Eva Krížiková (85)
Dáma slovenského divadla i filmu, herečka Eva Krížiková bola členkou súboru Činohry Slovenského národného divadla od roku 1954 do roku 2015. Počas neuveriteľných šiestich dekád tu stvárnila viac ako 120 postáv. Jej repertoár tvorili prevažne postavy humorné, no rovnako bravúrna bola v polohách tragických.
Krížikovej energiu a vyžarovanie však najväčšmi vystihoval vnútorný smiech, čo zúročili aj filmoví režiséri v kultových kolibských komédiách z 50. rokov Čert nespí či Štvorylka. Ako osemnásťročnú ju obsadil aj Paľo Bielik do veselohry V piatok trinásteho…, neskôr nazbierala skúsenosti pred filmovou kamerou účinkovaním v jeho historickej dráme Kapitán Dabač. To už mala za sebou komédiu Statočný zlodej, kde sekundovala ostrieľaným kolegom Jozefovi Kronerovi a Martinovi Gregorovi.
Dievčenské úlohy neskôr vystriedali živelné charizmatické ženské hrdinky a sama herečka priznala, že bola vďačná, keď jej dali režiséri priestor zosobniť aj postavy záporné či tragické. Krutú dcéru si zahrala v inscenácii Kráľ Lear a tragédiu človeka prežila v postave matky v kultovej hre Mačka na horúcej plechovej streche Tennesseeho Williamsa.
Narodila sa v Bratislave, vyrastala v Rači a publikum jej padlo po prvý raz k nohám ako malej prváčke v úlohe Ježiška. Absolvovala Odborný divadelný kurz pri Štátnom konzervatóriu a po roku účinkovania v Martinskom divadle nastúpila do Slovenského národného divadla.
Eva Krížiková dobre vedela, že je veľmi ťažké diváka rozosmiať, no ešte ťažšie je prinútiť ho premýšľať a uveriť. Sila jej herectva spočívala v stotožnení sa s témou a emóciami svojej postavy.
Kirk Douglas (103)
Herec, režisér a producent sa narodil ako Issur Danielovitch ruským prisťahovalcom v štáte New York. Už ako tínedžer sa venoval profesionálne nielen divadlu, ale aj boxu. Za úlohu boxera vo filme Champion bol v roku 1949 prvý raz nominovaný na Oscara. Ďalšie nominácie si zaslúžil za účinkovanie vo filmoch Vincenta Minelliho. V jeho dráme Mesto ilúzií stvárnil nenávideného producenta a do maliara Vincenta van Gogha sa prevtelil v adaptácii životopisného románu Irvinga Stonea Smäd po živote.
Max von Sydow (90)
Spolupráca švédskeho herca Maxa von Sydowa s krajanom Ingmarom Bergmanom sa začala v 50. rokoch a pre jeho hereckú kariéru sa stala kľúčovou. V Bergmanových filmoch sa objavoval pravidelne niekoľko desaťročí. V kultovej fantasy Siedma pečať odolával ikonický švédsky herec smrti ako križiacky rytier. Pamätný je aj ako vyháňač diabla v horore Williama Friedkina Exorcista z roku 1973. Woody Allen obsadil vysokého blondína do jedného z jeho najlepších filmov Hana a jej sestry. Trojokého havrana stvárnil v najúspešnejšej sérii Hra o tróny.
Zdeno Sychra (84)
Spevácku kariéru Zdena Sychru odštartovalo v 60. rokoch účinkovanie v Orchestri Juraja Velčovského. Krátko nato ho odporučili do divadla Tatra revue, kde pôsobil v každom predstavení až do roku 1970, keď divadlo zaniklo. Rodnou rečou Zdena Sychru bola síce čeština, no spieval a vystupoval v slovenskom jazyku. Od roku 1973 pôsobil na bratislavskej Novej scéne, vedľajšie úlohy tu stvárnil v predstavení Cyrano z predmestia či v Opere Mafisto. V televíznej relácii Repete zaznela v 90. rokoch prvýkrát jeho najznámejšia pieseň Pod Akropolou.
Eva Pilarová (80)
Eva Pilarová začala študovať operný spev na pražskej JAMU, štúdium však po roku vymenila za účinkovanie v divadle Semafor, kde začala spevácku kariéru. Jej soprán mal rozsah tri oktávy a talent zúročila dokonalou speváckou technikou. V 60. rokoch si ju všimol Waldemar Matuška, s ktorým naspievala duet Ach, tá láska nebeská. Spievali spolu aj v divadle Semafor, kde neskôr vytvorila duo s Karlom Gottom. Niekoľkonásobná zlatá slávica formovala českú populárnu hudbu a uplatnila sa aj ako jazzová a swingová speváčka.
Igor Luther (77)
Igor Luther nebol len kameramanom oscarového filmu Plechový bubienok. Ako študent pražskej FAMU v 60. rokoch bol aktérom československej novej vlny. V tom období vznikli v spolupráci s Jurajom Jakubiskom filmy Kristove roky či Vtáčkovia, siroty a blázni. Jedným z najkrajších študentských filmov tohto obdobia je aj vďaka Lutherovej kamere komédia Predpoveď: nula režiséra Ela Havettu. S bratom Miloslavom Lutherom spolupracoval na filmoch Tango s komármi a Krok do tmy. Jeho talent zúročili aj svetoví režiséri ako Michael Haneke či Andrej Wajda.
Ennio Morricone (91)
Hudobný skladateľ a dirigent talianskeho pôvodu je autor hudby k viac ako piatim stovkám filmov a seriálov. Na Oscara bol nominovaný za hudbu k filmu Misia, no dostal ho až za film Quentina Tarantina Osem hrozných v roku 2016. Azda najvypuklejšia je jeho spolupráca s režisérom a otcom spaghetti westernu Sergiom Leonem. Morricone vytvoril hudbu ku všetkým jeho filmom vrátane klasík Dobrý, zlý a škaredý, Vtedy na západe či Za hrsť dolárov. Za srdcovú záležitosť však Morricone považoval spoluprácu s režisérom Giuseppem Tornatorem.
Ľudovít Hanák (80)
Dokumentarista prírody, kameraman a potápač Ľudovít Hanák vytvoril desiatky prírodopisných filmov, najmä pre Slovenskú televíziu. Najväčšmi sa zaujímal o ríšu zvierat a rastlín pod vodnou hladinou. Rieku Dunaj mapoval vo filme Dunaj – Hľadanie čistej vody, ktorý pripravoval niekoľko rokov. Posledné roky pracoval na dokumente Dunaj 25 rokov po, no už ho nestihol dokončiť. Jeho posledným filmom bol dokument Rovina, hmly a biela farba (2019) o vzácnom zimnom biotope slovenských nížin v povodí Dunaja, Latorice, Laborca a Tisy.
Jiří Menzel (82)
Jiří Menzel patril do generácie filmárov novej vlny. Námety pre svoje filmy čerpal z českej literatúry a kľúčová bola jeho spolupráca s Bohumilom Hrabalom. Jeho kniha bola predlohou oscarovej komédie Ostro sledované vlaky a so spisovateľom napísal aj scenár. Spoločne natočili aj komédiu Postřižiny ocenenú na festivale v Benátkach a ich Skřivánci na niti získali v roku 1990 Zlatého medveďa na festivale v Berlíne. Poetickú a takmer nesfilmovateľnú knihu Vladislava Vančuru adaptoval vo filme Rozmarné leto uvedenom na festivale v Cannes.
Juliette Gréco (93)
Pre francúzsku šansonierku a herečku Juliette Gréco písali skladby vtedajšie literárne hviezdy ako Boris Vian či existencialista Jean-Paul Sartre. Po boku Orsona Wellesa hrala vo filme The Roots of Heaven v réžii Johna Hustona aj v dráme Crack in the Mirror. Hollywood však čoskoro opustila a vrátila sa do Paríža, ktorý ikonická speváčka a múza ľavicových intelektuálov stelesňovala. Preslávila sa prebásnenými skladbami z pera literátov ako Jacques Prévert, Robert Desnos či Raymond Queneau a písali pre ňu aj kolegovia Léo Ferré či Serge Gainsbourg.
Karel Fiala (95)
Ikonický Limonádový Joe z rovnomenného komediálneho muzikálu z roku 1964 bol vyučený kominár. Neskôr však absolvoval pražské konzervatórium, ako muzikálový herec pôsobil v divadle Karlín a vo filmoch účinkoval od polovice 50. rokov. Uplatnil sa aj v operetách Rosemarie, My Fair Lady či Veselá vdova. V nultých rokoch sa vrátil k Limonádovému Joeovi, aby ním symbolicky ukončil kariéru. Na doskách divadla Karlín si v jeho novej verzii zahral starého otca Kolaloku. V roku 2012 mu udelili Cenu Thálie za celoživotný prínos pre český muzikál.
Eddie Van Halen (65)
Rodák z Amsterdamu, gitarista Eddie Van Halen bol členom rockovej kapely s príznačným názvom Van Halen, ktorá vznikla v roku 1974. Debutovali rovnomenným albumom, na ktorom je aj slávna skladba Eruption. Eddieho gitarové sólo je považované za jedno z najvýznamnejších v rockovej histórii a kritici ho vyhlásili za znovuobjaviteľa elektrickej gitary. Eddie Van Halen spolupracoval s Michaelom Jacksonom na jeho hite Beat It, ale sadol si aj s Brianom Mayom z kapely Queen a mnohými ďalšími. Technikou hry na gitare ho najviac ovplyvnil Eric Clapton.
Karol Fako (88)
Bol jednou z najvýraznejších postáv histórie slovenského hokeja. Dve dekády patril medzi najžiarivejších hráčov Slovana i československej ligy, v ktorej v 311 zápasoch nastrieľal 121 gólov. Štyri striebra a jeden bronz zdobili Fakovu prvoligovú zbierku (1948 – 1964). V reprezentačnom drese odohral 29 stretnutí a dal deväť gólov. Okrem Slovana trénoval v Rakúsku, Švajčiarsku a v Taliansku. Bohaté skúsenosti neskôr odovzdával v hokejovej škole v Bratislave. V decembri 2004 ho uviedli do Siene slávy slovenského hokeja.
Kobe Bryant (41)
Foto: SITA/AP, Mark J. Terrill
Patril medzi najlepších a najpopulárnejších basketbalistov na svete. Celú svoju kariéru (20 sezón) strávil v jedinom klube – Los Angeles Lakers. S kalifornským tímom vyhral päť majstrovských titulov, 15-krát ho vybrali do najlepšej zostavy a v roku 2008 vyhlásili za najlepšieho hráča základnej časti NBA. V zbierke mal aj dve zlaté olympijské medaily (Peking 2008, Londýn 2012) a titul majstra sveta (Vegas 2007). Tragicky zahynul pri havárii vrtuľníka, v ktorom sedela aj jeho 13-ročná dcéra Gianna a ďalších sedem pasažierov.
Vladimír Zábrodský (97)
Foto: Archív TASR
Či vzal do ruky hokejku alebo tenisovú raketu, zakaždým vynikal. Vladimír Zábrodský bol jedným z posledných športových obojživelníkov. Stal sa legendou hokejovej Sparty Praha i dvojnásobným majstrom sveta. Neskôr trikrát (1948, 1955 a 1956) reprezentoval Československo na Davisovom pohári. Vynikal svojou bekhendovou strelou. Rád nosil okolo krku šál, ktorý plnil funkciu ochrany šije, nie módneho doplnku. Voňal človečinou, ktorá robila zo spoluhráčov kamarátov. V roku 1997 sa stal členom prestížnej Siene slávy IIHF.
Sean Connery (90)
Filmový agent 007. Najslávnejší James Bond na striebornom plátne nielen podľa väčšiny divákov, rovnaký názor majú na neho aj ďalší herci, ktorí po ňom stvárnili túto legendárnu postavu. Označovali ho pritom nielen za najlepšieho hlavného herca bondoviek, ale aj za najvýznamnejšieho Škóta v 20. storočí. Bol držiteľom Oscara, dvoch cien BAFTA a troch Zlatých glóbusov. V roku 2000 ho povýšili do šľachtického stavu, odvtedy mohol používať titul Sir.
Marián Čišovský (40)
Bývalý futbalový obranca trpel od roku 2014 nevyliečiteľnou amyotrofickou laterálnou sklerózou (ALS), chorobou, ktorá spôsobuje ochabnutie svalstva v celom tele. Rodák z Humenného nastúpil v národnom drese na 15 zápasov a bol oporou výberu do 21 rokov, ktorý na ME 2000 obsadil štvrté miesto, v tom istom roku si zahral na OH v Sydney. Prispel k štyrom titulom svojich tímov. Dvakrát v Interi Bratislava (2000 a 2001), raz v Artmedii Petržalka (2008) a vo Viktorii Plzeň (2013). Zanechal po sebe manželku a tri deti.
Diego Armando Maradona (60)
Jeden z najlepších futbalistov planéty zomrel na srdcový infarkt mesiac po tom, ako oslávil šesťdesiatku. Futbalová ikona štartovala na štyroch MS, ale najväčšiu slávu jej priniesol šampionát v Mexiku 1986, kde Argentínu priviedol ako kapitán k titulu majstra sveta. Hral vo viacerých popredných kluboch, ale najpamätnejšie je jeho pôsobenie v Neapole, s ktorým vybojoval dva tituly (1987, 1990) i Pohár UEFA (1989). Jeho život mal aj tienisté stránky, bol plný extrémov a rozporuplných reakcií. Bojoval s alkoholom i drogami, trpel nadváhou a viacerými chorobami.
Albert Uderzo (92)
O jeho nadaní svedčil fakt, že prvé kresby začal v časopisoch uverejňovať, keď mal ešte len štrnásť rokov. Slávny kreslič tvoril nerozlučnú dvojicu s Pierrom Goscinnym. Keď v roku 1959 predstavili Asterixa, postavička si získala popularitu u detí aj u dospelých. Keď Goscinny zomrel, Uderzo pokračoval v práci ako ilustrátor aj pisateľ príbehov. Obľúbenosť komiksov o Asterixovi a Obelixovi potvrdzuje skutočnosť, že doteraz sa na svete predalo dovedna viac ako 350 miliónov výtlačkov. Bol známy skromnou povahou, sláva mu nijako nestúpla do hlavy.
Ladislav Kulanga (71)
Vyučil sa za baníka, neskôr pracoval ako vlekár a údržbár. Hory sa stali jeho domovom. V roku 1968 uskutočnil prvú vynášku na Zamkovského chatu. Stal sa profesionálnym nosičom a chatárom. Najprv sa staral o túto chatu, od roku 1993 až do smrti bol na Skalnatej chate, ktorú rekonštruoval. Získal si prezývku Kráľ tatranských nosičov. Na Zamkovského chatu vyniesol 207,5 kilogramu, na Téryho chatu 151 kilogramov a na Zbojnícku chatu 141 kilogramov, rekordných 211 kilogramov zniesol zo Skalnatej chaty na stanicu lanovky Štart.
Husní Mubarak (91)
Bývalý egyptský prezident, ktorý bol pri moci až tridsať rokov (vládol v období 1981 – 2011). Mal svetlé aj tienisté stránky. Zabezpečoval stabilitu krajiny a ako jeden z mála arabských lídrov bol zástancom zmierenia s Izraelom. Na druhej strane umlčiaval silných kritikov svojho režimu. Nespokojnosť prerástla do masových nepokojov, ktoré ho vo februári 2011 prinútili odstúpiť z funkcie. Za podiel na zabíjaní demonštrantov ho v júni 2012 odsúdili na doživotie, ale odvolací súd zrušil verdikt. V obnovenom procese ho uznali za nevinného.
Miloš Jakeš (97)
Patril k hlavným postavám totalitného režimu v niekdajšom Československu. Dva roky po okupácii krajiny vojskami Varšavského paktu rozhodoval o osude komunistov, ktorých vylúčili zo strany. Zastával totiž funkciu predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ. Mal tak hlavné slovo pri posudzovaní tých, ktorí sa odvolali proti odňatiu červenej straníckej knižky. Na politickom vrchole sa ocitol v roku 1987, keď ho zvolili za generálneho tajomníka ÚV KSČ. Nežná revolúcia v novembri 1989 viedla k jeho politickému pádu.
Pavel Vilikovský (78)
Prozaik a publicista, ktorý bol známy aj ako jeden z najlepších knižných prekladateľov z angličtiny na Slovensku. Vlastnú tvorbu začal zbierkou poviedok s názvom Citová výchova v marci, ktorá vyšla v roku 1965 (časopisecké prvotiny mu vychádzali v Mladej tvorbe). S mimoriadne skvelou odozvou sa stretla jeho kniha Krutý strojvodca. Získal za ňu v roku 1966 až tri ocenenia: Cenu vydavateľstva Slovenský spisovateľ, Cenu Všeobecnej úverovej banky za najlepšiu prózu, Cenu Dominika Tatarku. Jeho posledné dielo z roku 2018 sa volalo RAJc je preč.
Robert Hossein (93)
Foto: Profimedia
Slovenským divákom je Hossein známy najmä ako krívajúci gróf Joffrey de Peyrac z historicko-romantických filmov o Angelike, ktoré boli v Európe populárne v 60. rokoch minulého storočia. Zahral si tam s herečkou Michèle Mercierovou.
Hossein sa narodil 30. decembra 1927 v Paríži ako Robert Hosseinoff. Účinkoval vo vyše 100 celovečerných a televíznych filmoch, ale aj v seriáloch a divadelných predstaveniach. 15 snímok aj režíroval, k niektorým napísala scenár.
Z filmov, kde si zahral, možno spomenúť Korisť, Profesionál, Jedni a druhí, Muž a žena po 20 rokoch, Bedári 20. storočia, Venuša, salón krásy, Záhadná neznáma či Muž a jeho pes.
Viackrát sa objavil po boku svojho hereckého priateľa Jeana-Paula Belmonda, no filmovými partnerkami mu boli aj slávne herečky Brigitte Bardot, Marina Vlady, Isabelle Adjani, Isabelle Huppert či Sophia Loren.
Napriek plodnému umeleckému životu utkvel v pamäti divákov najmä ako Joffrey de Peyrac. „Prežil som päť rokov iba s Angelikou. Bolo to šialené. Stratil som svoju totožnosť. Ako povedala moja žena, môžeš nakrútiť aj sto filmov, ale na tvojom hrobe bude len busta Peyraca i s jeho jazvou,“ komentoval Hossein s humorom svoju najznámejšiu úlohu.
Milan Lučanský (51)
Slovenský policajný generál. Do polície nastúpil roku 1989. Pracoval ako kriminalista, v roku 2012 sa stal zástupcom riaditeľa Úradu boja proti organizovanej kriminalite. V rokoch 2012 až 2016 bol 1. viceprezidentom Policajného zboru. Do funkcie dočasného prezidenta policajného zboru nastúpil 30. mája 2018. Zo služobného pomeru vystúpil k 31. augustu 2020. Zomrel 30. decembra po tom, ako sa 29. decembra v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove pokúsil o samovraždu. Vo väzbe bol pre obvinenie v kauze Judáš. Jeho smrť polarizovala spoločnosť, vyvolala vášne, priniesla mnoho teórií vrátane konšpiračných a ovplyvňuje aj politickú scénu.
Všetko aktuálne o prípade Lučanský.
Pierre Cardin (98)
Foto: SITA/AP, LIONEL CIRONNEAU
Francúzsky módny návrhár bol uznávaný nielen pre svoje vizionárske výtvory, ale aj pre to, že priblížil štýlové odevy širokým masám. Narodil sa v mestečku San Biagio di Callatla ležiacom neďaleko Benátok. Ako dieťa sa presťahoval s rodičmi do Francúzska. Hoci si jeho otec želal, aby študoval architektúru, už ako 14-ročný urobil prvý krok k naplneniu svojho detského sna a zamestnal sa ako pomocný krajčír.
Na konci druhej svetovej vojny začal pracovať v módnom dome Paquin a v roku 1947 sa stal šéfom krajčírskeho ateliéru u Christiana Diora. V tomto období navrhol aj kostýmy do filmu Kráska a zviera (1947) režiséra Jeana Cocteaua.
Svoj prvý módny dom otvoril v roku 1950, zameraný bol však najmä na divadelné kostýmy. O rok neskôr predstavil svoju prvú módnu kolekciu a hneď v nasledujúcom roku šokoval módny svet dámskymi šatami v tvare bubliny. V roku 1959 ako prvý módny návrhár v dejinách vytvoril kolekciu vyrobenú priamo na predaj a nosenie. Neskôr dostali tieto kolekcie názov pret-a-porter (zober a nos).
Pre modely „revolucionára módy“ boli príznačné najmä jednoduché línie, geometrické tvary či inšpirácia kozmickým vekom. „Môj výtvor musí byť celý v rovnakej kvalite. Musí byť prepracovaný zo všetkých strán ako socha, nesmie vyzerať dobre, len keď sa naň dívate spredu,“ zdôrazňoval. Ako prvý návrhár mal v roku 1991 módnu prehliadku na Červenom námestí v Moskve, ktorá prilákala 200-tisíc ľudí.
Od roku 1991 pôsobil ako čestný ambasádor UNESCO a od roku 2009 aj ako vyslanec dobrej vôle Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo.