Kybermocnosti: USA vedie, Rusko útočí, Čína postupuje

Kto je v kybernetickom priestore najmocnejší? Odpoveď jednoznačne znie, že sú to Spojené štáty. Vyplýva to z veľkej správy Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie (IISS), čo je jeden z najznámejších think-tankov sveta.

05.08.2021 06:00
Vladimir Putin, Joe Biden, La Grange, Ženeva,... Foto:
V kyberpriestore už dokázali veľmoci aj spolupracovať, ale momentálne je definovaný konfrontáciou. Na snímke z júnového summitu v Ženeve ruský prezident Vladimir Putin (vľavo) a šéf Bieleho domu Joe Biden.
debata (44)

Organizácia na dokumente pracovala dva roky. Inštitút IISS v správe, ktorú nedávno publikoval, pripomenul jeden základný trend. Štúdia sa zrodila na pozadí čoraz intenzívnejšej konfrontácie v kybernetickom priestore. Bola to aj jedna z tém júnového stretnutia amerického prezidenta Joea Bidena so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom.

A obaja politici sa o nej odvtedy už stihli opätovne telefonicky porozprávať. "Áno,“ odpovedal po rozhovore s Putinom Biden na otázku, či Rusko môže počítať s nejakými následkami, keď neurobí viac proti kybernetickým gangom, ktoré pôsobia z jeho územia. V poslednom čase pribúda viditeľných ransomvérových útokov. Kriminálnici prenikajú do sietí firiem, ochromia ich a ovládnu a za sprístupnenie dát žiadajú peniaze. Ransom v angličtine znamená výkupné.

Vážne varovanie

Biden zároveň tento týždeň obvinil Rusko, že sa snaží ovplyvniť kongresové voľby, ktoré sa budú v USA konať v novembri 2022.

"Je to jasné narušenie našej suverenity. Pozrite sa, čo už Rusko robí v súvislosti s voľbami v roku 2022 a dezinformáciami,“ vyhlásil šéf Bieleho domu. Biden nespomenul žiadny konkrétny príklad údajnej činnosti Moskvy, odvolal sa však na informácie, ktoré každodenne dostáva od tajných služieb.

Hlasovanie v roku 2022, keď si Američania nanovo vyberú zloženie Snemovne reprezentantov a budú voliť tretinu Senátu, je pre šéfa Bieleho domu veľmi dôležité. Bidenovi demokrati majú momentálne v oboch komorách Kongresu tesnú väčšinu. Ak by voľby v roku 2022 vyhrali republikáni, Bidenovi by sa vládlo mimoriadne ťažko.

Rusko tvrdo tlačí na Ukrajinu či na západné štáty. Čína takto zatiaľ nekoná ani v prípade Taiwanu, ktorý má pre ňu z geopolitického hľadiska vysokú prioritu.
Greg Austin, spoluautor štúdie

Rusko v roku 2016 zasiahlo do volebného procesu v Spojených štátoch. Podľa tajných služieb sa vtedy pokúšalo hackerskými útokmi, šírením dezinformácií a snahou polarizovať americkú spoločnosť oslabiť pozíciu demokratickej prezidentskej kandidátky Hillary Clintonovej. Bývalá šéfka diplomacie USA nakoniec prekvapujúco prehrala súboj o Biely dom s republikánom Donaldom Trumpom.

Súčasný vládca Oválnej pracovne Biden zatiaľ nespresnil, ako by Amerika mohla reagovať na kybernetické útoky z Ruska. Pridal však vážne varovanie. Biden povedal, že je čoraz pravdepodobnejšie, že Spojené štáty by sa pre útok v kyberpriestore mohli dostať do skutočnej vojny s niektorou z mocností. Okrem Ruska spomenul americký prezident aj Čínu.

Správa inštitútu IISS tvrdí, že pre USA je dominancia v kybernetickom priestore strategickým cieľom už od polovice 90. rokov.

"Spojené štáty sú jedinou krajinou, ktorá po sebe zanecháva viditeľnú globálnu stopu pri civilnom a vojenskom využívaní kybernetického priestoru, hoci USA samotné to vnímajú tak, že ich v tomto vážne ohrozujú Čína a Rusko. Amerika na to odpovedá rázne a urgentne, keď rozširuje svoje spôsobilosti týkajúce sa kybernetických operácii. Robí to v rámci budovania bezpečnosti systémov doma a tiež v súvislosti so zahraničnými ambíciami vo sfére diplomacie, politiky, ekonomiky a vojenstva,“ uvádza štúdia IISS.

15 krajín

Správa hodnotila kybernetické spôsobilosti 15 krajín vrátane najväčších svetových mocností. Boli to USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália, Francúzsko, Izrael, Japonsko, Čína, Rusko, Irán, Severná Kórea, India, Indonézia, Malajzia a Vietnam. Na základe analýzy siedmich kritérií rozdelil IISS štáty do troch kategórií. Do najvyššej prvej sa dostali iba Spojené štáty ako jediná krajina, ktorá je svetovou mocnosťou vo všetkých siedmich hodnotených kritériách. Rusko a Čína skončili spolu s Austráliou, Britániou, Francúzskom, Izraelom a Kanadou v druhej kategórii. Zvyšných sedem štátov zaradil IISS do tretej skupiny.

Jeden zo spoluautorov štúdie Greg Austin pre Pravdu povedal, že globálny vývoj týkajúci sa kybernetického priestoru je veľmi intenzívny. "Vidíme, že je v ňom veľa politického súperenia. Niektoré hlavné mocnosti v kybernetickom priestore podnikajú čoraz viac nepriateľských operácií. Chceli sme vytvoriť túto správu, aby sme získali lepší pohľad na to, čo tieto štáty motivuje. Je to problém, ktorý potrebujeme pochopiť, lebo sa týka celého sveta,“ vysvetlil Austin, ktorý o kybernetickej bezpečnosti napísal viacero kníh.

heslo, password, hacker, prihlasovanie, údaje, formulár, bezpečnosť Čítajte aj Západné krajiny obvinili Peking z podpory kyberútoku na Microsoft

Všetci sú neistí

Podľa odborníka sme svedkami istého paradoxu v kybernetickom priestore. Každá veľmoc sa snaží posilniť svoje postavenie v digitálnej oblasti a buduje si v ňom útočné spôsobilosti. Ale na druhej strane sa všetci veľkí hráči cítia v kyberpriestore neisto pre to, čo v ňom robia iní.

"Neprirovnal by som to zatiaľ k pretekom, aké sme mali v súvislosti s budovaním jadrových arzenálov. Ešte to nie je strategicky také významné. Ale z vojenského hľadiska je to už dôležité. Akýkoľvek konflikt medzi krajinami už v dnešnej dobe zahŕňa kybernetické operácie,“ ozrejmil Austin. "Keď sa v roku 1995 stretol vtedajší ruský prezident Boris Jeľcin so šéfom Bieleho domu Billom Clintonom, rozprávali sa o možnej spolupráci v kybernetickom priestore a okrem toho spomenuli desiatky ďalších vecí. Odvtedy dianie v digitálnej oblasti revolučne zmenilo diplomaciu,“ skonštatoval Austin.

V roku 1995 nebola Čína významnejším hráčom v kybernetickom priestore, dnes je podľa štúdie IISS krajinou, ktorá má najlepšie predpoklady, aby dobehla USA ako hlavnú kybernetickú mocnosť.

"Od začiatku 21. storočia Čína uskutočňuje v zahraničí veľké kybernetické operácie. Ich cieľom je získať duševné vlastníctvo a politický vplyv, robí špionáž a nastavuje kybernetické spôsobilosti pre prípad budúceho konfliktu. Čína je kybernetická mocnosť druhej kategórie, ale vzhľadom na jej rastúcu základňu digitálnych technológií, je to krajina, ktorá má najväčšiu šancu pridať sa k Spojeným štátom v prvej kategórii,“ píše sa v správe.

Digitálna mapa Číny. Podľa správy... Foto: SITA/AP
Čína, digitálna mapa, kyberpriestor Digitálna mapa Číny. Podľa správy Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie Peking v kyberpriestore najrýchlejšie dobieha Washington.

Austin však tvrdí, že Moskva a Peking majú predsa len iný prístup k dianiu vo virtuálnej oblasti. "Rusko jednoznačne najagresívnejšie používa útočné kybernetické spôsobilosti. Jeho hlavným cieľom je Ukrajina a zameriava sa na kampaň proti západným demokraciám. Snaží sa ich narušiť, ako keď zasiahlo do súboja o Biely dom alebo do francúzskych prezidentských volieb. Rusko je ochotné využiť kybernetické nástroje, ktoré má k dispozícii. Mimochodom, USA sú ich ochotné využiť tiež. Ale robia to konzervatívnejšie. Minimálne to môžeme povedať na základe toho, čo je verejne známe. Je však dobré pripomenúť si, že v skutočnosti vieme oveľa viac o tom, čo robí v kyberpriestore Rusko, ako o tom, čo robia Spojené štáty,“ povedal odborník.

Čo sa týka Číny, tú pred niekoľkými dňami USA, Európska únia a Británia obvinili z prieniku do systému poštového serveru Microsoft Exchange. Peking podľa Západu chráni hackerov, ktorí sa na tom podieľali. Čína všetky obvinenia odmietla a zdôraznila, že nepodporuje žiadne zločinecké skupiny. Austin tvrdí, že v porovnaní s Moskvou sa Peking naozaj správa oveľa menej agresívne pri útočných kybernetických operáciách.

"Rusko tvrdo tlačí na Ukrajinu či na západné štáty. Čína takto zatiaľ nekoná ani v prípade Taiwanu, ktorý má pre ňu z geopolitického hľadiska vysokú prioritu,“ objasnil expert.

Hoci v digitálnom svete sa medzi týmito kategóriami dosť stierajú hranice, nie každý zásah do kybernetických systémov sa dá automaticky označiť za útok, ktorý by si nebodaj vyžadoval vojenskú odpoveď. Často ide „iba“ o bežné hackerské operácie či kybernetickú špionáž. Samozrejme, virtuálny priestor a rozmach sociálnych sietí poskytujú skvelú príležitosť na šírenie dezinformácií, čo už môže spadať do kategórie hybridnej vojny.

Veľký útok?

Austin si myslí, že konfrontácii veľmocí sa pri vývoji kyberpriestoru asi ani nedalo zabrániť. "Digitálny svet poskytuje nové príležitosti pre vojenské útoky. Zároveň vytvára možnosti, ako takú operáciu utajiť. A okrem toho to môže byť vojenský útok, pri ktorom nikto nezomrie. Je to kombinácia, ktorú by chceli využiť všetci, ktorí na to majú spôsobilosti, týka sa to najmä veľmocí,“ vysvetlil Austin. "Nemali by sme však zabudnúť ani na to, že spolupráca v kyberpriestore je možná. USA a Rusko si pred koncom roka 1999 navzájom monitorovali jadrový arzenál, aby zabránili prípadným problémom s fenoménom Y2K (zmena roku 1999 na rok 2000, pričom existovali obavy, že v počítačové systémy nebudú vedieť vyhodnotiť, či ide o rok 2000, alebo 1900, pozn. red.). Ale pravdou je, že za 20 rokov sme sa dostali do sveta, v ktorom sa kyberpriestor stal miestom útokov, špionáže a narastajúcej konfrontácie,“ objasnil expert.

Z toho vyplývajú aj najväčšie obavy, ktoré Austin má v súvislosti s dianím vo virtuálnom svete. "Veľmoci prehliadajú, aká podstatná je spolupráca v kybernetickom priestore, aby dokázali zaistiť ochranu kritickej infraštruktúry, ako sú podmorské káble či systémy vo vesmíre. Hlavné mocnosti sa ponáhľajú, aby získali útočné kapacity, no zabúdajú pritom na to, aká dôležitá je zdržanlivosť a snaha obmedziť používanie zbraní. Obávam sa, že v kyberpriestore sa bude musieť stať niečo veľmi vážne, nejaký veľký útok, aby si veľmoci tieto hodnoty opäť uvedomili,“ uzavrel Austin.

Sila krajín v kyberpriestore

  • Medzinárodný inštitút pre strategické štúdie (IISS) zhodnotil, akú moc má v kyberpriestore 15 krajín.
  • Pozrel sa na kybernetické spôsobilosti štyroch z piatich členov aliancie Five Eyes (Päť očí) USA, Británie, Kanady a Austrálie. Okrem nich do Five Eyes patrí aj Nový Zéland. Tieto krajiny sa pravidelne delia o spravodajské informácie.
  • Ďalej hodnotil tri krajiny, ktoré sú spojencami aliancie Five Eyes, Francúzsko, Izrael a Japonsko.
  • IISS skúmal aj štyri krajiny, ktoré Five Eyes a ich spojenci pokladajú za kybernetickú hrozbu, teda Čínu, Rusko, Irán a Severnú Kóreu.
  • Okrem toho IISS zhodnotil moc štyroch krajín, ktoré označil za štáty, ktoré sú v počiatočných štádiách rozvoja kybernetických spôsobilostí, ako sú India, Indonézia, Malajzia a Vietnam.
  • IISS analyzoval 15 krajín na základe siedmich kritérií: stratégia a doktrína v kyberpriestore; správa, velenie a riadenie v kyberpriestore; kybernetická sila a závislosť od iných; hlavné kyberneticko-spravodajské spôsobilosti; kybernetická bezpečnosť a odolnosť; globálne líderstvo v záležitostiach kyberpriestoru; útočné kybernetické spôsobilosti.
  • Podľa toho, aké silné boli jednotlivé krajiny na základe týchto siedmich kritérií, IISS ich ohodnotil rozdelením do troch kategórií.
  • Do prvej, najvyššej, sa dostali iba USA. Len Amerika je podľa IISS svetovou mocnosťou vo všetkých siedmich hodnotených kritériách.
  • V druhej kategórii sú Austrália, Británia, Čína, Francúzsko, Izrael, Kanada a Rusko. Tieto krajiny sú mocnosťami v niektorých z hodnotených kritérií.
  • V tretej kategórii skončili India, Indonézia, Irán, Japonsko, Malajzia, Severná Kórea a Vietnam. Tieto štáty majú vzhľadom na niektoré hodnotené kritériá istú moc, ale v iných, naopak, sa prejavili ich výrazné slabiny.
kriminalita, internet, zlodej, dáta, klávesnica, hacker, internetový útok, malvér, spyware Čítajte aj Útok na stovky firiem, hackeri žiadajú 70 miliónov USD. Tajné služby podozrievajú Rusov

© Autorské práva vyhradené

44 debata chyba
Viac na túto tému: #Čína #Rusko #USA #Spojené štáty americké #kyberpriestor #think tank