Keď sa história pozrie na pandémiu roku 2020, potom uvidí práve tieto biele, bledo modré, ale aj rôznofarbené obdĺžniky zakrývajúce nos a ústa, ktoré každého zmenia na pelikána s náhubkom. Rúška sa začali objavovať prakticky okamžite po zistení nákazy – najprv v Ázii, kde už bolo ich nosenie bežné, a potom aj v Európe. Teraz fotografie ľudí v maskách sprevádzajú prakticky každú správu a článok o víruse – na titulných stránkach tlačených i online médií. Koniec koncov samotný vírus je nepostrehnuteľný – je to mikroskopický organizmus usadzujúci sa na tvrdých povrchoch a putujúci vzduchom v mikroskopických kvapôčkach od nakazeného jedinca.
Masky sa tak stali avatarom koronavírusu. Skratkou pre náš strach, túžbu ukryť sa, neschopnosť ochrániť sa a želanie niečo urobiť – čokoľvek – len aby to vyzeralo, že niečo robíme. Ale v tomto ohľade ide len o najnovšie využitie predmetu, ktorý už od svojho vzniku v polovici 90. rokov 19. storočia zohrával značnú úlohu v mnohých kultúrach aj neverbálnych formách komunikácie.
Chirurgické rúška už vyjadrovali nielen bezpečie a ochranu pred chorobami a znečistením, ale aj solidaritu, protest, módny trend – a teraz pandémiu. Sú prejavom „niečoho, čo sa skrýva, a zároveň to chceme vyjadriť“, povedal Christos Lynteris, lekársky antropológ Univerzity St. Andrews v Škótsku.
Poďme sa pozrieť na krátku históriu chirurgických masiek. Podľa knihy „Dejiny chirurgických tvárových masiek: Mýty, masky a muži a ženy za nimi“, ktorú napísal John L. Spooner, sa tvárové masky prvýkrát objavili na samotnom konci 19. storočia. Nosili ich lekári pri operáciách, aby zabránili nákaze vzduchom šírenými baktériami.
V roku 1910 ich prijali čínske úrady v snahe zabrániť šíreniu pľúcneho moru. Vtedy sa podľa Lynterisa stali „symbolom modernej medicíny a ako také mali dvojitú funkciu. Jednak zabrániť šíreniu choroboplodných zárodkov, a tiež zmeniť ľudí na vedecky uvedomelých obyvateľov“. O osem rokov neskôr sa tieto masky stali globálnym fenoménom, keď boli všeobecne prijímané ako ochrana pred španielskou chrípkou.
„Z tých čias môžete vidieť rúška na obrázkoch módne oblečených ľudí. Masky boli prijímané ako súčasť života,“ uviedol Lynteris. Po prvej svetovej vojne používanie masiek ustúpilo; zostali ale obľúbené v Číne, kde symbolizovali občiansku uvedomelosť, a v tomto zmysle prenikli aj do komunistických verejných zdravotných kampaní.
Potom, počnúc rokom 2002, prišla epidémia SARS a s ňou aj renesancia masiek v Číne, Hongkongu a väčšine východnej a juhovýchodnej Ázie. Tamojšia verejnosť ich začala vnímať ako známku občianskej povinnosti – je zdvorilé mať masku, aby ste nekašlali a nekýchali na svojho suseda.
Ako sa zároveň do povedomia verejnosti dostali otázky spojené so znečisťovaním ovzdušia, prevzali masky tiež ďalšiu úlohu – slúžili filtrovaniu vzduchu vo veľkých mestách i ako zvestovateľ klimatickej krízy. A to nielen v takých mestách, ako je Bombaj, Peking, Tokio a Mexiko, ale v poslednom čase tiež pri austrálskych lesných požiaroch.
Niet divu, že si to všimol módny priemysel a vycítil príležitosť prepojiť módu s tepom doby. Návrhár Jin Pcheng poslal modelky predvádzajúce jeho kolekciu športového oblečenia s maskami na móla v rámci čínskeho Týždňa módy v roku 2014. Čínska návrhárka Masha Ma sa v Paríži v rámci jarnej šou objavila v maske zdobenej kamienkami od Swarovského.
Rúška sa stali symbolom tvorivej kreativity rapperov vystupujúcich ako Ayo & Teo, ktorí ich najprv začali nosiť preto, že si ľudia robili žarty z ich výrazov – a čoskoro sa stali ich typickým doplnkom.
Počas posledných troch rokov módne značky ako Off-White, Palm Angels, Bathing Ape a Fendi uviedli na trh tvárové masky. Gucci jednu vyrobil pre americkú speváčku Billie Eilish, ktorá si ju vzala na odovzdávanie cien Grammy – a chcela jej prostredníctvom oznámiť, že jej telo je len jej, len pre jej oči.
Masky ale slúžia aj ako prostriedok širšieho spoločenského protestu. V minulom roku ich nosili protestujúci v Hongkongu. Tvárové masky – a predovšetkým čierne – sa stali politickým symbolom, ale aj prostriedkom, ako utajiť svoju totožnosť pred bezpečnostnými kamerami. Začali byť také obľúbené, že sa ich vláda rozhodla zakázať – a okamžite ich tak povýšila na symbol revolty.