Prekladateľ: Čo Slovensku závideli Fíni

Nie všetko vo Fínsku bolo ružové. Postrehy pridáva prekladateľ Eero Balk, ktorý do fínčiny tlmočí zo slovanských jazykov. Preložil napríklad Osudy dobrého vojaka Švejka od Jaroslava Haška.

, 10.02.2021 10:00
Sanna Marinová, Fínsko, premiérka Foto:
Fínska premiérka Sanna Marinová.

Výhody Fínska zhrnul do troch krátkych bodov. Riedke osídlenie (iba južné Fínsko by bolo porovnateľné so strednou Európou). Odstup ako súčasť fínskeho temperamentu. A ešte fakt, že školy, úrady a podniky boli dobre pripravené na diaľkovú prácu a štúdium.

Zoznam fínskych problémov, ktoré uvádza, je však podstatne dlhší. Fínske štátne hmotné rezervy mali síce na jar veľké množstvo rúšok, ale ich použiteľnosť dávno vypršala. „Nové sa objednali rýchlo cez firmu podnikateľa, ktorý bol odsúdený za podvod.“ Rúška nejaký čas dokonca vôbec neboli na predaj, a keď sa objavili, boli mimoriadne predražené.

„Tuzemská výroba (rúšok) bola napriek protestom predaná zahraničnej firme a následne zrušená. Aby vláda túto chybu zastrela, objednala si u vedcov materiál, ktorý konštatoval, že neexistujú vedecké dôkazy o osohu rúšok, naopak, môžu byť dokonca škodlivé.“ Národný inštitút pre zdravie a sociálnu starostlivosť pripravil v čase, keď sa rúška nedali zohnať, naopak, materiál o výhode rúšok. „Vláda ho zakázala, lebo by na ňu vrhol zlé svetlo.“

V rúšku chodím medzi ľudí od polovice marca. V prvých mesiacoch sa ma ľudia štítili, alebo začali nahlas kašľať.
Eero Balk, fínsky prekladateľ

Aj Fínskom od začiatku lomcuje nejednotnosť názorov vo vládnej koalícii a neochota vlády počúvať odborníkov. A medzi prezidentom a premiérkou panuje nevraživosť. Až taká, že vláda odmieta akúkoľvek pomoc zo strany prezidenta. Z legislatívneho hľadiska bolo problematické aj prijímanie samotných opatrení. „Napríklad zákon o povinnom testovaní na hranici a následnej povinnej karanténe padol v parlamente kvôli zásadným chybám, pred ktorými už vopred varovali právnici,“ hovorí Eero Balk.

„V krízových situáciách sa prejavuje zvláštnosť fínskeho politického systému a legislatívy. Sú oddávna založené na tom, že toto sa nemôže u nás stať,“ naznačuje. Po prvom prípade ochorenia na covid fínska ministerka zdravotníctva vyhlásila, že nie je pravdepodobné, že by sa vírus mohol vo Fínsku rozširovať a že by nastala epidémia. A keby aj, tak vírus už bude značne oslabený.

Silné hnutie proti obmedzeniam, aké je v Česku alebo v Nemecku, vo Fínsku nie je. Občas demonštruje pár desiatok ľudí v Helsinkách. Reštaurácie a kaviarne fungujú, knižnice s minimálnym personálom alebo samoobslužne. Verejné športové zariadenia sú zväčša zavreté.

„Od začiatku som si želal väčšie obmedzenia, lebo som videl, ako pôsobia v Česku a na Slovensku. A ticho som vám závidel. Na rúška som bol už zvyknutý, lebo v nich tlmočím na operačných sálach a doma som ich mal dosť. V rúšku chodím medzi ľudí od polovice marca. V prvých mesiacoch sa ma ľudia štítili, alebo začali nahlas kašľať. V dopravných prostriedkoch som mal dosť priestoru. Ale teraz už nie. Odporúčanie nosiť rúško vydali úrady až 23. októbra 2020. No je to iba odporúčanie. V metre vidím asi štvrtinu ľudí bez rúška.“

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #závisť #prekladateľ #Fínsko