Podpora zníženia emisií celej EÚ o 65 percent už do desiatich rokov. Dosiahnutie uhlíkovej neutrality už do dvadsiatich rokov. A 100 percent energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2050. K týmto záväzkom sa prihlásili tri zo štyroch strán vládnej koalície – OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí. SaS sa nepridala k výzve budúcej generácie, ktorá bude spravovať krajinu v čase pustošiacej klimatickej krízy.
Nielenže sa tieto požiadavky dajú splniť. Musia, ak nám záleží na budúcnosti vlastných detí. Ľudstvo momentálne vedie planétu Zem k otepleniu o tri až štyri stupne do konca storočia. Pred piatimi rokmi sa svetové špičky v Paríži zaviazali, že to zvládneme pod dva stupne. Lenže ak chceme skutočne zachrániť seba, Zem a prírodu v súčasnej podobe, mali by sme urobiť všetko pre to, aby oteplenie neprekročilo 1,5 stupňa. Dosiaľ sa stihlo otepliť o jeden stupeň. Takže, čo urobíme?
Prestaňme dotovať dinosaurov
Inšpiráciu priniesli vedci z Postupimského inštitútu pre výskum zmeny klímy (PIK) v štúdii, ktorá vyšla pred pár týždňami v magazíne PNAS (je voľne dostupná na stránke pnas.org pod názvom Social tipping dynamics for stabilizing Earth’s climate by 2050). Odborníci identifikovali šesť bodov zlomu. Ide o kroky, ktoré sú spočiatku mimoriadne ťažké, no po prekonaní bodu zlomu je cesta k zásadnej zmene oveľa ľahšia.
Prvý krok sa týka energetiky. Podľa vedcov treba podporiť decentralizovanú výrobu elektrickej energie. Čo napríklad znamená presmerovať štátnu podporu z výstavby jednej obrovskej elektrárne k vzniku viacerých menších, no k sídlam bližších elektrární. Veterných, solárnych. Vlani v novembri sme v denníku Pravda písali o tom, ako by sa za tri miliardy predraženia Atómových elektrární Mochovce dalo postaviť toľko veterných a fotovoltických elektrární, ktoré by teoreticky pokryli spotrebu 1,1 milióna domácností.
Je nevyhnutné zastaviť dotácie pre fosílne palivá. Tieto prostriedky by mohli napríklad urýchliť výskum vedcov, ktorí nielenže hľadajú spôsoby, ako produkovať čo najmenej emisií, ale dokonca prichádzajú s nápadmi, ako odoberať prebytočný oxid uhličitý z atmosféry. Podobnú metódu predstavil v roku 2018 David Keith, geoinžinier z Harvardovej univerzity v USA v magazíne Joule. Pri jej najlacnejšom variante by stačilo približne 94 dolárov (85 eur) na odstránenie jednej tony (!) CO2 z atmosféry. Ak by však ľudstvo chcelo týmto spôsobom neutralizovať 36 gigaton globálnych emisií, stálo by to približne tri bilióny dolárov. Nepredstaviteľná suma? Podľa zistení Medzinárodného menového fondu predstavujú celosvetové ročné dotácie na fosílne palivá 5,2 bilióna dolárov! Nie je pravda, že nemáme peniaze na odvážne riešenia. Máme, len ich míňame na hlúpe veci.
Na celkovú sumu, ktorou Slovensko ročne dotuje fosílne palivá, sme sa pýtali Martina Haluša, hlavného ekonóma a riaditeľa Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia. Zaslal nám tabuľku, ktorú Slovensko posiela aj do OECD. Od roku 2012 táto suma narástla z vyše 186 miliónov eur na viac ako 217 miliónov (údaj za rok 2017). „Najväčšiu časť, 115 miliónov, tvoria dotácie na výrobu elektriny z domáceho uhlia. Zvyšok sú výnimky v spotrebných daniach na uhlie a zemný plyn,“ dodáva ekonóm.
Zastavme nezodpovedné investície
Ďalší bod – financie. Ak sa znížia investície do firiem, ktoré svoj biznis postavili na fosílnych palivách, zníži sa hodnota ich akcií. Pre znižujúcu sa hodnotu odídu od fosílnych firiem ďalší investori. Tento bod zlomu sa podľa vedcov už blíži.
Ľudia vedia o zmene klímy, ale nemenia svoje správanie. Je nutné zariadiť, aby bol udržateľný život jednoduchý. Z dlhodobého hľadiska je tiež nutné prijať ochranu klímy ako novú spoločenskú normu.Johan Rockström, riaditeľ PIK
Najväčšia investičná spoločnosť sveta – korporácia BlackRock so sídlom v New Yorku začiatkom tohto roka zverejnila správu (dostupná je na blackrock.com), v ktorej označuje klimatickú krízu ako významné investičné riziko a upozorňuje, že začína obmedzovať investície do nezodpovedného biznisu. Takého, ktorý prispieva ku klimatickej kríze a ohrozuje budúcu ekonomickú situáciu. Tento odkaz nenapísala Greta Thunbergová, ale ľudia, ktorí hýbu svetovým biznisom. BlackRock zároveň bude žiadať od svojich klientov analýzy dlhodobej udržateľnosti.
Od fosílnych palív sa už odkláňajú najväčšie svetové poisťovne. Unfriend Coal predstavuje medzinárodné zoskupenie organizácií, ktoré sa usilujú o vyradenie uhlia. Podľa vlaňajšej správy Unfriend Coal sa spoločnosti Adani nepodarilo získať krytie pre gigantickú uhoľnú baňu Carmichael v austrálskom štáte Queensland. Baňu, ktorá má počas svojej životnosti vyprodukovať 4,6 miliardy ton CO2, odmietlo poistiť 16 poisťovní.
Spoločnosť Adani sa rozhodla v projekte pokračovať na vlastné náklady, projekt zredukovala. Pred uplynulými Vianocami však získala štátnu podporu vo výške 900 miliónov dolárov. Na úľavách na daniach a ďalšej štátnej podpore získa podľa Inštitútu pre ekonomiku energetiky a finančné analýzy (IEEFA) ďalších 4,4 miliardy dolárov. Koľko slnečných alebo veterných elektrární by mohli v štáte Queensland postaviť za takúto sumu? Pripomeňme, že v slovenských podmienkach by sa za tri miliardy eur pokryla obnoviteľnými zdrojmi potreba vyše milióna domácností.
Bezemisné mestá
V stavebníctve by sa mal podľa vedcov presadiť rozvoj klimaticky neutrálnych miest. Budovy sú podľa Európskej komisie zodpovedné za 36 percent emisií oxidu uhličitého (doprava, v ktorej EÚ razantne tlačí na čistejšie technológie, je zodpovedná za 30 percent). Dve tretiny zo slovenských bytoviek, rodinných domov a verejných budov sú v pôvodnom stave, v akom sa postavili medzi rokmi 1960 až 1990, keď sa klimatická kríza neriešila a o emisiách v súvislosti s budovami sa ani náznakom nediskutovalo. Urbanizácia silnie na celom vo svete. Každý týždeň vzrastie celosvetová mestská populácia o 1,3 milióna.
Pri výstavbe nových mestských štvrtí a rekonštrukciách budov by mali architekti a stavebníci voliť najlepšie dostupné materiály. Ktoré nielenže výrazne prispievajú k zníženiu emisií, ale dokonca ukladajú uhlík. Aká supermoderná technológia sa za tým skrýva? Obyčajné drevo.
„Ak by sa pri stavbe 142 metrov vysokej rezidenčnej budovy použilo vyše 80 percent dreva, viedlo by to zadržaniu 21 040 ton CO2 a k ušetreniu 50 000 ton emisií CO2, ktoré by vznikli pri využití štandardných konštrukčných materiálov, akými sú oceľ a betón. Čo zároveň predstavuje množstvo emisií, ktoré vyprodukuje 33 000 áut za rok,“ uvádzajú vedci Postupimského inštitútu pre výskum zmeny klímy. Nie je to science-fiction. V Japonsku ohlásila v roku 2018 spoločnosť Sumitomo Forestry stavbu 70-poschodového (!) vežiaka W350 v Tokiu, ktorý bude z 90 percent z dreva.
Netreba však zľahčovať ani potenciál mestských komunít a zapálených nadšencov, ktorí okolie motivujú k bezemisnému správaniu. Vo švédskom meste Växjö, ktoré sa už dávnejšie rozhodlo zbaviť sa závislosti od fosílnych palív, sa za 14 rokov podarilo znížiť emisie o 32 percent na obyvateľa. Växjö je obklopené lesmi, na energiu premieňa piliny a prach z píl. Má asi 60-tisíc obyvateľov, podobne ako Trenčín, Martin, Poprad.
Fosílny = nemorálny
„Ľudia vedia o zmene klímy, ale nemenia svoje správanie. Ju nutné zariadiť, aby bol udržateľný život jednoduchý. Z dlhodobého hľadiska je tiež nutné prijať ochranu klímy ako novú spoločenskú normu,“ cituje český technologický portál czechsight.cz Johana Rockströma, riaditeľa PIK.
Ďalšie tri body zlomu, ktoré môžu pomôcť dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, sa skrývajú v spoločnosti. V informovanosti verejnosti. Niektorí vedci napríklad navrhujú, aby sa na obaloch výrobkov okrem nutričných hodnôt transparentne a dôsledne uvádzali aj takzvané „fakty o Zemi“ – uhlíková stopa jogurtu, množstvo emisií alebo spotrebovanej vody pri produkcii hovädzej sviečkovice. Na výrobu jedného kilogramu hovädzieho treba vyše 15-tisíc litrov vody. Kilogram bravčového potrebuje 6-tisíc. Kilo zemiakov asi 287 litrov. Uvádzanie uhlíkovej stopy zmení správanie zákazníkov. Dôsledné uvádzanie uhlíkovej stopy firiem povedie k tlaku na to, aby ju znižovali.
Nevyhnutné je podporiť vzdelávanie, ktoré vysvetlí žiakom a následne aj rodičom, čo klimatická kríza znamená a aké budú jej dosahy. Aj toto sa už na Slovensku odohráva. Príkladom je Základná škola s materskou školou Maximiliána Hella v Štiavnických Baniach. Klimatická kríza je súčasťou učebných osnov. Je to prvá škola na Slovensku, ktorá na streche zachytáva dažďovú vodu a vybudovala vertikálnu záhradu. Svetové prvenstvo jej patrí za zavedenie sokoliarstva ako povinného predmetu. Prečo? Pretože viesť deti k citlivejšiemu vnímaniu prírody je kľúčové.
Vedecké dáta zozbierané v projekte R.A.C.E.S. ukazujú, že vzdelávacia kampaň v piatich talianskych mestách, ktorá trvala dva roky a zapájala učiteľov, žiakov a obyvateľov, preukázateľne viedla k zníženiu emisií o 7 až 30 percent v 247 rodinách.
Najzásadnejší bod zlomu však príde v etike. V momente, keď si spoločnosť konečne uvedomí, že využívanie fosílnych palív zabíja ľudí, prírodu, spôsobuje obrovské škody. Používať fosílne palivá je nemorálne.