Stopa princa Philipa? Skrýva sa v divočine

Princ Philip zanechal aj na Slovensku silnú stopu. Zasiahol mladých, ovplyvnil ich natoľko, aby neváhali poslať prihlášky na prestížnu Harvardovu univerzitu. Uspeli! Vďaka jeho hlbokému odkazu sa tisíce Slovákov dnes dokážu popasovať s nástrahami pandémie, nestagnujú, napredujú. A čo je ten záhadný princov kľúč? Treba ho hľadať vonku, v prírode, ďaleko v divočine, kam sa človek neraz dostane iba s vypätím posledných síl.

17.04.2021 13:21
princ Philip, výročie, DofE Foto:
Princ Philip na zlatej ceremónii v Buckinghamskom paláci v roku 2012, pri príležitosti 60. výročia programu DofE.
debata

Píšu sa ešte 90. roky 20. storočia. Matej Sapák má asi rok pred maturitou. Stojí so stovkami študentov v záhrade Buckinghamského paláca počas veľkej ceremónie, aby si prebral zlatú Medzinárodnú cenu vojvodu z Edinburghu, skrátene DofE. Ide o program, ktorý sa snaží rozvíjať u mladých vôľové vlastnosti, nabáda ich, aby prekonali sami seba, psychicky aj fyzicky. Okolo Sapáka práve prechádza zakladateľ programu – princ Philip.

Matej Sapák. Foto: LEAF ACADEMY
Matej Sapák Matej Sapák.

„A zrazu ten chlapec, ktorý zažil neskorý komunizmus, začiatky transformácie, uvidel v celej šírke svet, v ktorom je snaha rozvíjať mladých ľudí, učiť ich, aby pomáhali iným, prekonávali svoje limity a toto všetko bolo posvätené priamo z Buckinghamského paláca,“ spomína si Sapák.

Program uplynulých šesť rokov prebieha aj na Slovensku, už vyše 4 000 mladých ľudí si prebralo jednu z bronzových, strieborných či zlatých cien, ktorá má v názve vojvodu z Edinburghu. Každý z nich si na začiatku stanoví vlastné ciele v dobrovoľníctve, športe, rozvoji talentu a dobrodružnej expedícii. A práve na tú sa účastníkom viažu najsilnejšie spomienky.

Sapák pekne oblečený síce stojí v záhrade sídla britských panovníkov ohromený veľkoleposťou, no ešte pred časom čelil bolesti, zime, drsnosti škótskej divočiny.

Video
Vo veku 99 rokov zomrel princ Philip

Stačí poštuchnutie

S batohmi na pleciach vyrážajú s rovesníkmi do iného sveta, bez dospelých, ponechaní sami na seba. Za škótskymi „lochmi“ vysoko v horách. „Prší zhora, zdola, vietor fúka sprava-zľava. Kamarát má problémy s kolenami. Člen speváckeho zboru. So slzami v očiach, so zaťatými zubami si spieva hymnusy, aby si dodal silu.“

Deň sa končí, zničení sa zvalia pri jazere, no v silnom vetre ešte musia postaviť stan. „Bol to veľmi silný zážitok. Ako vidíte, pamätám si ho aj po 25 rokoch. Podieľala sa na ňom estetika krajiny, ale aj uvedomenie si, že človek, pán tvorstva je v skutočnosti v mnohom obmedzený,“ hovorí Sapák.

Britská kráľovná Alžbeta II. sedí sama v lavici...
Vovjodkyňa Kate z Cambridge vystupuje z...
+24Vojvodkyňa Camilla z Cornwall prichdádza na...

Zmenilo mu to život? „To sú silné slová. No určite je to kľúčový prvok skladačky v mojom živote, ktorá mi pomohla premýšľať nad tým, čo robím. Mnohí z nás dnes takéto poštuchnutie potrebujú, aby sme sa odpútali od počítača, hier.“

Sapáka toto „poštuchnutie“ posmelí, aby napísal esej k prihláške na Harvardovu univerzitu, kde spomína aj skúsenosť v DofE. Prijmú ho. Vyštuduje aplikovanú matematiku a právo. O niekoľko rokov neskôr zakladá LEAF Academy, medzinárodnú internátnu školu. So smiechom dodáva, že každoročné expedície do prírody sú jednou z vecí, ktoré mu študenti nevedia odpustiť.

Britský princ Philip s manželkou kráľovnou...
Princ Philip na archívnej snímke.
+21Na fotografii z augusta 1951 drží kráľovná na...

„Verím, že putovanie prírodou v skupine mladých ľudí prispieva k rozvoju pokory, porozumenia nášho miesta na planéte, toho, ako na ňu vplývame, ale tiež rozvíja kľúčové tímové zručnosti a napokon aj schopnosť zaťať zuby, zaspievať si hymnus a načiahnuť sa za limit toho, čo si myslíme, že dokážeme.“

A toto je podľa Sapáka hlavný odkaz princa Philipa. „Napriek tomu, že žil v privilegovanej pozícii celý život, pomohol motivovať množstvo mladých ľudí z rôznych vrstiev spoločnosti.“ Podobnou skúsenosťou totiž prešiel aj sám princ, ešte ako stredoškolák Philip Mountbatten na škole Gordonstoun. Treba však dodať, že zatiaľ čo on si sparťanské pravidlá na škole s odstupom času pochvaľoval, jeho syn Charles odľahlý, studený a tvrdý Gordonstoun nenávidel.

Prežil som močiare, prežijem všetko

Tomáš Jacko dnes pôsobí ako protikorupčný špecialista na Úrade pre verejné obstarávanie, učí na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Predtým šesť rokov študuje v Spojenom kráľovstve, kde sa zúčastňuje DofE. Expedíciu absolvuje v Národnom parku Dartmoor. V októbri má prejsť 80 kilometrov za štyri dni. V hmlistom regióne, do ktorého Arthur Conan Doyle zasadil jeden z prípadov Sherlocka Holmesa – Pes baskervillský.

Tomáš Jacko pri preberaní ocenenia. Foto: Archív Tomáša Jacka
Tomáš Jacko, DofE Tomáš Jacko pri preberaní ocenenia.

„Všetko pokrýva machová vrstva, ktorá ako špongia pláva na vode. Je to zradné. Niekoho to unesie, niekoho nie.“ Je ich sedem, Jacko s ťažkým batohom nasleduje opatrné kroky priateľov ako posledný. Stúpi na ostrovček, myslí si, že ho udrží, veď ostatní po ňom prešli. Prepadne sa! Ešte stihne zdrapiť kamaráta, no aj tak skončí po pás v močiari. Celé dni pred očami mlieko. Vidia si po nohy, ale pred sebou nič. Jediné, s čím sa dokážu v hmle orientovať, je kompas a mapa. Blúdia.

Neskôr už aj on stojí nastúpený v obleku, aby si prevzal zlatú cenu. Tajne dúfa, že sa žoviálny monarcha, ktorý často utrúsi poznámku, niekedy vhodnú, inokedy nevhodnú, pristaví aj pri ňom. Stane sa! Princ sa pýta, či boli nejaké otlaky. S ostatnými pohotovo hlesne, že áno. Liečil si ich asi mesiac. „To je v poriadku. Musí to bolieť,“ smeje sa vojvoda.

Jacko neskôr pracuje v anglickom Lidli, aby si zarobil na štúdium. „Bral som desiatky, dvanástky, aby som si čo najviac našetril. Je nedeľa, šesť hodín ráno, všetci v internáte okolo vás spia po prebdenej noci, vonku prší. Robili by ste stovku iných vecí, ale pred sebou máte dvanástku v Lidli, kde na vás budú hromžiť zákazníci. Práve to bol jeden z momentov, keď som si spomenul na močiare, na Dartmoor a povedal som si – toto je nič, toto je pohoda a vyrazil som do práce na bicykli. Keď mi je najťažšie, tento zážitok si vydolujem z pamäti.“

Jacko pripomenie články a statusy na sociálnych sieťach o tom, že Philip, okrem toho, že bol manželom kráľovnej, nič v živote neurobil. „On však inšpiroval milióny ľudí na celom svete. Ja som programu DofE venoval rok a pol, sú ľudia, ktorí to robia tri roky. Namiesto toho mohli chľastať, drogovať, hocičo. No títo ľudia našli v živote zmysel a venovali sa úžasným veciam. Mnohí robili ďalšiu charitatívnu činnosť, založili vlastné programy, ktoré mladých posúvajú ďalej.“

Rovnako aj Jacko vedie občianske združenie Sučany Alumni – Spoločnosť absolventov gymnázia v Sučanoch. Podporuje žiakov školy, aby osobnostne rástli, pomáha im získať štipendiá.

20. november  1947- svadobné foto kráľovnej...
Rok 1951 -  Kráľovná Alžbeta II. a princ Philip...
+8 Na archívnej snímke z 19. decembra 1965...

Slovenská inšpirácia

Ivan Peschl, bývalý generálny riaditeľ spoločnosti Towercom, dnes riaditeľ útvaru správy mestských podnikov mesta Bratislava, nie je síce absolventom DofE, no je členom správnej rady DofE Slovensko a program podporuje cez DofE World Fellowship, vďaka čomu sa s princom Philipom stretáva osobne na večeri.

Sedia oproti sebe. „Moja pôvodná predstava bola, že princ celý program iba nejako zastrešuje, dal mu meno a to je všetko. No v skutočnosti na mňa veľmi zapôsobilo, ako hlboko sa do toho snažil ponoriť. Bol veľmi milý, džentlmenský, bezprostredný, vtipný, neplával po povrchu. Pýtal sa ma, ako to robíme na Slovensku, a vyzvedal spôsoby, čím by sa vedel tento program inšpirovať od Slovenska.“ Niečo sa nájde.

Prvá DofE expedícia, február 1957. Foto: DOFESK
DofE Prvá DofE expedícia, február 1957.

Peschl zdôrazňuje fakt, že všetci učitelia zapojení do DofE to robia na dobrovoľnej báze. „Premýšľali sme, ako udržať ich motiváciu. Vytvorili sme MeetUpDay. Každoročný workshop, na ktorý sme pozvali odborníkov na behaviorálnu psychológiu a ďalšie oblasti, čo by im uľahčilo prácu. Bol to priestor, kde si sami učitelia vymieňali skúsenosti. A zrazu DofE nabralo iný rozmer. Nerozvíjalo to len žiakov, ale aj učiteľov.“ Podobne to Peschl opisoval aj vojvodovi. „Potľapkal ma po ramene. Dobre to robíte.“

DofE Slovensko zakladá v roku 2015 Marián Zachar. Hoci sa s princom Philipom nestretol osobne, tvrdí, že osobná skúsenosť, ktorú princ pretavil do Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu, naozaj povzbudzuje tisíce mladých.

Nikto v DofE ľuďom nediktuje, čo majú dosiahnuť. Ciele si nastavia sami. „Každý nech sa zameriava na to, čo ho baví, na svoje vášne. Mladý človek môže rozvíjať svoje vlastné sny a nie sny, ktoré mu povie niekto iný.“

DofE pomáha mladým zvládať aj pandémiu. „Každý sa za posledný rok určite ocitol v situácii, keď nemal chuť robiť vôbec nič. No skoro 70 percent mladých zapojených v programe uviedlo, že si vďaka programu dobre nastavili denný režim. 80 percent z nich si vďaka DofE udržalo motiváciu a malo chuť na sebe pracovať. Bojovali so sociálnou izoláciou. Športovali a pomáhali ako dobrovoľníci ešte viac ako pred pandémiou. Šili rúška, na diaľku pomáhali pri domovoch sociálnych služieb. Videli v tom zmysel, videli, že aj oni vedia prispieť k zlepšeniu situácie.“

Peschl pripomína, že zmienka v životopise o absolvovaní programu DofE je dôležitým bodom, na ktorý už aj na Slovensku prihliada čoraz viac zamestnávateľov. Podľa Peschla totiž vedia, že títo ľudia pochopili význam spolupráce. A opäť – podiel na tom má aj divočinový zážitok. „Zhováral som sa s absolventmi a takmer každý mi to opisoval podobne – hneď na začiatku sa stratia, pohádajú sa, no nakoniec sa musia nejako dohodnúť, ktorým smerom sa vydajú. A to je kľúčové.“ Lenže, kde ešte nájsť takúto divočinu, ktorá dodá podobným zážitkom potrebnú esenciu? Princ Philip si uvedomoval význam tejto otázky.

Pocta zosnulému princovi  Philipovi na...
Ľudia sa zhromažďujú okolo Buckinghamského...
+6Ľudia sa zhromažďujú okolo hradu Windsor a...

Koľko prírody nám ostane?

Keď sa v roku 1961 skupina vizionárov a ľudí zanietených pre ochranu prírody pohrávala s myšlienkou založiť Svetový fond na ochranu prírody – WWF, známy britský ochranár a umelec Peter Scott zašiel za vojvodom z Edinburghu. Oslovil ho, aby bol hlasom a prezidentom vznikajúcej organizácie.

Nebola to náhoda. Obaja mali rovnakú vášeň – milovali pozorovanie vtáctva. Silný vzťah k prírode prešiel aj na kráľovských synov a vnukov.

Princ Philip bol prezidentom WWF Spojené kráľovstvo (WWF-UK) v rokoch 1961 až 1982, neskôr bol prezidentom WWF International, od roku 1981 až do 1996. Priamo sa zúčastňoval na desiatkach kampaní, cestoval do terénu, aby povzbudil zachovanie posledných kúskov prírody.

Súčasná riaditeľka WWF Spojené kráľovstvo Tanya Steeleová a riaditeľ WWF International Marco Lambertini v článku pre britský denník The Independent zdôrazňujú, že zatiaľ čo v 80. rokoch minulého storočia bolo iba jedno jediné percento povrchu Zeme pod ochranou, dnes je to 15 percent súše a osem percent oceánov. Pričom cieľ je dosiahnuť do roku 2030 ochranu aspoň 30 percent zemského povrchu. Je to obrovský úspech, na ktorom sa princ Philip podieľal. No pohľad sa dramaticky zmení, keď predstavitelia najväčšej ochranárskej organizácie na svete vyrukujú s pointou. „Na začiatku 60. rokov, keď princ pomáhal založiť WWF, 62 percent planéty tvorila divočina. Dnes je to menej ako 35 percent.“

Princ Philip povedal – „ak neprežije príroda, neprežije ani človek“.

Aj marsonautka Musilová začínala svoju „misiu“ na expedícii v divočine

Slovenskú astrobiologičku Michaelu Musilovú si zvolila NASA na simulovanú misiu na Marse pred dvomi rokmi. Nedávno ju vybrali z milióna ľudí do užšieho výberu na let civilistov okolo Mesiaca. Skúsenosti, ktoré získala vďaka Medzinárodnej cene vojvodu z Edinburghu, si cení dodnes.

Michaela Musilová. Foto: Michaela Musilová
Michaela Musilová, kozmonautka, Michaela Musilová.

Ako si spomínate na expedíciu v rámci DofE?

V rámci zlatého ocenenia DofE som absolvovala dve expedície. Jednu cvičnú v močarinách parku Peak District v Spojenom kráľovstve. Druhú, prísne hodnotenú, som absolvovala v Alpách v Bavorsku. Obe boli extrémne. Počas prvej stále pršalo a museli sme desiatky kilometrov navigovať v hmle. Keď sme spali v stanoch, tak nám oblečenie, ruksaky a zvyšok výbavy neschol kvôli dažďu a zime. V Nemecku sme boli v júni, a vtedy bolo v horách veľmi teplo. Problém bol opačný. Mali sme ťažkosti nájsť vodu na pitie. Päť dní sme neustále improvizovali a čelili sme okrem úpalu, smädu, vyčerpaniu aj rôznym problémom so stanovaním v divočine.

Bola to vaša prvá podobná skúsenosť v prírode?

Nie, ale pri oboch expedíciách som zažívala prvotnú skúsenosť, ako viesť tím ľudí náročnými podmienkami. Bola som aj hlavným navigátorom tímov, takže o to väčšiu zodpovednosť som cítila za všetkých, aby som ich včas a najlepšou možnou cestou dostala do cieľa.

Ako to ovplyvnilo vaše ďalšie napredovanie v živote?

Viac som si dôverovala vo vedení tímov počas expedícií v extrémnych podmienkach po celom svete, najmä v Arktíde. Zistila som, že mám na to, byť lídrom a že dokážem robiť „abstract problem solving“, čiže riešenie problémov improvizáciou pod stresom s limitovaným množstvom materiálov a možností na riešenie.

Celé absolvovanie programu DofE malo na môj život veľký vplyv. Každý jeho aspekt vie pomôcť mladým zlepšiť sa, osoby ako celku. Ide o kombináciu znalostí a skúseností z expedícií, športu, talentu, dobrovoľníckej praxe a rezidenčného projektu. Dobrovoľnícke práce ma naučili, aké je to krásne a napĺňajúce nezištne pomáhať druhým. Ich poďakovanie alebo úsmev na tvári stačia na to, aby som sa tomu chcela celoživotne venovať. Od absolvovania DofE to tak aj je.

Pokračujete v dobrovoľníctve?

Pravidelne vyučujem a prednášam zadarmo v rámci popularizácie. Bežala som londýnsky maratón a doteraz rôznymi spôsobmi zbieram peniaze pre charitu. A samotnému DofE sa snažím pomáhať ako patrónka tohto programu na Slovensku. Som takzvaným Emerging Leader pre medzinárodnú radu DofE, kde reprezentujem Európu, Stredomorie a arabské štáty.

Vraciate sa k týmto spomienkam počas misií?

Najväčšie spojenie medzi DofE a simulovanými misiami tkvie v tom, že som sa vďaka DofE naučila prekonať hranice komfortnej zóny ešte v prvom ročníku na vysokej škole v Londýne. Pre talentovú časť DofE som sa rozhodla kandidovať ako reprezentantka študentov mojej katedry a neskôr fakulty na univerzite.

V tom čase som také veci nemala veľmi v láske a hanbila som sa verejne vystupovať. Vďaka tejto skúsenosti som neskôr mala väčšiu sebadôveru a časom som sa hlásila o omnoho vyššie funkcie. Ako veliteľka skoro 30 simulovaných misií na Mesiac a Mars, hosťujúca profesorka na International Space University a FEI STU, predsedníčka SOSA a množstvo iných líderských funkcií, kde reprezentujem a vediem množstvo ľudí z celého sveta.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #princ Philip #vojvoda z Edinburghu #Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu