Ani najväčšie sršne nepredstavujú najväčšiu hrozbu

Včelám odhryznú hlavu a keď poštípu človeka, v okolí rany odumiera tkanivo. Najväčšie sršne na svete likvidujú celé úle včiel medonosných. Až hororovo vyznievali správy o sršňoch mandarínskych, ktoré sa objavili v blízkosti hraníc USA a Kanady. A kým nad tým niekto mávne rukou, že sa to deje tisíce kilometrov ďaleko, slovenskí a českí včelári varujú, že podobnej invázii zabijakov včiel čelí už aj Európa.

25.05.2020 06:00
sršeň mandarínsky, hmyz Foto:
Detail hlavy sršňa mandarínskeho.
debata (6)

Podobný druh, sršeň ázijský, sa asi pred 15 rokmi „prepašoval“ loďou v zásielke čínskeho porcelánu do juhozápadného Francúzska, odkiaľ sa rýchlo rozšíril do Španielska, Talianska, Spojeného kráľovstva a už aj do Nemecka. No naozaj sú ľudia a včely – dôležité opeľovače v ohrození?

Šesťmilimetrové žihadlo sršňa mandarínskeho ľahko prenikne bežným včelárskym odevom. Bolesť opisuje server The Verge – ako keby človeka popálil rozžeravený kus kovu.

Zoológ Marek Semelbauer z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied nemal osobnú skúsenosť so sršňom mandarínskym. No zažil naraz dve bodnutia slovenského sršňa. Do hlavy a do nohy. „Dosť to bolelo, ale nemal som žiadnu nekrózu,“ hovorí. Sršeň východný ázijský, ktorý sa šíri v Európe, je podľa neho menší ako slovenský druh.

Invázne aj domáce druhy sršňov môžu predstavovať nebezpečenstvo, no podľa zoológa nie sú veľmi agresívne. Určite nie v porovnaní s obyčajnými včelami medonosnými. „Včely útočia viac. Stačí, že sa spotený človek ocitne v blízkosti včelieho úľa a môžu ho bodnúť,“ naznačuje. Súvisí to zrejme s tým, že včely chránia „cennejší“ poklad ako sršne.

Med a panika

Včely aj sršne sú spoločensky žijúci hmyz. Ich rodiny sú obrovské, tvoria ich stovky jedincov a v úľoch ochraňujú larvy a zásoby potravy. Oboje znamená veľké lákadlo pre cicavce. No včely majú navyše med. Vďaka nemu prežívajú zimu a zároveň sú ich úle častým terčom medveďov a niekde aj ľudí.

Môže to narušiť ekosystémy. Musíme si počkať, čo sa stane. Invázia sa udiala teraz.
Marek Semelbauer, zoológ

Sršne med nemajú. Nie sú zvyknuté na útoky cicavcov. „A tak sa spoliehajú na to, že sú veľké a zväčša nemusia zakročiť,“ dodáva Semelbauer a opisuje nám, ako bez ujmy pozoroval sršnie hniezdo zo vzdialenosti jedného metra. V tomto smere sú nebezpečnejšie teda skôr včely, ktoré úzkostlivo bránia úľ a už z väčšej diaľky môžu v približujúcom sa človeku vycítiť hrozbu. Čo sa ľahko môže stať výletníkom, ktorí teraz húfne objavujú „divočinu“ za panelákmi a môžu naďabiť na úle včelárov rozostavané na krajoch lesov, hájov a polí.

Oba druhy sršňov, mandarínsky aj ázijský, sa z pôvodného domova dostali na nové kontinenty vďaka obchodu. Loďou sa zrejme prepravilo viacero oplodnených kráľovien. Alebo sa dostali do prístavov opakovane. Ich šírenie by sa dalo zastaviť jedine tak, že by entomológovia cielene vyhľadávali ich hniezda a potom by ich ničili, čo však nie je reálne. A bolo by to zrejme aj zbytočné. Lode, vlaky, lietadlá prepravujú tovar neustále. „Skôr alebo neskôr sa niekde objaví nová populácia invázneho hmyzu,“ naznačuje Semelbauer. Je zrejme len otázkou niekoľkých rokov, kedy sa sršeň východný objaví aj na Slovensku.

Kľúčové je, aby ľudia nepodliehali panike. Že zabijacké sršne sú už tu, a dokonca tie najväčšie, mandarínske! V najjužnejších teplejších regiónoch Slovenska sa totiž vyskytuje blanokrídlovec s veľmi podobným výzorom. Oranžová hlava, žlto-čierne bruško, len je o čosi menší. Volá sa žihadlovka obrovská. Vyhľadáva larvy roháčov a nosorožtekov v spráchnivelých duboch, do ktorých kladie vajíčka. Ide o neagresívny, samotársky druh. Veľké sršne imituje ešte pílovka veľká, ktorej z bruška trčí veľká „strašidelná“ ihla. Nemá však žihadlo, ale kladielko, s ktorým vŕta otvory do dreva.

Hlavným motívom konfliktu medzi človekom a inváznymi sršňami ostávajú včely. Aj zoológ Semelbauer hovorí, že môžu predstavovať pre včelárov hrozbu. Nové sršne kynožia celé úle, efektívne lovia robotnice. Je však ohrozené samotné opeľovanie, na ktoré je naviazaná produkcia potravín?

Nájazdníci a revolúcie

V Ázii sa včely za milióny rokov naučili brániť voči sršňom mandarínskym či sršňom ázijským. Lúpežníka v úli obalia svojimi telami a udusia ho. Európske včely (tie v severnej Amerike predstavujú rovnaký druh) to síce vedia tiež, no nie sú v obrane dostatočne efektívne ako ázijské. Ázijská včela apis cerana dokáže v klbku vytvoriť vyššiu teplotu a na obranu regrutuje viac včiel. A tak podľa zoológa Semelbauera cudzie sršne nachádzajú v novom prostredí bohaté „chladničky a špajze“, ktoré nik nechráni.

Sršeň mandarínsky obsadí úľ, včelám odhryzne hlavy a s ich telami kŕmi vlastné larvy. Sršeň ázijský používa inú taktiku. Asi 20 sršňov sa vznáša nad úľom. Len čo jeden z nich uloví včelu, aby ju odniesol do sršnieho hniezda a nakŕmil ňou larvy, jeho miesto okamžite zaplní ďalší sršeň. Aby vo formácii neboli medzery. Zatiaľ čo ázijská včela apis cerana sa pri vlete do úľa ponáhľa, európska včela medonosná sa podľa zoológa „fláka“, a tak je pre sršne ľahšou korisťou. „Tieto sršne môžu spôsobiť vážnu ekonomickú škodu, môžu niektorým včelárom výrazne oslabiť včelstvá. Ale žeby dokázali vyhubiť včely v Európe? To je veľmi nepravdepodobné. Najmä preto, že na stavy chovaných včiel vplýva množstvo faktorov,“ prezrádza Semelbauer.

Sršeň mandarínsky (úplne vpravo). V strede je... Foto: Andrej Barát, Pravda
sršeň, žihadlovka, pílovka Sršeň mandarínsky (úplne vpravo). V strede je žihadlovka obrovská, ktorá sa naň podobá a žije na juhu Slovenska. Vľavo pílovka veľká, nemá žihadlo, ale kladielko, nie je nebezpečná. A dole je kráľovná slovenského sršňa.

Nejde len o invázne druhy, ale o to, v akom stave je príroda, či človek v poliach a lesoch hospodári šetrne alebo intenzívne a či používa veľa chémie alebo žiadnu. Prehliadaný a pritom kľúčový vplyv na počty včiel má sociálno-ekonomická situácia v krajinách. „Vedci analyzovali dáta FAO (Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo) a zistili, že počty včelstiev veľmi úzko súvisia napríklad s revolúciami. Keď nastane revolúcia, počty včelstiev dramaticky klesnú.

Netýka sa to len Slovenska, ale celého bývalého východného bloku. Bolo to zdokumentované v ďalších krajinách. Ľudia jednoducho začnú mať iné starosti a prestanú chovať včely. Aj to je však len jeden faktor,“ vysvetľuje zoológ.

Človekom chované včely sú ohrozované pesticídmi, monotónnosťou krajiny, chorobami, parazitmi a ďalšími fenoménmi. Počty včelstiev v niektorých regiónoch skutočne dramaticky kolíšu (vlani hlásili niektoré včelnice v okrese Galanta 90-percentné straty!), no podľa Semelbauera je globálny trend taký, že včelstiev je na celom svete nakoniec viac. „Pred 50 rokmi bolo asi 50 miliónov včelstiev, dnes je ich asi 100 miliónov. Za posledných 15 rokov stúpol počet včelstiev aj na Slovensku, z 250-tisíc na 300-tisíc. Stúpa aj priemerná produkcia medu,“ mieni. Aj napriek pozitívnemu trendu má však opeľovanie podľa neho na celom svete vážny problém. Svoju úlohu v tom zohrávajú aj sršne, hoci úplne inú, než by sa zdalo. Aj sršne sú totiž opeľovače.

Od rajčín k túžobníkom

Invázne druhy, či už rastlinné alebo živočíšne, často potláčajú pôvodné druhy. Narúšajú pôvodnú pestrosť prírody – biodiverzitu. A práve pokles pestrosti opeľovačov je veľkou hrozbou. Pre prírodu, aj pre človeka. Tri štvrtiny poľnohospodárskych plodín sú závislé od práce opeľovačov. V prípade divorastúcich rastlín je to až 90 percent! Lenže je mylné myslieť si, že toto všetko dokáže včela medonosná.

Napríklad rajčiny. Opeľujú sa sonifikáciou (po anglicky buzzing). Potrebný je čmeliak. „Posadí sa do kvetu, iba zabzučí lietacími svalmi. Na voľno, akoby ste v aute naprázdno stlačili plyn. Vtedy sa z peľníc vysypáva peľ. Toto včela medonosná nevie. Dokážu to však ďalšie druhy samotárskych včiel. Preto sa napríklad chovajú čmeliaky v rajčinových skleníkoch,“ opisuje Semelbauer. Druhým príkladom je výskum jabloňových sadov v severnej Amerike. Vedci zistili, že včela medonosná nemala vplyv na úrodu jabĺk. „To, čo je dôležité, je skôr diverzita ostatných druhov samotárskych včiel a čmeliakov,“ dopĺňa zoológ.

Len na Slovensku žije vyše 600 rôznych druhov včiel. Mnohé žijú osamotene, bývajú v podivuhodných zákutiach miest, v betónových plotoch, vo vyšliapaných skratkách v trávnikoch, v opustených ulitách po slimákoch. A hoci si nestavajú úle a nebzučia v jednej veľkej usilovnej včelej rodine, ich úloha je významná. Podľa magazínu Nature Communications má ich opeľovacia služba pre farmárov dokonca väčšiu hodnotu ako v prípade včely medonosnej.

Hmyz sa z tejto planéty vytráca oveľa dramatickejším tempom ako cicavce, plazy či vtáky. Až osemkrát rýchlejšie. Nuž a pokiaľ ide o opeľovače, napríklad v Česku už vyhynulo asi 14 percent druhov včiel. Ďalších takmer 50 percent je ohrozených! Krajinu nespasí, ak sa v nej budú v masívnych počtoch chovať včelstvá. Krajine prospieva pestrosť včiel, čmeliakov, ôs a – sršňov.

Práve osy a sršne patria k významným opeľovačom na konci leta a na jeseň. Koncom augusta dosahujú ich kolónie maximálne počty. Vtedy sa často objavujú správy, že sa sršne či osy premnožili, no je to len prirodzený dôsledok ich životného cyklu. Nuž a postupne až do neskorej jesene opeľujú najmä plytké a otvorené kvety. Včela má dlhý cuciak a uprednostňuje iný typ kvetov, napríklad hluchavky alebo ostrôžku poľnú. No osy a sršne majú krátky jazyk, a tak im vyhovuje kvet brečtanu, ale aj jarabina či túžobník. A najmä rôzne mrkvovité rastliny – rasca, kôpor, fenikel, paštrnák, mrkva. Aj sršňov a ôs je veľa druhov, podobne ako včiel. Niektoré sú spoločenské, mnohé druhy sú samotárske. Ich celkový význam spočíva v pestrosti.

Môžu invázne druhy sršňov naštrbiť väzby v európskych či amerických ekosystémoch? Môžu aj oni ohroziť biodiverzitu? Podľa Semelbauera sa invázne sršne na samotárske včely nešpecializujú, na rozdiel od včiel medonosných im totiž neponúkajú „otvorenú chladničku“. No jeho úprimná odpoveď znie – nevieme. „Môže to narušiť ekosystémy. Musíme si počkať, čo sa stane. Invázia sa udiala teraz. Celá pozornosť sa jednostranne zameriava na medonosné včely. Ale čo sa deje s ostatným životom v okolí sršních hniezd, to nikto neskúma.“

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #hrozba #ekosystém #sršeň ázijský