Foto: Ivan Popovič
Keď sa 3. januára tohto roku otváralo zasadnutie 117. Kongresu USA, s modlitbou tam vystúpil 76-ročný demokrat Emanuel Cleaver. Afroameričan, ktorý je kongresmanom už deviate volebné obdobie, vyvolal rozruch, keď modlenie namiesto tradičného „amen“ zakončil slovami „Amen and a woman“, čo v angličtine znelo ako „muž a žena“.
Na jeho hlavu sa vzápätí zniesla kritika i posmech za to, že nevie, čo hebrejské slovo „amen“ vlastne znamená. Republikánsky kongresman Guy Reschenthaler na sociálnej sieti pripomenul, že sa používa vo význame „nech sa stane“, a nie je to rodovo podfarbené slovo.
Cleaver, ktorý v štáte Missouri pôsobil ako metodistický pastor, sa bránil tvrdením, že išlo len o slovnú hračku, ktorou si chcel uctiť svoje kolegyne v zákonodarnom zbore (teraz ich je tam rekordný počet 144) a novú kaplanku v snemovni – prvú ženu, čo sa tej funkcie ujala.
Nech už to bolo ako chce, Cleaverovo „vylepšenie“ modlitby v duchu rodovej rovnosti je dobrým príkladom, ako tieto snahy občas zachádzajú do krajností.
Keď sme v Pravde pred niekoľkými rokmi písali o právach „jednotlivcov“, jedna feministka nás zase opravila, že správne ide o práva „jednotlivcov a jednotlivkýň“. Je náš jazyk naozaj taký zlý, že krivdí ženám? Treba už okrem politickej korektnosti dodržiavať aj tú „jazykovo-dženderovú“?
Nové pravidlá
Skúsenosti zo sveta ukazujú, že to nie je iba problém slovenčiny. V Nemecku sa napríklad veľa diskutuje o najnovšej on-line verzii Duden, teda výkladového slovníka nemeckého jazyka.
V tohtoročnom vydaní totiž postupne upravuje všetkých, asi 12-tisíc označení osôb tak, aby zodpovedali rodovej vyváženosti. Ako to v praxi vyzerá?
Až dosiaľ boli v slovníku Duden objasnené len významy „mužských“ označení osôb, ako napríklad lekár, pacient, športovec či spisovateľ. Teraz k nim pribúdajú „ženské ekvivalenty“ – lekárka, pacientka, športovkyňa, spisovateľka… Zároveň sa vo výklade presne uvádza, že lekár je mužská osoba, kým lekárka ženská.
Nemeckí jazykovedci taký prístup odsudzujú. Podľa nich je pomýlený a obmedzuje slobodu jazyka. Najmä preto, lebo ruší tzv. generické maskulínum – mužské podstatné meno, ktoré je však rodovo neutrálne a zastupuje obe pohlavia.
Ak napríklad vláda povie, že zvýši penzie dôchodcom, neznamená to, že myslí len mužov a dôchodkyne obídu naprázdno. Alebo keď minister vyhlási, že sa žiaci opäť vrátia do škôl, platí to aj pre dievčatá, hoci „žiačky“ nemenoval. A ak niekto víta hostí, neznamená to, že dámy majú odísť.
Podľa expertov však Duden práve túto neutralitu generického maskulína spochybňuje. „To, čo teraz robí, je jasné porušenie ustálených pravidiel štandardnej nemčiny. Neguje ich a nahrádza vlastnými pravidlami. To znamená, že Duden nezastupuje jazyk tak, ako je, ale chce ho prebudovať,“ upozornil nemecký lingvista Peter Eisenberg.
Vo formálnej nemčine sa pritom v minulosti už zaviedli niektoré opatrenia, aby sa dosiahla rodová vyrovnanosť.
Búranie stereotypov
Témou sa zaoberal i Európsky parlament, ktorý v roku 2008 prijal usmernenie pre rodovo neutrálny (spravodlivý) jazyk, a presadzuje ho aj v oficiálnej komunikácii.
Také vyjadrovanie by malo pomôcť pri zmierňovaní rodových stereotypov a odstraňovaní predsudkov. Ani jeden z rodov by sa pritom nemal zvýhodňovať či diskriminovať.
Výhodu majú jazyky s prirodzeným rodom, ako je angličtina či švédčina. Napríklad anglické slovo „owner“ môže označovať majiteľa i majiteľku. Sú však aj výnimky ako policeman (policajt), chairman (predseda) či spokesman (hovorca).
Tie Európsky parlament odporučil nahradiť rodovo neutrálnymi výrazmi police officer, chairperson a spokesperson. Podobné jazykové pravidlá si osvojili aj ďalšie medzinárodné inštitúcie ako OSN či WHO.
Pri nemčine, ale aj slovanských a románskych jazykoch je to ťažšie, pretože používajú gramatický rod – podstatné meno je buď ženského, mužského alebo stredného rodu. Europarlament preto navrhol viacero opatrení: zohľadňovať rod – predovšetkým pri oslovovaní (vedci a vedkyne a pod.), a tam, kde sa to dá, využívať iné formulácie.
Namiesto spojenia „obrátiť sa na odborníka“ je vraj vhodnejšie povedať „vyhľadať odbornú pomoc“, namiesto „žiaci“ hovoriť „žiactvo“, lekárov a sestričky označovať ako „zdravotnícky personál“, pred „človekom“ uprednostniť „osobu“ a namiesto zámena „každý“ používať „všetci“.
Slová a zmýšľanie
Rodovo citlivý jazyk určite nepatrí medzi problémy, ktoré by trápili bežných ľudí. Nie je to len agenda feministických organizácií?
Česká sociologička Jana Valdrová tvrdí, že materinský jazyk má zásadný vplyv na vnímanie sveta a čeština ženy stavia do podradnej pozície. So slovenčinou je to vraj podobne.
Jana Cviková, literárna vedkyňa a spoluzakladateľka feministickej organizácie Aspekt, pripomína, že spôsob používania jazyka poukazuje na stav rodovej rovnosti a zároveň ho ovplyvňuje.
„Z tridsaťročnej práce s textom viem, že vedomé úsilie o nevylučujúce a nediskriminujúce používanie slovenčiny je živý, otvorený proces, ktorý mení nielen môj vlastný prístup k jazyku, ale aj vnímanie mnohých situácií a mocenských konštelácií,“ vysvetlila.
Spoločnosť i jazyk sa neustále menia, a to aj ohľadom rodovej rovnosti. Ako príklad Cviková uviedla slovo vojačka. To sa v Krátkom slovníku slovenského jazyka uvádza od roku 2003, hoci v starších slovníkoch ešte nebolo. Podľa nej to znamená, že sa zrejme zmenila nielen realita, no aj potreba pomenovať ju.
„Snahu o rodovo vyvážené, nevylučujúce používanie jazyka určite nepovažujem za prehnanú, ale nemá jednoznačné riešenia. Je skôr výzvou tvorivosti pri jeho každodennom používaní i odbornej reflexii. Môže podporovať rozmanitosť konkrétneho jazyka aj vzájomné inšpirácie z rôznych jazykových a kultúrnych prostredí,“ objasnila literárna vedkyňa.
Foto: Ivan Popovič
Zástankyne „feminizácie jazyka“ predpokladajú, že ak sa bude väčšmi dbať na rodovú rovnosť v slovenčine, postupne sa to prejaví aj v bežnej reči a myslení verejnosti.
To je však dlhodobý proces a situácia na Slovensku tomu zatiaľ nie je veľmi naklonená. Chýba odborná diskusia a ako naznačujú výskumy, väčšine ľudí na tom ani nezáleží.
Starší prieskum, ktorý v roku 2014 robili medzi študentmi, potvrdil, že viac ako polovica opýtaných (50,3 percenta) dávala prednosť používaniu generického maskulína (napríklad pri slove klienti), než dvojitému pomenovaniu (klienti a klientky) alebo označovaniu prostredníctvom lomky (klienti/klientky).
Za tieto možnosti bolo len 18,6, respektíve 16,6 percenta respondentov. Väčšina zúčastnených priznala, že im výraz „klienti“ neprekáža, pretože zahŕňa mužov i ženy.
Čo sa týka oficiálnych textov, takmer 56 percent rodovo symetrické označovanie osôb vôbec neschvaľovalo, lebo by to vraj príliš komplikovalo a predlžovalo vyjadrovanie, nehovoriac o zhoršení štylistickej úrovne.
Veď si len predstavte, že by ste čítali napríklad takúto krkolomnú správu: „Zamestnanci a zamestnankyne, ktorí/é to nenahlásia svojmu vedúcemu/svojej vedúcej alebo jeho/jej zástupcovi/zástupkyni, nebudú mať také výhody ako ich kolegovia/kolegyne, ktorí/é to urobili.“
Živá reč sa vyvíja
Foto: Ivan Popovič
Samozrejme, nie je nič zlé na tom, ak niekto väčšiu skupinu ľudí osloví „milé dámy, vážení páni“, no tak, ako pri iných kultúrnych či spoločenských zmenách, je aj pri snahe o rodovo neutrálny jazyk lepšie pristupovať k tomu triezvo, s mierou a vyhýbať sa extrémom.
Odborníčka na komunikáciu Oľga Škvareninová si spomína, že sa s touto témou stretla už v roku 2009, keď začala pôsobiť na Viedenskej univerzite. Na slovenských školách dovtedy nemala problém napísať do e-mailu „milí študenti“, pretože na to pokojne reagovali aj študentky.
„Vo Viedni mi však študentky povedali, že keby som ich oslovila len "milí študenti“, tak by si mysleli, že ten mail nie je pre ne," prezradila.
V tom čase jej to pripadalo zvláštne, keďže mužský rod je v slovenčine gnómický, takže zastupuje i ten ženský. Dnes sa však čoraz viac stretáva s tým, že sa aj u nás v textoch a médiách používajú obidva rody.
Podľa nej môže ísť o vplyv jazykovej globalizácie, keď k nám zo zahraničia okrem slov prenikajú i rôzne prvky z gramatiky a štylistiky.
„Pokiaľ ide o mňa, je mi jedno, či mi niekto napíše mail s oslovením "milí kolegovia“ alebo pridá aj „milé kolegyne“. Úctu voči mne ako žene môže prejaviť aj inak. Tým, ako text štylizuje, alebo ako sa ku mne správa," upozornila odborníčka. Trendom, ktoré k nám prichádzajú z vyspelej cudziny, sa však podľa nej neubránime.
„Jazyk je živý. Nemôžeme sa pred tým uzavrieť. O pár rokov to možno budeme brať ako niečo prirodzené. Jazyk sa musí vyvíjať, tak ako celá spoločnosť. Záleží však na nás, jeho používateľoch, či to prijmeme alebo nie,“ uzavrela Škvareninová.
Jazykové nástrahy
Trvať za každých okolností na rodovo citlivom jazyku má svoje úskalia. Napríklad ak počas letu niektorému z cestujúcich príde zle a potrebuje pomoc.
„Je na palube lekár?!“ pýta sa vtedy letuška pasažierov. Keby medzi nimi sedela doktorka, ktorej prekáža, že sa letuška nepýtala i na lekárku, s chorým by to asi nedopadlo dobre.
A čo výrazy ako barmanka, šoumenka či ombudsmanka? „Man“ predsa znamená muž. Nemali by sa premenovať na „barženu“, „šouwoman“ alebo „ombudsdámu“? Na druhej strane by sa mohli zaviesť aj niektoré ekvivalenty ženských povolaní, napríklad „letuško“ alebo „chyžný“.