Háj, dievčatá, háj, staviame vám máj

Prvý máj bol kedysi veľmi zaujímavým sviatkom. V ten deň sa konali ľudové veselice a majálesy. Rozšírené boli rôzne zvyky a tradície, predovšetkým stavanie či sadenie „májových stromov". Ľudia prežívali mystérium lásky a znovuzrodenia.

, 01.05.2021 06:00
máj, 1. máj, majáles Foto:
Prvý máj 1956 v Rači. Mládenci postavili máj a potom sa s dievčatami začala ľudová veselica.
2

Je obdivuhodné, aká bohatá a pestrá bola v minulosti ľudová kultúra na malom Slovensku. Naozaj platilo: aký kraj, taká obyčaj. Rozmanité podoby „májového májovania", ako voľakedy nazývali stavanie alebo sadenie májov, zaznamenal slovom i obrazom národopisec a fotograf Pavol Socháň (1862 – 1941).

Zachytil napríklad zvyky na Myjave. Aj tam stavali máje ako vo väčšine slovenských regiónov v noci z 30. apríla na 1. mája. Kmene z hory mládenci očistili od konárov i kôry a nechali len vrcholce s vetvami. Naviazali na ne šatky a stužky a postavili pred okná dievčat súcich na vydaj. Myjavskou zvláštnosťou bolo však to, že v polovici mája kmene potajmo zvalili, vrcholce nanovo skrášlili a opäť postavili. A nechali stáť do konca mesiaca. Až potom, za zvukov muziky a pred zrakmi celej dediny, mládenci „májové stromy" odstránili.

V Liptove zase bol zvyk stavať pred domami, kde mali viac dievčat, pre každú jeden máj: najstaršej najväčší, najmladšej najmenší. Najviac sa hodila breza, práve ju pôvodne nazývali „májovým stromom". „Breza na máj musí byť 5–6 metrov vysoká, štíhla a bohato listnatá," písal Socháň pred 94 rokmi.

Aj v Solčanoch (okres Topoľčany) sadili každej dievke pred oknom brezu „na tri siahy" vysokú, a keď ju v noci niesli, takto si spievali:

Zoťali brezu, už ju vezú,
už na ňu chlapci nepolezú.

A v Dolnom Hričove (okres Žilina) si mládenci nôtili takto:

Háj, Kačenko, háj,
trháme ci máj,
u spodku je rúbaný,
u vrchu je trhaný.

Regionálne zvláštnosti sa prejavili aj tak, že napríklad v Trakoviciach pri Hlohovci sa máje mohli stavať zásadne až po polnoci (na 1. mája), lebo inak by ľudia povedali, že sú to „apríle".

Na Sliači si mládenci piesňou vypýtali výslužku:

Vstávaj dievča hore, sadíme ti máje.
Ak hore nevstaneš, mája nedostaneš.

Najbližšiu nedeľu mládenci, ktorí „sadili" tieto máje, chodili s muzikou po domoch, aby vyberali „májové". Dievčatá im dávali zväčša peniaze, ktoré boli zároveň vstupným na majáles. Neraz sa stávalo, že najbohatšia ich vyplatila najslabšie. Takým to na zábave vrátili spevom:

Máje sme sadili, všetci sme hrešili,
že najhrubšie dievky najmenej platili.

1.máj Chicago 1866 Čítajte viac Prvý máj: príbeh ukradnutého sviatku

V horách až na Turíce

Ale nestačilo postaviť máj, lebo s tým súviselo veľa iných obradov a obyčají, ktoré etnológovia nazývajú májovníckymi. Napríklad v Detve chodili deti 1. mája s Marmurienou (Morenou), slamenou ženskou figurínou symbolizujúcou koniec zimy. Kým dve-tri dievčatá odriekali spevavým hlasom verše, ďalšie zbieralo do košíka dary.

V niektorých dedinách sa zase pretekali v šplhaní na obecné máje. Mládenci si preto natierali chodidlá a dlane smrekovou živicou.

V hornatých okresoch severu býva 1. mája ešte chladno, tamojší ľudia preto vítali jar neskôr: na Turičnú nedeľu, čiže 50 dní po Veľkej noci. Až vtedy stavali máje. Spravidla ich robili z brezy, osádzali v noci, ale so spevom tak, že zobudili celú dedinu. V Šumiaci mládenci spievali:

Staviame vám máje,
čo nám dáte za ne?
Pálenečky hriatej,
z krpečky naliatej.

Aj v hontianskej obci Lišov neďaleko Sitna chlapci kedysi máje roznášali až na Turíce. Chodili s hrabovým stromčekom, ktorý upevňovali reťazou o stĺp pri bráne. A keď ho upevnili o štít strechy, išlo o záväzné znamenie, že dievka sa bude vydávať.

Na Turíce stávali máje aj v Letanovciach v Slovenskom raji, ale pripravovali ich z brezy, nie z hrabu. „Zakopú ich do zeme pred oblokom, alebo pribijú na vráta," zaznamenal kňaz a spisovateľ Maroš Madačov. „Dievky v tej noci vari ani nespia, čakajú mládencov, vyzerajú oblokom. Radujú sa, keď im už stavajú máj a nejedna oka nezohne do rána, čo tak stráži, aby jej máj niekto neukradol," dodal.

V šarišských dedinách a v Zemplíne vztýčili máje už v noci 30. apríla. Potom od rána robili mládenci ich prehliadku a podrobovali ich prísnej kritike. Dievčina, ktorej máj bol uznaný za najvyšší a najkrajší, sa tešila veľkej pozornosti a obdivu. Ostatné jej závideli, pochopiteľne.

Račania si postavili máj. Foto: archív TASR
máj, Raša, stavanie mája Račania si postavili máj.

Breza pod zákonom

Tak a veľmi podobne to bývalo takmer do začiatku 20. storočia. Dovtedy stavali máje aj v mestách, neskôr sa v Bratislave alebo v Nitre objavili vyholené kmene s ozdobeným vrcholcom už iba na národopisných výstavách. Podľa etnológov to súviselo s iným vývojom mestskej kultúry a jej tradície. Ale aj v dedinách začali od istého času stavať nanajvýš dva máje, jeden pred kostolom a druhý pred šenkom.

Čiastočne to zapríčinili opakované vrchnostenské zákazy v dôsledku škôd z výrubu. Už v roku 1770 vydala takéto nariadenie Kráľovská rada v Bratislave, o niečo neskôr ju nasledovala Zvolenská župa. V Dolnom Hričove so stavaním májov prestali po prijatí lesného zákona z roku 1879.

stavanie mája, máj, ľudové zvyky Čítajte viac Staviame my máje...

„Dnes brezu ťažko zadovážiť, hory pozorne strážia pred prvým májom, lebo predtým ich veľmi pustošili," napísal Socháň v roku 1927. Zmienil sa aj o ďalšej príčine: dedina sa „popanštila", menila zvyky najmä odvtedy, čo tisíce junákov odišli hľadať prácu za veľkú mláku. Do vlasti sa po niekoľkých rokoch vrátili už ako „Amerikáni" a vyznávali iné zvyky. Peknú tradíciu stavania májov narušili aj takzvané „máje hanby" alebo „potupné máje". Suché stromy či staré metly stavali mládenci neobľúbeným dievkam alebo dedinským klebetniciam. „Zlé však bolo už aj to, keď si dievčina pred domom žiadny máj nenašla. Rodina dievčaťa súceho na vydaj sa tak ocitla v ťažkej situácii," upozorňuje etnologička Jarmila Hluchová z piešťanského Balneologické­ho múzea.

Aby sa to o rok nezopakovalo, využívali dievky rôzne čarodejné zariekania. Ale čo s tým v moderných časoch?

Celkovo však májov na celom Slovensku zjavne ubúdalo. Napríklad v Piešťanoch sa postupne uspokojili s jediným na centrálnom námestí. A „máje hanby" úplne vymizli.

Starý pán Simeon Valent, rodák z Lozorna na Záhorí, kedysi rozprával autorovi tohto textu, že v tridsiatych rokoch sa v dedine stavali máje už len pred hostincom a pred domom starostu. Dohodli sa s revírnikom a doviezli väčšie smreky. Ploty pred chalupami, kde žili dievčatá vhodné na vydaj, skrášlili mládenci už len zdobenými vetvami. Na obecný máj pred krčmou zavesili aj fľašu pálenky. Ktorý mládenec sa k nej vyšplhal ako prvý, ten z nej rozlieval ostatým.

Pod úpadok „májovania" sa podpísal aj majster alkohol, ktorý mával až tragické následky. Napríklad pred 90 rokmi na krupinských lazoch, o nešťastí a podrobne písali vtedajšie noviny: „Traja mládenci, Ondrej Grnáč a jeho dvaja kamaráti – Pavel Grnáč a ešte jeden – prišli v noci z 30. apríla pred dom švárnej Emílie P., aby odstránili máj, ktorý tam postavil Peter Lendvovský. Ten ho však strážil so svojimi priateľmi Lukáčom a Kozelnickým. Strhla sa bitka, pri ktorej lietali motyky aj sekery. A výsledok? Pavel a Ondrej Grnáčovci boli na mieste mŕtvi."

Prípadom sa zaoberal súd v Banskej Bystrici. Bitkári s ohľadom na predchádzajúcu bezúhonnosť dostali len 2,5-ročné tresty väzenia.

Častejšie bývali malé incidenty. Niekoho pohrýzol pes, iný chcel zastoknúť malý potupný máj dievčine, ktorá mu dala košom, do komína na streche jej rodičov a stadiaľ sa zošmykol. Ak nespadol do hnoja, ale na tvrdú zem, mohol si dolámať hnáty.

Kto postaví vyšší

Stavanie májov po druhej svetovej vojne už nechytilo druhý dych a nevrátilo sa k pôvodnej podobe. Počas socializmu organizátori prvomájových osláv niekde vztyčovali „májové stromy" pred priemyselnými podnikmi. „Niektoré boli dokonca osvetlené pestrofarebnými žiarovkami a svietili do noci. Vyzerali skôr ako vianočné stromčeky," pripomína etnologička Hluchová.

Zmena nastala približne pred dvomi desaťročiami, keď sa zrazu máje (jeden, najviac dva) začali objavovať aj v obciach, ktoré ich jakživ nestavali, alebo kde si to ani najstarší obyvatelia nepamätali. Zabudnutá tradícia však dostávala nový obsah. Menila sa najmä na zábavu a trocha aj na šport. Viaceré obce začali súťažiť, ktorá z nich postaví najvyšší máj. Rekord drží Vysoká nad Kysucou, kde takmer 40 chlapov vztýčilo koncom apríla 2009 „májový strom" vysoký až 36,8 metra.

Pandémia koronavírusu viedla k zákazu zhromažďovania a verejných zábav. V oravskej obci Zábiedovo osadili vlani namiesto mája stĺpik, do ktorého zabili niekoľko klincov. Každý mal symbolizovať jednu obeť pandémie. Žiaľ, už v októbri nebolo klince kde zatĺkať..

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
2 debata chyba
Viac na túto tému: #Majáles #máj #ľudové zvyky #Ľudová kultúra #1. máj