Momentálne sa celý svet cíti v ohrození. Lenže sú na svete ľudia, ktorí sú ohrození viac než iní. Okrem vírusu aj chudobou, nedostatkom jedla, hygieny či tepla. Organizácia Človek v ohrození im pomáha už 20 rokov, v rôznych kútoch sveta aj doma na Slovensku. Ako sa im darí pomáhať? A sú vôbec Slováci a Slovenky ochotní pomôcť?
Foto: TOMAS HALASZ
"Skutočné darčeky najviac rezonujú počas Vianoc, keďže vtedy obdarovávame svojich blízkych, no pomáhajú počas celého roka, a to u nás aj vo svete. Práve cez vianočné obdobie pomáhali napríklad starkým na východe Ukrajiny, ktorí mali vďaka Skutočným darčekom krajšie Vianoce. Mohli sme tiež odovzdať kozy, ovce, sliepky a sadenice farmárom v Keni. Chudobné deti v Libanone zase potešili školské pomôcky, vďaka ktorým si aj napriek domácej izolácii budú môcť kresliť a písať úlohy,“ hovorí Andrea Najvirtová, riaditeľka neziskovej organizácie Človek v ohrození.
V Keni už odovzdali stovky kôz – vďaka čomu sa miestni mohli postaviť na nohy, začať malý biznis, prebrať zodpovednosť za svoj život a nebyť obeťami režimu
Medzi Skutočnými darčekmi nepochybne vedie koza, maskotka kampane. No veľmi obľúbené sú aj Teplo domova či Mesiac doučovania. Vďaka Skutočným darčekom môže každý podporiť oblasť, ktorá je mu najbližšia, či už je to pomoc s obživou, ochrana zdravia, vzdelávanie alebo pomoc na Slovensku.
Chudobní seniori na Ukrajine aj sociálne vylúčené rodiny na Slovensku sa chcú ochrániť pred koronavírusom a zabezpečiť sebe a svojim blízkym dôstojný život. Pandémia ešte viac zviditeľnila zlé životné podmienky, v ktorých žijú najchudobnejšie časti obyvateľstva. "Tento rok sme napríklad v rómskych komunitách distribuovali stovky bandasiek na umývanie rúk, pretože nemali v domoch prístup k tečúcej vode, čo je pre mňa rovnako šokujúce ako to, že sme na Ukrajine inštalovali vodné pumpy do nemocníc a domovov sociálnych služieb, pretože nemali zabezpečený normálny prístup k vode. Predstavte si, ako môže asi fungovať nemocnica bez vody, v dobe, keď je hygiena hlavnou prevenciou proti šíreniu koronavírusu,“ vysvetľuje Andrea Najvirtová.
Svet môže byť lepší
Foto: Človek v ohrození
"Humanitárna práca ma naučila, že nie je samozrejmé žiť v bezpečí, v teple, s jedlom v chladničke a tečúcou vodou. Vo svete je krutá nespravodlivosť a len to, kde sa narodíme, nás už automaticky delí na privilegovaných a tých horších. Okrem toho ma táto práca naučila, že utrpenie pokračuje. Najskôr si poviete, že takto to nemôže ďalej pokračovať. Ale pokračuje a vy sa musíte prispôsobiť danej situácii, pretože ju neviete vyriešiť,“ opisuje svoje skúsenosti Veronika Filipek, koordinátorka humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce, ktorá posledné mesiace pôsobila na východe Ukrajiny.
Seniori, ktorým sme pomáhali, majú minimálne dôchodky, z ktorých si nemôžu zabezpečiť ani základné potreby, nieto ešte kúrenie na zimu. Mnohé nemocnice a domovy dôchodcov nemajú stabilný prísun vody
Životné podmienky na východe Ukrajiny, v blízkosti bojovej línie, sú pre nás nepredstaviteľne ťažké. Dodnes sa tam strieľa a ľudia žijú v ohrození života. "Seniori, ktorým sme pomáhali, majú minimálne dôchodky, z ktorých si nemôžu zabezpečiť ani základné potreby, nieto ešte kúrenie na zimu. Mnohé nemocnice a domovy dôchodcov nemajú stabilný prísun vody, často sa zapne len na pár hodín,“ približuje situáciu riaditeľka Človeka v ohrození. Vojna neľútostne narušila infraštruktúru, fungovanie spoločnosti, ako aj životy a psychiku ľudí, ktorí často upadajú do beznádeje.
Veronika Filipek si so sebou nesie príbehy ľudí z každého projektu. "Veľmi ma potešilo, keď sme zaviedli vodu s poriadnym tlakom do domovov pre seniorov na východe Ukrajiny a starček si šiel napustiť po niekoľkých rokoch s radosťou kúpeľ. Pomohli sme pani Sofii z Pieskov, ktorá niekoľkokrát čelila smrti, šliapla na mínu, odmietli ju operovať, zabili jej syna, dobytok a obrali ju úplne o všetko. Teraz môže po rokoch utrpenia žiť aspoň o niečo dôstojnejší život,“ spomína koordinátorka humanitárnej pomoci.
V Keni už odovzdali stovky kôz – vďaka čomu sa miestni mohli postaviť na nohy, začať malý biznis, prebrať zodpovednosť za svoj život a nebyť obeťami režimu. Mnohým dali vzdelanie, psychosociálnu podporu či iný kapitál do života, aby už ďalej mohli pokračovať sami. "Kedykoľvek si na všetkých tých ľudí, ktorí sa mohli postaviť na nohy a pokračovať v živote lepším smerom, spomeniem, poviem si, že to má zmysel,“ dodáva.
Vzdelanie je základ
Libanon, Slovensko, Keňa, Ukrajina. Tak všade potrebujú ľudia pomoc
Najviac ma teší, keď môžem niekomu pomôcť s konkrétnym problémom, zamestnať sa a nájsť si prácu, ktorá ho baví.
Mária Lichvárová, garantka komunitného centra Kojatice, pracuje s rómskymi deťmi a zažíva prekvapenia denne. Najviac ju však prekvapuje, koľko majú deti vyrastajúce v bohatstve nárokov a čo všetko by k šťastiu potrebovali (mobil, počítač, hry, značkové oblečenie), zatiaľ čo deti vyrastajúce v chudobe sa aj bez týchto vymožeností dokážu tešiť, radovať, usmievať a byť šťastné.
"Táto práca ma naučila, že vzdelanie je cestou k úspechu, je základom pre štart do života. Preto považujem vzdelanie za jednu z priorít,“ hovorí garantka komunitného centra. Vo svojom pracovnom živote s rómskou komunitou začínala práve so vzdelávaním detí na ZŠ v Jarovniciach a potom cez Nadáciu Škola dokorán s prípravou detí pred vstupom na ZŠ. Svoje aktivity spojila aj so vzdelávaním dospelých, ktoré je tiež nesmierne dôležité.
"Najviac ma teší, keď môžem niekomu pomôcť s konkrétnym problémom, zamestnať sa a nájsť si prácu, ktorá ho baví. Alebo pomôcť zabezpečiť jedlo pre rodinu s deviatimi deťmi, ktorá sa ocitla vplyvom zhoršenia zdravotného stavu bez potravín, či pomôcť vybaviť finančné príspevky pre rodinu a dieťa trpiace detskou mozgovou obrnou a množstvo iných vecí,“ vyznáva sa Mária Lichvárová.
V krajinách sa snažíme pomáhať dlhodobo, spolupracovať s overenými miestnymi partnerskými organizáciami, vďaka čomu vieme reagovať na potreby ľudí a zaručiť, že pomoc sa dostane na správne miesto.
Majú ľudia v čase COVID-u väčšiu chuť pomáhať, alebo je to skôr naopak? "Na začiatku pandémie sme sa obávali, ako ovplyvní možnosti a chuť ľudí pomáhať tým slabším. No vzápätí sme boli dojatí vlnou solidarity, ktorá sa zdvihla, a to sa netýkalo len pomoci na Slovensku, ale aj pomoci ľuďom v Libanone alebo starkým na Ukrajine. Sme nesmierne vďační za túto podporu, keďže sme vďaka nej mohli tento ťažký rok urobiť o trochu lepším mnohým ľuďom, ktorých pandémia zastihla v zlej životnej situácii,“ hovorí riaditeľka Andrea Najvirtová.
Foto: Človek v ohrození
"Je dôležité sústrediť našu pomoc tam, kde ju naozaj potrebujú a kde vieme s našimi skúsenosťami prispieť k pozitívnej zmene. V krajinách sa snažíme pomáhať dlhodobo, spolupracovať s overenými miestnymi partnerskými organizáciami, vďaka čomu vieme reagovať na potreby ľudí a zaručiť, že pomoc sa dostane na správne miesto. Keď minulý rok vybuchol prístav v Bejrúte, neváhali sme vyslať našich humanitárnych pracovníkov. V krajine dlhodobo pôsobíme, poznáme miestny kontext aj partnerov, a tak sme mohli začať rýchlo a efektívne pomáhať ľuďom, ktorí pri výbuchu prišli o bývanie či živobytie,“ hovorí Andrea Najvirtová.
Deti potrebujú bezpečie a pozornosť. Neustále
V týchto dňoch pomáha Človek v ohrození aj so vzdelávaním deťom z chudobných libanonských a sýrskych rodín na Blízkom východe, v Libanone. V Keni aktuálne pomáhajú hlavne chudobným farmárom osamostatniť sa a zabezpečiť si živobytie pre seba a svoje komunity. I keď s tým, samozrejme, súvisí aj to, že rodičia, ktorí majú lepšie živobytie, môžu následne poslať svoje deti aj do školy.
"Či už sú to deti na Slovensku, alebo napríklad v Libanone, na učenie potrebujú bezpečný priestor, učiteľov schopných rozpoznať a rozvíjať talent každého dieťaťa a podporujúcich rodičov,“ konštatuje riaditeľka Andrea Najvirtová. Nie všetky deti to majú, preto je dôležité venovať deťom pravidelnú pozornosť, pomáhať im s motiváciou, s učivom a s prekonávaním prekážok. No treba sa venovať aj rodičom, aby svojim deťom vytvárali podporné prostredie.
Pri deťoch v Libanone je dôležitá aj psychologická podpora, keďže často prekonali traumy vojny, boli vystavené detskej práci či akútnej ekonomickej kríze, ktorá rodinám spôsobuje existenčné problémy. Na Slovensku zase napríklad kladú veľký dôraz na integráciu a prepájanie detí aj ich rodičov z vylúčených komunít s väčšinovou spoločnosťou, či na zmierňovanie následkov pandémie, počas ktorej deti z vylúčených komunít vypadli zo vzdelávania.
Sú Slováci a Slovenky štedrí? "Minulý rok bol pre všetkých nesmierne náročný. Na jar sme sa obávali, ako sa situácia vyvinie, no počas celého roka nás ľudia utvrdzovali v tom, že Slováci a Slovenky chcú pomáhať. A to aj vtedy, keď možno sami nevedia, čo ich čaká v najbližších mesiacoch,“ hovorí riaditeľka Človeka v ohrození.
Foto: TOMAS HALASZ
Niekto chce pomáhať vyslovene na Slovensku, to bolo silno citeľné najmä na jar, keď sme bojovali s prvou vlnou koronavírusu. Iní zase preferujú pomoc v zahraničí, či už je to náhla humanitárna pomoc pri rôznych nešťastných udalostiach, ako bolo napríklad zemetrasenie v Albánsku, alebo dlhodobá pomoc chudobným komunitám. "Nevidíme výraznejšiu inklináciu k pomoci doma alebo v zahraničí. No zato cítime túžbu pomôcť ľuďom, ktorí sa ocitli v zlej situácii, alebo sa do nej dokonca aj narodili, aby mali šancu to zvládnuť a mať aspoň o niečo lepší život,“ konštatujú pracovníci Človeka v ohrození.
Organizácia má okrem nákupu Skutočných darčekov aj 1 500 pravidelných podporovateľov, no hlavným zdrojom pomoci sú granty. "Môžeme uviesť krásny príklad z jesene, keď sa vyzbieralo viac ako 15 000 eur na pomoc seniorom na východe Ukrajiny, z ktorých sme nakúpili 116 ton brikiet na kúrenie pre 58 domácností, v ktorých žijú opustení starí ľudia. Bez tejto pomoci by trpeli zimou,“ vysvetľujú.
V lete sa zase vyzbieralo zhruba 8 000 eur na pomoc obetiam explózie v Bejrúte. Ešte predtým vyčlenili z Klubu priateľov 10 000 eur, aby mohli okamžite vyraziť na pomoc. Spolu so sesterskou organizáciou Člověk v tísni mohli opraviť domovy viac ako 370 rodín či poskytnúť potraviny, jedlo, lieky a dojčenskú výživu pre tisíce ľudí v urgentnej núdzi.
Foto: Človek v ohrození
"Vďaka pravidelným darom môžeme vyraziť hneď, ako je to potrebné. Minulý rok sme vďaka nim mohli pomôcť nielen v Bejrúte, ale aj obetiam zemetrasenia v Albánsku či obyvateľom vylúčených komunít počas prvej vlny pandémie. Dôležité sú aj Skutočné darčeky a jednorazové dary na konkrétne oblasti pomoci. Vďaka nim môžeme urobiť viac a pomôcť viacerým ľuďom,“ dodáva riaditeľka Človeka v ohrození.
Najabsurdnejšie predsudky
Aby sme si však neťahali medové motúzy popod nos: v hlavách nám úradujú aj predsudky a nedôvera. "Stále ma vie prekvapiť, ako široká verejnosť hádže všetky organizácie do jedného vreca a ponúka riešenia zo svojich obývačiek. Nik na nich nestrieľa, neznásilňujú im dcéry a nezomierajú preto, že nemajú jedno euro na antimalarické lieky,“ hnevá sa Veronika Filipek, koordinátorka humanitárnej a rozvojovej pomoci na východe Ukrajiny.
"Ľudia radi vypichujú, kde by sme mali pôsobiť a kde už nie, na ktorej časti bojovej línie presne máme byť, aby sme neboli proruskí, proamerickí alebo akýkoľvek pro-iní. Pritom ako humanitárna organizácia sme apolitickí, neutrálni a poskytujeme pomoc civilistom, ktorí uviazli v konflikte či inej zlej situácii a nemajú sa z nich ako dostať von,“ vysvetľuje. Mnohí tiež veria, že ak by bola humanitárna pomoc efektívna, problémy by sa odstránili. To, bohužiaľ, nezáleží na nás, dodáva.
Foto: Tomas Halasz
"Za roky práce sa nám najviac osvedčilo trpezlivo vysvetľovať a umožniť ľuďom spoznať to, čoho sa obávajú. Predsudky a stereotypy často vychádzajú z toho, že danú skupinu nepoznáme, alebo naopak – máme s ňou negatívne skúsenosti. Všade sú ľudia dobrí aj horší. Na základe individuálnych prípadov nemôžeme súdiť všetkých,“ hovorí Andrea Najvirtová. Považuje preto za dôležité komunikovať a ukazovať ľuďom príbehy ľudí, voči ktorým môžu mať predsudky.
Absurdné predsudky sa koncentrujú najmä na sociálnych sieťach. "Prečítali sme si tam už hádam všetko, vraj Rómovia to majú v krvi a nikdy nebudú chcieť žiť lepšie, alebo kenskí farmári údajne prídu do Európy a zoberú nám živobytie,“ vravia ľudia z Človeka v ohrození.
Foto: Človek v ohrození
Asi najabsurdnejší komentár za uplynulé mesiace bolo obvinenie, že farmári v Keni určite zabijú mladé, ktoré koza porodí a dajú ich do mrazničky. V prvom rade títo farmári nemajú ani normálny varič, nieto ešte mrazničku. A hospodárske zvieratá si nesmierne vážia. Vďaka nim majú každý deň obživu, ich deti neumierajú na podvýživu a môžu si predajom nadbytku aj niečo zarobiť. Každé mláďa po odrastení putuje k susedom a celá komunita dohliada na to, aby sa rodiny o zvieratá dobre starali. Bodaj by taká zodpovednosť a súdržnosť fungovala aj inde.
"Niekedy by sme najradšej týmto ľuďom dopriali, aby sa na vlastné oči mohli pozrieť na rôzne miesta a spoznali ľudí, ktorých odsudzujú. To ale nie je v našej moci, a tak aspoň prostredníctvom príbehov a fotografií otvárame okienka do rôznych častí sveta,“ vravia humanitárni pracovníci.
Človek v ohrození
Človek v ohrození je mimovládna nezisková organizácia. V roku 1999 ju založila skupina novinárov na pomoc civilistom vo vtedajšom vojnou zmietanom Kosove. Dnes sa okrem humanitárnej pomoci venujú aj dlhodobým projektom rozvoja, ľudským právam a globálnemu vzdelávaniu.
Momentálne okrem Slovenska pôsobia v ôsmich krajinách na štyroch kontinentoch (Albánsko, Moldavsko, Ukrajina, Libanon, Mjanmarsko, Filipíny, Kuba a Keňa). Časť pomoci je urgentná a krátkodobá, kde pomáhajú obetiam vojnových konfliktov či katastrof. Minulý rok to boli napríklad seniori, ktorí ostali žiť pri bojovej línii na východe Ukrajiny, či obete výbuchu v bejrútskom prístave.
Dlhodobá práca sa zameriava sa na odstraňovanie dôsledkov chudoby, ako napríklad pomoc presídleným farmárom v Keni alebo mladým ľuďom v najchudobnejších krajinách Európy ako Albánsko či Moldavsko. Na Slovensku pomáha Človek v ohrození sociálne vylúčeným rómskym komunitám riešiť problémy, ako sú chudoba, dlhodobá nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania alebo napäté vzťahy s väčšinovým obyvateľstvom.