Prídu bývalí eštebáci o výsluhové dôchodky?

Malo sa to riešiť už dávno. Bývalí politickí väzni, disidenti, no aj iní ľudia, ktorých totalitný režim prenasledoval, mohli vtedy pracovať len na podradných miestach, kde si veľa nezarobili. To sa neskôr odrazilo na ich nízkych dôchodkoch.

Bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti (ŠtB) mali, naopak, veľmi slušné platy a po odchode zo služby nárok na výsluhový dôchodok. Rozdiel medzi penziami niekdajších eštebákov a politických väzňov môže preto dosahovať stovky eur.

Vláda Igora Matoviča (OĽaNO) rozhodla, že to napraví. V programovom vyhlásení uvádza, že „presadí plošné zdanenie výsluhových dôchodkov bývalým príslušníkom komunistickej Štátnej bezpečnosti sadzbou 50 % na roky odpracované v ŠtB a zo získaných zdrojov navrhne vyplácanie osobitných príplatkov k dôchodkom pre politických väzňov, resp. ich manželky a manželov“.

Jeden z tých sľubov už splnila. Poslanci Národnej rady v novembri minulého roka schválili, aby veteráni protikomunistického odboja alebo ich príbuzní dostali jednorazový príplatok k dôchodku v symbolickej výške 1 989 eur.

Súčasne im priznali zvýšenie príplatku k penzii zo súčasných päť na desať eur za každý mesiac obmedzenej slobody. Týka sa to i kňazov a rehoľníkov, ktorých komunistická moc zadržala v kláštoroch v roku 1950.

Keďže parlament už predtým odsúhlasil aj novelu zákona o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, zakazujúcu pomenovávať ulice či námestia po predstaviteľoch režimu, ako aj stavať im pamätníky, zdá sa, že vládna koalícia naozaj začala bojovať s prízrakmi minulosti.

Prečo teda nepristúpila i ku škrtom v penziách vyslúžilých eštebákov, ako to hnutie OĽaNO v minulosti viackrát navrhovalo?

Nerozumie tomu ani bývalý disident a tribún nežnej revolúcie Ján Budaj, ktorý teraz vedie ministerstvo životného prostredia.

„Sám som opakovane inicioval skresanie výsluhových dôchodkov príslušníkov ŠtB, ale prečo tento návrh súčasní predkladatelia "môjho“ zákona vynechali, to sa musíte opýtať ich samotných. Ja to neviem," uviedol pre Pravdu.

Koľko je eštebákov?

Kde to teda viazne? Politická vôľa nechýba. Ako Pravde prezradila poslankyňa parlamentu Anna Andrejuvová (OĽaNO), prípravu takej zmeny zmarilo iba to, že Ústavu pamäti národa (ÚPN) zatiaľ chýbajú potrebné podklady – materiály, ktoré by mu mali odovzdať jednotlivé ministerstvá.

Ako problém vznikol? „Personálne spisy príslušníkov ŠtB viedlo federálne ministerstvo vnútra, po ňom ich prevzalo Ministerstvo vnútra SR a ďalšie bezpečnostné zložky. Mali povinnosť spravovať ich v registratúre a odovzdať ich Ústavu pamäti národa v roku 2003, čo sa však v plnej miere doteraz nestalo,“ vysvetlil Michal Miklovič z ÚPN.

Overenie príslušnosti k ŠtB si preto bude vyžadovať súčinnosť viacerých inštitúcií, lebo osobné materiály k slovenským príslušníkom ŠtB sa napríklad stále nachádzajú aj v českom Archíve bezpečnostných zložiek. Kým tieto dokumenty chýbajú, nedá sa spoľahlivo určiť, koľko bývalých eštebákov na Slovensku vlastne žije a koľkí poberajú výsluhový dôchodok.

To, že sa počíta s okresaním ich penzií, však potvrdilo i ministerstvo vnútra. Zároveň varovalo, že ide o zložitú problematiku.

„Bude potrebné riešiť množstvo otázok spojených s priznávaním a vyplácaním – či už starobného dôchodku, alebo dávok, ktoré sa za výsluhový dôchodok len považujú,“ priblížilo v stanovisku.

Andrejuvová predpokladá, že ak ÚPN dostane všetky materiály, mohol by parlament o veci rokovať už v druhej polovici roka. Nevylučuje ani, že by sa pre obete režimu dalo spraviť ešte viac.

„Keďže je však veteránov protikomunistického odboja a ich príbuzných čoraz menej – až 75 percent z nich má viac ako 80 rokov – tak čokoľvek, čo by sme prijali, by bolo už len symbolické. Bolo by to skôr vyrovnanie sa s minulosťou, aby sme mohli kráčať do budúcnosti,“ priznala poslankyňa.

Premárnené šance

Pokusov, aby sa bývalí eštebáci netešili z vysokých dôchodkov, bolo v minulých rokoch viacero. Zakaždým sa však skončili fiaskom, a to bez ohľadu na to, či bola pri kormidle ľavicová alebo pravicová vláda.

Niekoľkokrát to skúšali združenia bývalých politických väzňov. V auguste 2010 o to požiadali aj vtedajšiu premiérku Ivetu Radičovú, no ani u nej nepochodili. V rokoch 2014 a 2015 prišli zase s podobným návrhom poslanci OĽaNO, ale ich snaha stroskotala na odpore strany Smer.

Jedným z argumentov, prečo sa tým politici nechceli zaoberať, bolo, že sa vyplácanie výsluhových dôchodkov príslušníkom komunistických spravodajských zložiek obmedzilo už po revolúcii. Tí, čo skončili služobný pomer v čase od januára 1970 do 10. mája 1990, stratili od septembra 1990 nárok na výsluhový dôchodok. Našli sa však aj výnimky.

Problém je tiež v tom, že po novembri 1989 vládol v rezorte vnútra chaos. Mnohým príslušníkom ŠtB sa tak podarilo prestúpiť do iných štátnych zložiek, vďaka čomu získali aj štedrý výsluhový dôchodok. Len pre zaujímavosť: jeho priemerná výška je dnes zhruba 700 eur mesačne.

To, že sa po páde režimu nezakročilo rovnako proti všetkým eštebákom, potvrdzuje i ÚPN. „Prísne sa postupovalo proti príslušníkom ŠtB, ktorí boli zaradení na úseku boja proti takzvanému vnútornému nepriateľovi. Príslušníci iných zložiek ŠtB, napríklad "sledovačky“, spravodajskej techniky či vládnej „ochranky“ mohli pokračovať v službe v policajnom zbore či v ďalších bezpečnostných zložkách," pripomenul Miklovič.

Je pritom zarážajúce, že sa Slovensko s členmi tajnej komunistickej polície doteraz neporátalo. Opatrenia proti nim už totiž prijali viaceré krajiny bývalého východného bloku.

Napríklad v Estónsku a Lotyšsku možno výsluhové dôchodky znížiť o roky odslúžené v tajnej službe, rovnako je to v Poľsku, kde okrem toho stanovili aj maximálnu výšku tejto penzie.

„V Nemecku je zase možné krátiť výsluhové dôchodky bývalých príslušníkov tajnej služby na priemernú výšku výsluhového dôchodku, v Maďarsku možno výsluhové dôchodky úplne odňať a v Českej republike ich bolo možné krátiť o roky odslúžené v tajnej službe,“ informoval Miklovič.

Ako navyše pripomenul, bývalí príslušníci komunistických tajných služieb neuspeli ani v prípadoch, keď sa bránili súdnou cestou. Tak súdy v jednotlivých štátoch, ako aj Európsky súd pre ľudské práva dospeli k záveru, že krátenie ich výsluhových dôchodkov je v súlade so zákonom.

Odbojári bez odboja?

Bývalí politickí väzni, ktorí za skresanie penzií eštebákov bojujú už roky, ohlásenú iniciatívu vítajú, ale niektorí zostávajú skeptickí.

„Staré štruktúry majú kontakty, určite sa budú brániť. Budú tvrdiť, že je to retroaktívne a protiústavné,“ odhadol František Bednár, ktorý vedie Svetové združenie bývalých politických väzňov. „Myslím si, že sa to nepodarí presadiť.“

Bednár kritizuje aj to, že sa schválené príplatky priznali len „veteránom protikomunistického odboja“ namiesto všetkým politickým väzňom. Tento štatút totiž udeľuje ÚPN, no často ľuďom, ktorí v skutočnosti nijaký odboj proti komunizmu neviedli. Stačí, aby boli členmi tzv. pomocných technických práporov (PTP) či násilne odvlečení do Sovietskeho zväzu.

Na druhej strane je viacero politických väzňov, ktorí si za totality vytrpeli svoje, ale postavenie veterána protikomunistického odboja nedostali, prípadne oň zo skromnosti ani nepožiadali, pretože sa nepovažujú za „odbojárov“. Títo ľudia teraz nemajú nárok na príplatky k dôchodku, hoci by si ich zaslúžili.

„Je to fraška. Jednoducho si vymysleli novú kategóriu a prepašovali tam aj 70 či 80 rehoľníkov, z ktorých spravili odbojárov. Ten zákon je diskriminačný. Z obetí komunizmu, ktoré sa o politiku možno ani nezaujímali, spravili odbojárov,“ posťažoval sa 63-ročný Bednár, ktorého protištátnu činnosť za totality opisuje i dokumentárny film Zamatoví teroristi.

Podľa Andrejuvovej označenie veterán protikomunistického odboja vzniklo preto, aby sa medzi politickými väzňami rozlíšili tí, čo s režimom nikdy nespolupracovali.

Ako príklad uviedla bývalého prezidenta ČSSR a predstaviteľa normalizácie Gustáva Husáka, ktorého režim v 50. rokoch po vykonštruovanom procese poslal za mreže.

„Keby dnes ešte žil, ako bývalý politický väzeň by dostával päť eur za každý mesiac neslobody. On však s komunistickým režimom neskôr spolupracoval,“ zdôraznila poslankyňa.

Symbolická pomoc

Obavy, že chystaný zákon skončí na súde a bude ťažké ho presadiť, má i predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska Peter Sandtner. „Je to na dlhé lakte. Nemusia sa toho dožiť eštebáci, ani politickí väzni. Je to skôr symbolické zadosťučinenie,“ zhodnotil.

Ako spočítal, v rámci organizácie evidujú už len 126 politických väzňov, troch ľudí odvlečených do gulagov a 116 príslušníkov PTP. Najväčšiu skupinu tých, ktorých sa týkajú príplatky k dôchodku, tvoria vdovy po väznených odporcoch režimu. Najstarší politický väzeň na Slovensku má dnes 97 rokov a najmladší 57.

Obetí komunizmu, ktoré ešte žijú, zostáva už len málo. Sandtnera preto teší, že si to politici uvedomili a začali konať. „Úmrtnosť bývalých politických väzňov je vysoká, riešiť to o štyri roky by už nemalo zmysel,“ poznamenal.