrátiť, aby im pomohol.“
Napriek hladu ale počet ľudí využívajúcich kuchyňu charity v posledných týždňoch klesol. „Pohybovať sa po meste je problém. Polícia zastavuje aj bezdomovcov, takže majú strach,“ povedala. Tým, ktorí porušia karanténu, hrozí pokuta vyše 200 eur a až tri mesiace väzenia.
Mnoho bezdomovcov sa presunulo bližšie k Vatikánu. Tu pápežská charita rozdáva jedlo a prevádzkuje sprchy. A pôsobia tu tiež Misionári charity; kongregácie, ktorú založila Matka Tereza.
Aj v najlepších časoch majú dobročinné spolky problém s nedostatkom peňazí – a charita svätého Egídia teraz potrebuje financie navyše na tvárové rúška, jedlo a dezinfekciu na ruky. Mnohí zo starších dobrovoľníkov, ktorí zvyčajne vypomáhali v kuchyni alebo rozvážali škatuľky s jedlom, poslúchli varovanie vlády a zostali doma.
Nedávno večer bol medzi hosťami vo vývarovni aj 34-ročný bezdomovec, ktorý sa predstavil len ako Arturo. „Je to katastrofa,“ povedal o terajšej situácii. „Veľa ľudí trpí.“