Bidena však v Bielom dome nečaká len dôverne známe prostredie. Už teraz je jasné, že sa obklopí najmä ľuďmi, s ktorými má dlhodobé skúsenosti. Mnohí už pracovali v Obamovej vláde na rôznych pozíciách. U viacerých sa dá povedať, že v podstate teraz len postúpia alebo vymenia funkcie.
Náročná úloha
Ak ho schváli Senát, Antony Blinken bude ministrom zahraničných vecí. V rokoch 2015 až 2017 už pôsobil ako zástupca šéfa diplomacie, ktorým bol v tom čase John Kerry. Podobne je to v prípade Jakea Sullivana. V rokoch 2013 až 2014 bol Bidenovým poradcom pre národnú bezpečnosť. Teraz bude pre demokrata robiť to isté. Len Biden už nebude viceprezidentom, ale prezidentom. Vo výpočte ľudí, ktorí pracovali pre Obamu, a teraz budú opäť vo vláde, by sa dalo dlho pokračovať. Je to však aj do veľkej miery pochopiteľné. Biden chce mať okolo seba ľudí so skúsenosťami, ktorí môžu začať fungovať od prvého dňa bez toho, aby sa zásadnejšie museli zoznamovať s prostredím, do ktorého prišli. Štyri roky vlády republikána Donalda Trumpa sprevádzal vo viacerých inštitúciách chaos. Ľudia na pozície prichádzali a opúšťali ich, mnohé ani neboli obsadené. Trump mal napríklad piatich ministrov obrany. Z toho len dvoch schválil Senát, hoci v ňom majú republikáni väčšinu.
Joe Biden je transatlantista, jeho zahraničná politika bude viac zameraná na Európu.Mitchell Orenstein, expert na medzinárodné vzťahy z Pensylvánskej univerzity
Otázkou je tiež, akým smerom sa teraz bude uberať americká zahraničná politika. Šéf diplomacie Mike Pompeo ostošesť na sociálnej sieti Twitter pripomína skutočné aj domnelé úspechy Trumpovej vlády na medzinárodnom poli. No zároveň minister čelí kritike od vlastných diplomatov, že dostatočne neodsúdil úlohu Trumpa počas útoku pravicových extrémistov na Kongres minulú stredu.
"Trump zdedil systém vzťahov, spojenectiev a inštitúcií, ktorý, napriek tomu, aký je nedokonalý, 75 rokov vytváral rámec, v ktorom sa podarilo zabrániť konfliktom veľmocí, rozšírila sa demokracia a zvýšilo sa bohatstvo ľudí a ich životné štandardy. Tým, že si Trump prisvojil zmes nacionalizmu pod heslom Amerika na prvom mieste, unilateralizmu a izolacionizmu, dokázal urobiť, čo mohol, aby narušil mnohé tieto vzťahy a usporiadania bez toho, aby ich nahradil niečím lepším,“ napísal pre Project Syndicate Richard Haas, šéf Rady pre zahraničné vzťahy.
Biden má teda pred sebou náročnú úlohu. Hoci sa objavuje aj nostalgické spomínanie na Obamove časy, demokratovi nebude stačiť, keby sa len akosi pokúsil vrátiť do minulosti. Expert na medzinárodné vzťahy z Pensylvánskej univerzity Mitchell Orenstein pripomína, že svet je iný ako v roku 2009, keď sa stal Biden viceprezidentom.
"Je správne pýtať sa, či demokratovo vládnutie, aj vzhľadom na množstvo ľudí z minulej éry, bude iba akýmsi pokračovaním toho, čo robil Obama. No Biden je iný. Obama do značnej miery Európu ignoroval. Aj preto, že sa nezdalo, že na starom kontinente vznikne nejaký problém. Biden je transatlantista, jeho zahraničná politika bude viac zameraná na Európu,“ tvrdí Orenstein.
Podľa neho bude musieť byť Biden v mnohých smeroch odvážnejší ako Obama. "Svet sa zmenil. Obama nastúpil do úradu s tým, že nie je George Bush a jeho hlavným odkazom bola nádej. On sám sa stal symbolom. Biden je pragmatickejším politikom ako Obama. Nie je príliš ideologický, riadi sa princípom, že je potrebné dosiahnuť výsledok. Myslím, že sme sa dostali do situácie, keď by sa mala Amerika pokúsiť urobiť viaceré zásadné zmeny. Týkajú sa ekonomiky, zahraničných vzťahov a celkovo fungovania medzinárodného systému. USA sa menia. Ľudia menej akceptujú ekonomickú neoliberálnu ortodoxiu. Očakávam, že Bidenova vláda sa oveľa viac zameria na environmentálnu politiku, na to, aby americká ekonomika fungovala lepšie pre všetkých. Vyzerá to tak, že prezidentom bude veľmi centristický politik, ale možno nás čakajú zmeny historických rozmerov. Svojím spôsobom to bude aj tom, aby USA mohli byť viac zamerané na seba, ale aby zároveň zostali súčasťou globálnej scény,“ vysvetlil Orenstein.
Čo s Trumpovou érou?
Aké poučenie si svet zoberie z Trumpovej éry? Hoci mnohé krajiny neskrývajú spokojnosť, že Biden voľby vyhral, je veľmi pravdepodobné, že aj spojenci budú pristupovať k USA opatrnejšie, možno až s obavami. V americkom volebnom systéme sa víťazstvo demokrata vôbec nerodilo ľahko, hoci celkovo získal o sedem miliónov hlasov viac ako Trump. No za republikána hlasovalo 74,2 milióna Američanov. Okrem toho nemalá časť Trumpovej strany odmietla uznať Bidenovo víťazstvo. Vyvrcholilo to už spomenutými udalosťami 6. januára, keď sa radikálni prívrženci prezidenta snažili zmariť potvrdenie výsledku volieb Kongresom. Útok na Kapitol viedol k smrti piatich ľudí.
„Najsmutnejšou častou incidentu a celkovo Trumpovho pôsobenia je, že Spojené štáty stratili dôveryhodnosť ako propagátor reprezentatívnej demokracie a právneho štátu. Toto sa nepodarí rýchlo napraviť,“ reagoval pre Pravdu Thomas Scotto, expert na americkú politiku z Glasgowskej univerzity.
Samozrejme, v histórii mala Amerika neraz ďaleko od žiarivého príkladu fungujúcej demokracie. Či už pre udalosti doma, alebo pre jej pôsobenie vo svete. Predsa sa však často snažila. "Prezident Jimmy Carter a šéf Bieleho domu Ronald Reagan boli politicky diametrálne odlišní. No prvý za sebou zanechal dedičstvo propagácie ľudských práv vo svete a druhý šírenie demokracie. V súvislosti s americkými hodnotami sa v tom dá vidieť spoločná téma, ako prezidenti pôsobili. Bohužiaľ, toto sa stratilo,“ myslí si Scotto.
Odráža sa to aj na fakte, že sa Trump, ak dovtedy ešte bude prezidentom, nezúčastní na Bidenovej inaugurácii 20. januára. A demokrat ho tam ani nechce. No Biden pozval na zloženie sľubu viceprezidenta Mikea Pencea.
"Z hľadiska americkej politiky je fakt, že sa končiaci prezident nezúčastní inaugurácie svojho nástupcu, veľmi dôležitý. Je to porušenie dlhotrvajúcej tradície a je to ukážka toho, aké rozdiely sú medzi politickými stranami,“ skonštatoval pre Pravdu Edward Berkowitz, expert na históriu americkej politiky z Univerzity Georgea Washingtona, ktorý však vzhľadom na posilnené bezpečnostné opatrenia neočakáva, že by sa opakoval 6. január. "Myslím si, že novozvolený prezident Biden chápe, že sa bude prihovárať obrovskému televíznemu publiku a je pripravený predniesť inšpirujúcu inauguračnú reč, ktorú pochválime za to, že aspoň čiastočne zmiernila súčasné napätie,“ dúfa Berkowitz.