Monštrum aj vzor. Po Breivikovi zostala nenávisť

Pokúsil sa zničiť budúcnosť. Veď jeho hlavným terčom boli deti. Krajne pravicový nórsky terorista Anders Brevik pred desiatimi rokmi zabil 77 ľudí.

, 25.07.2021 06:00
Breivik, Oslo, masaker Foto:
Pred katedrálou v Oslo.
9

Dňa 22. júla 2011 najprv v Osle pred premiérskym úradom odpálil bombu ukrytú v aute. Pri explózii zomrelo osem ľudí. Breivik sa potom presunul na ostrov Utøya, kde sa v tom čase konal letný mládežnícky tábor sociálnodemokra­tickej Strany práce. Kým teroristu zatkla polícia, stihol postrieľať 69 účastníkov. Breivikove dve najmladšie obete mali len 14 rokov.

"Stále rozmýšľam nad tým, akí mladí boli,“ povedala pre agentúru Reuters Astrid Hoemová, ktorá má 26 rokov a teroristický útok na Utøyi prežila. "Mali 16, 17 či 18. Vtedy to bol smútok z toho, že sme prišli o priateľov. Dnes smútime nad tým, že ich už nespoznáme, keby mali 26, 27 či 30,“ vyznala sa Hoemová.

Anders Behring Breivik v apríli 2012 počas... Foto: SITA/AP, Lise Aaserud
Anders Breivik Anders Behring Breivik v apríli 2012 počas súdneho procesu. Odsúdili ho na 21 rokov väzenia s možnosťou predĺženia trestu. (Nórsky trestný zákon neumožňuje poslať najťažších zločincov na doživotie za mreže.)

Anders Breivik

  • Narodil sa 13. februára 1979 v Osle.
  • 22. júla 2011 spáchal dva teroristické útoky, pri ktorých zahynulo 77 ľudí a zranených boli stovky.
  • Najprv Breivik odpálil po domácky vyrobenú bombu v dodávke, ktorú odstavil pred úradom premiéra v Osle. Zabil osem ľudí.
  • Potom sa ako prezlečený policajt s falošným preukazom presunul na ostrov Utøya, kde v mládežníckom tábore Strany práce zabil 69 ľudí, prevažne tínedžerov.
  • Terorista nenávidí migrantov, moslimov a všetkých, ktorých obviňoval, že vraj pomáhajú cudzincom ovládnuť Európu. Breivik sa označil za fašistu a nacistu.
  • Zbrane si zaobstaral legálnym spôsobom. Nákup dusíkatých hnojív na výrobu bomby zakrýval fiktívnou firmou Breivik Geofarm.
  • Odhaduje sa, že príprava teroristických útokov ho stála viac ako 300-tisíc eur, použil na to aj deväť kreditných kariet.
  • Súd ho uznal za mentálne spôsobilého.
  • Odpykáva si 21-ročný trest, ktorý je možné predĺžiť. Je na samotke, proti čomu podal sťažnosť, ale neuspel.

Cieľ útoku

Breivik sa na tínedžerov zameral, lebo Stranu práce obviňoval z kultúrneho marxizmu, z toho, že pomáha migrantom a moslimom a že buduje multikultúrnu spoločnosť. "Nebola to náhoda, že cieľom útoku bol náš tábor. Nenávisť smerovala proti nám pre naše hodnoty otvorenosti a príležitostí pre všetkých,“ uviedol pre agentúru AP Sindre Lysø, ktorý tiež prežil Breivikovo krvavé vyčíňanie a dnes pôsobí ako generálny tajomník mládežníckej organizácie Strany práce.

Åsmund Aukrust pred 10 rokmi pomáhal tábor na Utøyi organizovať. V súčasnosti je poslancom za Stranu práce a obáva sa, že Breivikove extrémistické myšlienky nachádzajú v spoločnosti čoraz väčší ohlas.

nórsko, útoky Čítajte viac Od besnenia Breivika uplynulo 10 rokov: Nenávisť nemôže mať posledné slovo

"Myslel som si, že Nórsko sa navždy zmení k lepšiemu. Po desiatich rokoch k tomu nedošlo. Po útokoch bolo veľmi pozitívne, že ľudia ich vnímali ako útok na celé Nórsko. Chceli tak prejaviť solidaritu. Ale zmizlo to. A hoci to bol čin len jednej osoby, vieme, že k jej myšlienkam sa hlási viac ľudí ako pred desiatimi rokmi. Dá sa povedať, že on-line nenávisť a hrozby proti nášmu hnutiu narástli,“ skonštatoval pre AP Aukrust.

"Breivik vyšiel zo sveta internetových komentárov, v ktorom nájdeme krajne pravicové názory na migrantov či moslimov. Za desať rokov sa určite tento priestor nezmenšil,“ reagoval pre Pravdu nórsky odborník na konšpiračné teórie a extrémizmus John Færseth.

Podľa šéfa Centra pre analýzu radikálnej pravice Matthewa Feldmana ovplyvnil Breivik extrémistickú scénu viacerými spôsobmi.

Ostrov Utoya obklopuje pekná príroda. Položené... Foto: SHUTTERSTOCK
Utoya, Breivik Ostrov Utoya obklopuje pekná príroda. Položené kvety pripomínajú obete masakry z 22. júla 2011.

"Vieme, že spísal dlhý manifest, ktorý publikoval pred útokom. Je smutné, že takýto postup sa pre extrémistov stal bežnou praxou. Začiatkom augusta si pripomenieme dva roky od útoku v americkom meste El Paso (Patrick Crusius tam zabil 23 ľudí, jeho cieľom boli najmä Hispánci, pozn. red.). V marci 2019 sme boli svedkami hororu v novozélandskom Christchurchi (vo dvoch mešitách tam Brenton Tarrant zavraždil 51 ľudí, pozn. red.). Títo teroristi tiež publikovali svoje manifesty. Breivik bol však prvý, má na svedomí najviac ľudí a bol najoddanejší svojim myšlienkam. Nezabúdajme, že väčšina jeho obetí boli deti, ktoré zastrelil zblízka,“ povedal pre Pravdu Feldman.

Expert pripomenul, že rozvoj technológií, samozrejme, ovplyvnil aj fungovanie extrémistov. "Niektorí odborníci hovoria o nadnárodnej krajnej pravici, ktorá je do veľkej miery prepojená digitálne. Brevik už pred desiatimi rokmi využil technológie. Na určenie cieľov mal aplikáciu Google Mapy a svoj manifest šíril po internete. Dnes poskytuje on-line priestor extrémistom anonymitu, neustály prístup k materiálom a globálny záber,“ vysvetlil Feldman.

Na ostrove Utoya sa každý rok koná pietna... Foto: SITA/AP, Terje Bendiksby
Utoya, Breivik, Erna Solbergová, Jonas Gahr Støre Na ostrove Utoya sa každý rok koná pietna spomienka. Na snímke z júla 2019 sú nórska premiérka Erna Solbergová a líder opozičnej Strany práce Jonas Gahr Støre.

Kopírovanie Breivika?

"Breivikov vplyv pretrváva aj po desiatich rokoch. Najhorší incident, ktorý sa s ním dá spojiť, je útok v novozélandskom Christchurchi. Páchateľ si jednoznačne vzal príklad z Breivika, odkopíroval aj to, ako sa Nór pripravil z hľadiska operačnej bezpečnosti,“ reagoval pre Pravdu odborník na extrémizmus Jacob Ware. "No je dobré si pripomenúť, že Breivik nie je v rámci krajnej pravice všeobecne milovaný. Niektorí jej predstavitelia mu vyčítajú, že sa zameral na etnických Nórov, že bol príliš krvilačný a že na ňu pritiahol neželanú pozornosť,“ ozrejmil Ware.

Na druhej strane je možno až príšerným paradoxom, že pre časť extrémistov nebol Breivik dostatočne extrémistický. "Je to komplikované. Breivik sa prezentoval ako jednoznačne proizraelský. Pre najhorších pravicových extrémistov je to problém,“ povedal pre Pravdu Kacper Rekawek z organizácie Counter Extremism Project. "Obdivujú však Breivika za to, koľko ľudí dokázal zabiť. Berú to ako veľký úspech, veď Nór zvládol pripraviť dva teroristické útoky za jeden deň. Veľa fanúšikov Breivikovej taktiky nájdeme najmä v USA,“ uviedol odborník.

Rekawek by však úplne priamo nespájal udalosti z Nórska spred desiatich rokov s ďalšími veľkými útokmi krajných pravičiarov a so súčasným rozvojom extrémizmu. "Mali by sme k nemu napríklad pripojiť radikálov, čo išli bojovať na jednu či na druhú stranu na východnú Ukrajinu? Nie je to isté. Po útokoch Breivika sme nevideli až také veľké násilné činy krajnej pravice. Jej myšlienky sa šírili, ale väčšou popularitu nabrali v Európe po roku 2015 a v USA po roku 2016. Breivik nie celkom súvisí s migračnou krízou, Trumpom či brexitom, patrí skôr do dekády pred tým,“ vysvetlil Rekawek.

Plačúce dievčatá, ktoré pri Breivikovom... Foto: SITA/AP, Emilio Morenatti
Breivik Plačúce dievčatá, ktoré pri Breivikovom vraždení stratili kamarátky a kamarátov.

Ware si však myslí, že nastupujúcu globalizáciu krajnej pravice asi najlepšie vystihuje jazyk a ideológia, ktoré použil pred desiatimi rokmi Breivik a potom v roku 2019 Tarrant v Christchurchi. "Žijú na opačných koncoch sveta, ale obaja brojili proti migrácii a islamu a tvrdili, že ochraňujú akési európske ideály. Tieto globálne témy potom v niektorých prípadoch dokážu prekonať nacionalistický charakter krajne pravicových extrémistov. Stúpenci nadradenosti bielej rasy neznášajú migrantov a Židov rovnako,“ povedal Ware.

Feldman predpokladá, že útoky, aké spáchal Breivik, budú jednou z bezpečnostných výziev 21. storočia. "Videl som už mnoho podobných pokusov, ktoré zmarili policajné sily. Na sto percent sa však podobným útokom zabrániť nedá. Ak niekto tvrdí, že je to možné, trpí sebaklamom. Mali by sme však vnímať veci aj v istej perspektíve. Teroristické útoky sú hrozné a dokážu zničiť mnoho životov, zostávajú po nich mŕtvi a ich zdrvené rodiny. Nemali by sme hrozbu, ktorá s nimi súvisí, podceňovať, ale nie je potrebné ju ani zveličovať. Teroristi sa nás snažia vystrašiť a potrebujeme aj istú dávku morálnej odvahy, aby sme tomu odolali,“ dodal Feldman.

Nórsky expert: Útoky krajinu až tak nezmenili

"Nemyslím si, že by ste našli v Nórsku niekoho, kto by vám tvrdil, že Andersa Breivika podporuje,“ povedal pre Pravdu publicista a expert na konšpiračné teórie a extrémizmus John Fæ rseth.

Ako si spomínate na 22. júl 2011?

Bol to pre mňa zvláštny deň. Práve som sedel vo vlaku z Osla do Trondheimu, keď Brevik odpálil bombu v hlavnom meste. Preto som sa o tom dozvedel až trochu neskôr. Ako mnoho iných ľudí som si najprv myslel, že za útokom takmer určite stoja islamistickí teroristi. Predpokladal som, že môže súvisieť s karikatúrami proroka Mohameda, ktoré zverejnili nórske médiá. Samozrejme, nie som veľmi hrdý na to, že som mal takéto pocity. Vieme, že medzi bombovým útokom v Osle a vraždením na ostrove Utøya, sa v krajine vyskytli prípady obťažovania moslimov. Brevikov čin bol však v podstate niečo nepredstaviteľné. Akosi sa dal pochopiť bombový útok v Osle. No streľba na Utøyi už nie. Bolo to také absurdné a hrozné, že až na ďalší deň som si všetko, čo sa stalo, naplno uvedomil.

John Faerseth. Foto: archív Johna Faersetha
John Faerseth John Faerseth.

Pamätám si, že pred desiatimi rokmi sa veľa diskutovalo, že útok zmení Nórsko. Čo sa odvtedy udialo?

Krajina sa možno ani veľmi nezmenila. Samozrejme, terorista Breivik sa dostal pred súd. Do istej miery však verejnosť tento proces vnímala ako nejaký mimoriadne špeciálny prípad. Nie ako niečo, čo má priamy súvis s dianím okolo nás. Krajná pravica hovorila, že Breivik bol len blázon. Samozrejme, najviac teroristický útok zasiahol a zmenil Stranu práce. Breivik do istej miery uspel v tom, že zničil jednu jej generáciu. Trochu preháňam, ale uvedomme si, že zavraždil mnoho mladých straníckych aktivistov a ďalší sa po útoku určite rozhodli opustiť politiku. Je to hrozné.

Ak hovoríte, že krajinu to až tak nezmenilo, učí sa v školách o tom, čo sa stalo?

Nie som si celkom istý. Ale myslím si, že veľmi nie. Niekedy chodím do škôl na prednášky, na ktorých sa rozprávam so žiakmi o konšpiračnej kultúre, extrémizme a radikalizme. Rád dávam deťom otázky, aby som sa dozvedel, čo o týchto témach vedia a čo si o nich myslia. Možno je to len náhoda, azda som sa len rozprával s nesprávnymi žiakmi, ale zaujímavé je, že veľa z nich nikdy nepočulo o udalostiach z 22. júla 2011. Asi to odráža dve veci. Že útoky vnímame ako absolútnu anomáliu a že v školských osnovách o nich nič nenájdete. Trošku ma to desí. Pre mňa bolo to, k čomu došlo pred desiatimi rokmi, asi najdôležitejšou vecou, ktorá sa v Nórsku stala od konca druhej svetovej vojny. Keďže si však teraz tragédiu pripomíname, aj sa o nej viac debatuje.

O čom sa diskutuje?

Je to aj hlbšia debata. O tom, ako to krajina zvládla, o tom, ako je možné, že sme tu mali niekoho ako Breivik. Ale aj o tom, čo som už spomenul, že v deň útoku, keď sme ešte nevedeli, kto je páchateľom, sa vyskytli útoky proti ľuďom tmavej pleti. A dostatočne sme doteraz nediskutovali ani o tom, prečo si terorista za terč vybral Stranu práce. Uvidíme, kam nás táto debata zavedie.

Keď sa spýtam náhodne vybraného Nóra či Nórky, čo si myslia o Brevikovi, akú odpoveď asi dostanem?

Pravdepodobne vám všetci povedia, že je to príšerný človek, pretože zabil mnoho detí, a mal by zostať za mrežami. Možno niektorí budú tvrdiť, že bol blázon. Asi by ste sa stretli aj s takými Nórmi, ktorí vám pripomenú, že Breivik patril ku krajnej pravici, a to je dôkaz, aká je nebezpečná. Nemyslím si, že by ste našli niekoho, kto by tvrdil, že Breivika podporuje.

© Autorské práva vyhradené

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
9 debata chyba
Viac na túto tému: #krajná pravica #Anders Breivik