Foto: SITA/AP
Mohli to byť skvelé prázdniny, keby ten chlapec nedostal chuť na sladké. Emmett Louis Till mal 14 rokov a napriek tomu, že ho matka v Chicagu vychovávala sama, žil si celkom spokojne. Až kým ich v lete 1955 nenavštívil matkin strýko. Chlapca ohúril historkami o nádhernej delte Mississippi, odkiaľ pochádzala i jeho mama. Emmett sa rozhodol, že to musí vidieť na vlastné oči, a keďže mal voľno, nechcel otáľať ani chvíľu.
Jeho matka si však pamätala, aké pomery vládnu na juhu, kde bol strach z Ku-klux-klanu súčasťou života. Vysvetlila mu, že ten kraj nie je ako Chicago a bielym treba preukazovať patričnú úctu. Zdalo sa, že syn pochopil. Do osady Money v štáte Mississippi dorazil 21. augusta 1955 a s rodinou, ktorú tam našiel, sa spriatelil. Všetko sa však zvrtlo, keď o tri dni neskôr vošiel do predajne, aby si tam za dva centy kúpil sladkosti.
Obchod patril 24-ročnému belochovi Royovi Bryantovi, no v ten deň tam predávala iba jeho 21-ročná žena Carolyn. Čo sa presne stalo, nie je jasné. Tillov bratranec Simeon Wright, ktorý tam bol s ním, na súde neskôr tvrdil, že počul, ako Till žene za pultom čosi šepká. Ako černoch z juhu vraj vedel, že je to trúfalé, ale pripisoval to Emmettovej veselej povahe. Chlapec údajne často žartoval a rozosmieval ľudí. Po rokoch však Wright svedectvo zmenil – na bratrancovom správaní si vraj nevšimol nič nevhodné.
Čierno-biela spravodlivosť
Niekoľko dní bol pokoj, no 28. augusta nadránom vtrhla do domu, kde spal Emmett, ozbrojená dvojica belochov. Bryant s kumpánom Milamom ho vytiahli z postele a napriek protestom rodiny ho odvliekli do auta. Odviezli ho do obchodu, kde ho potom bili a týrali. Nakoniec mu strelili do hlavy a jeho telo zaťažené ventilátorom hodili do rieky.
Keď príbuzní márne pátrali po nezvestnom chlapcovi, oznámili jeho zmiznutie miestnemu šerifovi. Ten podozrivých síce zatkol za únos, ale obaja tvrdili, že mladého černocha ešte v tú noc pustili. O tri dni neskôr sa však našla Tillova mŕtvola a bolo jasné, že ide o vraždu – o lynčovanie.
Najprv to vyzeralo, že brutálna smrť nevinného chlapca pohoršila všetkých bez ohľadu na farbu pokožky. Aj samotný guvernér štátu vyhlasoval, že „Mississippi také činy odmieta“. Články o Emmettovej smrti obleteli celú krajinu, Afroameričanmi zmietal smútok, zlosť aj túžba po pomste.
Lenže americký juh 50. rokov nebol práve miestom, kde by čierna komunita mohla čakať spravodlivosť. Stále sa tu žilo segregovane a tomu zodpovedal i súdny proces, ktorý sa konal už v septembri 1955. Vykľula sa z neho obyčajná fraška. Pojednávanie trvalo iba päť dní a v porote sedeli len bieli muži, ktorí počas výsluchov popíjali pivo. Černochov, čo prišli na súd, šerif privítal zvolaním: „Haló, negri!“
Zrazu bol problém aj s dôkazmi. Podľa patológa bolo telo vo vode tak dlho, že sa ani nedalo určiť, či patrilo Emmettovi. Šerif dokonca vyhlásil, že mŕtvym bol beloch a Till je stále nažive.
Najväčšie nezmysly si však pripravila predavačka z obchodu. Mladý černoch ju vraj sexuálne obťažoval, dotýkal sa jej a pozýval ju na rande, tvrdiac, že s bielymi dievčatami má už skúsenosti. „Bola som vystrašená na smrť,“ posťažovala sa na súde Carolyn. Práve to mal byť dôvod, prečo chcel dať jej manžel chlapcovi príučku.
Pravda o zločine
V záverečnej reči obhajca apeloval na svedomie poroty: „Vaši predkovia sa obrátia v hrobe, ak týchto mužov neoslobodíte.“ A naozaj. Porota sa neradila ani hodinu a Bryanta i jeho komplica Milama zbavili všetkých obvinení. Nepykali ani za únos.
Človek by čakal, že keď unikli trestu, zostanú aspoň ticho, aby sa na nich zabudlo. Oni sa však potrebovali pochváliť. S vedomím, že ich nemôžu znova obviniť za rovnaký čin, prijali už v roku 1956 ponuku časopisu Look, ktorý im zaplatil tisíce dolárov za ich príbeh. Milam následne priznal, že Emmetta skutočne zastrelil. Navzdory tomu sa však ani jeden z nich necítil vinný – nič zlé vraj nespravili.
V roku 2006 napokon pôvodnú výpoveď odvolala i Carolyn, s ktorou mal Till flirtovať. „Nie je to pravda,“ prezradila Timothymu Tysonovi, keď o tom písal knihu. Ďalšie otázky odbila slovami, že si už na nič nespomína. Podľa publicistu však cítila ľútosť. „Nič, čo ten chlapec spravil, nemohlo ospravedlniť to, čo sa mu stalo,“ uznala.