Radikálne islamistické hnutie prebralo moc po odchode zahraničných jednotiek veľmi rýchlo a zatiaľ bez väčšieho krviprelievania. Taliban mal možno trochu šťastie, ale jeho takmer bezproblémový postup Afganistanom naznačuje, že dianie dokázal dobre prečítať a je možné, že za tým stáli aj zákulisné dohody.
Vládne neistota
„Taliban sa snaží kontrolovať situáciu. V Kábule má rozmiestnené hliadky, takže po meste sa nedá úplne voľne pohybovať,“ povedal pre Pravdu z afganského hlavného mesta Ali Adili z organizácie Afghanistan Analysts Network.
Podľa neho sa do Kábulu pomaly vracia život, ale vládne neistota. „Bol som v jednej z najrušnejších štvrtí mesta. Vyzeralo to tam ako počas sviatku. V uliciach bolo menej žien. Tie, ktoré som videl, sa najmä sústreďovali na základné nákupy, keďže niektoré obchody a supermarkety sú už opäť otvorené. V tej štvrti je veľa dobrých reštaurácií, ktoré navštevovali hlavne ľudia zo strednej triedy, vládni zamestnanci či pracovníci mimovládnych organizácií. Môj obľúbený podnik bol však zatvorený a nepochodil som ani na druhom mieste,“ skonštatoval Adili.
Po prebratí moci v druhej polovici 90. rokov sa Taliban v Afganistane riadil radikálnym výkladom islamského práva šaría. Extrémisti si získali nemalú podporu verejnosti, keďže sa po rokoch občianskej vojny snažili nastoliť poriadok. Súčasťou toho však boli verejné popravy ukameňovaním a odsekávanie končatín. Ženy mohli pracovať prakticky len doma, na verejnosti nesmeli byť odhalené, museli sa pohybovať v sprievode muža a nemali prístup k vzdelaniu.
Počas 20 rokov, ktoré strávili v krajine zahraničné jednotky, sa mnohé zmenilo. Dievčatá a ženy dostali šancu chodiť do školy, začali pracovať v štátnej správe a dosiahli aj na posty v armáde. Všetky tieto výdobytky sú návratom Talibanu ohrozené. Je však dobré si pripomenúť, že konzervatívny Afganistan zďaleka nebol ani v posledných dvoch desaťročiach miestom, kde sa dokonale dodržiavali ženské práva.
Čítajte viac V Afganistane nebude demokratická vláda, tvrdí predstaviteľ Talibanu
Najnovšia správa Svetového ekonomického fóra zhodnotila 156 krajín z toho pohľadu, aké v nich vládnu rozdiely medzi mužmi a ženami v štyroch kategóriách: zapojenie sa do hospodárskeho rozvoja a ekonomické príležitosti, možnosti vzdelávania, prístup k zdravotníckym službám a prežitie a politický rozvoj. Afganistan skončil celkovo na poslednom mieste.
„Taliban sa teraz bude snažiť vytvoriť akúsi atmosféru normálnosti. Ale to, čo hovorí, ľudia nevnímajú ako nejaké záruky. Povedal, že ženy budú môcť pracovať a chodiť von, ale v rámci pravidiel islamu. Taliban tiež tvrdí, že nezávislé médiá môžu fungovať. Musia sa však držať toho, čo hovorí šaría a islam. Samozrejme, náboženstvo je pre Afgancov dôležité. Otázkou však je, kto bude interpretovať islam. Mnoho ľudí sa nestotožňuje s tým, ako ho vníma Taliban,“ zdôraznil Adili.
Budú teda islamistickí extrémisti aspoň do istej miery tolerovať iné názory? „Netreba veriť klamstvám Talibanu. Nebude sa správať inak ako v minulosti. Keby sa naozaj zmenil, neurobil by v Afganistane to, čo sa práve stalo. Keby bol Taliban iný, nevytváral by si terč z ľudí, ktorí pracovali pre USA a NATO,“ reagovala pre Pravdu C. Christine Fairová z Programu bezpečnostných štúdií na Georgetownskej univerzite.
Taliban nepovolí kritiku
Kacper Rekawek z Centra pre výskum extrémizmu na univerzite v Osle si myslí, že nie je celkom správne tvrdiť, že Taliban sa vôbec nezmenil v porovnaní s tým, čo sa dialo pred rokom 2001. Minimálne z PR hľadiska.
„Svet oslovuje človek, ktorý komunikuje po anglicky. Keď sa hovorcu Talibanu Suhajla Šáhína pýtali na slobodu slova, sťažoval sa, že cenzúru robí sociálna sieť Facebook. Do kamery hovorí príslušník Talibanu, ktorý má diplom z Kábulskej univerzity a tvrdí, že chce byť profesorom. Niekedy v roku 1996 možno nebolo ani päť takých talibov. A ak takí existovali, neboli hovorcami hnutia,“ povedal pre Pravdu Rekawek. „Taliban má záujem, aby sa viac krajín na neho pozeralo ako na legitímneho vládcu krajiny. Radikáli sa zmenili v tom zmysle, že vedia, že k niektorým záležitostiam budú musieť pristupovať inak. Nebudú robiť spektakulárne šialenosti, ako keď v roku 2001 zničil Budhove sochy v Bámjáne. Ale na druhej strane, keď zahraničné médiá odídu z Kábulu, a k tomu dôjde, budeme svedkami talibanskej reality, ktorú už vidíme v niektorých provinciách. Taliban hovorí o sebe, že predstavuje islamský emirát, že stelesňuje islam. Znie to z jeho radov jasne. Z toho však vyplýva, že Taliban nie je možné kritizovať, lebo by to bol útok na islam. Som prekvapený, ak to niekto nechápe,“ konštatoval Rekawek.
Foto: SITA/AP, Zabi Karimi
Podobne to vidí Javed Ali, expert na medzinárodnú politiku a bezpečnosť z Michiganskej univerzity. „Predpokladám, že Taliban zaujme trochu pragmatickejší a flexibilnejší prístup k vládnutiu. V niečom sa poučil z chýb z rokov 1996 až 2001 a má záujem o uznanie od istej časti medzinárodnej komunity,“ uviedol pre Pravdu Ali, ktorý v minulosti pracoval pre Obrannú spravodajskú službu, ministerstvo vnútornej bezpečnosti aj FBI. „Taliban nie je monolitická organizácia. V rámci neho pôsobia rôzne frakcie, ktoré si konkurujú. Sú medzi nimi príslušníci tvrdej línie, ale aj pragmatickejší lídri. Taliban však bude vytvárať mocenské štruktúry, ktoré budú zapadať do rámca jeho interpretácie šaríe, takže jeho prístup bude konzervatívny. Ešte sa len ukáže, čo to bude znamenať pre ženy, pre prístup ľudí k vzdelávaniu či k ekonomickým aktivitám,“ povedal Ali.
Čítajte viac Talibanský experiment. Prežije Afganistan pod Talibanom?
Problém terorizmu
Faktom je, že po dvoch dekádach vojenskej zahraničnej prítomnosti nemá medzinárodné spoločenstvo prakticky žiadne reálne páky na to, aby ovplyvnilo správanie Talibanu. Maximálne môže islamistických extrémistov vyzývať, aby dodržiavali ľudské práva. Prípadne uvažovať nad tým, do akej miery by malo so staronovými vládcami krajiny diplomaticky či ekonomicky spolupracovať.
Zároveň bude svet veľmi pozorne sledovať kroky Talibanu týkajúce sa spolupráce s džihádistickými organizáciami. Zahraničná invázia do Afganistanu sa začala odobrením Bezpečnostnej rady OSN po teroristických útokoch siete Al-Kajdá na USA 11. septembra 2001. V tom čase Taliban držal ochrannú ruku nad organizáciou Usámu bin Ládina, hoci sa nie vo všetkom zhodli. Niektorí odborníci doteraz argumentujú, že vtedajší líder afganských radikálov mulla Omar mal dostať viac času, aby sa Al-Kajdá zbavil, respektíve, že v decembri 2001 mali USA prijať ponuku Talibanu, že sa vzdá.
Pre islamistických teroristov po celom svete je súčasné dianie v Afganistane určite vzpruhou. „Kontakty Talibanu s Al-Kajdá sú silné. Majú spoločnú históriu, organizácie sú osobne prepojené a do istej miery majú spoločný pohľad na svet. Najväčší ideologický rozdiel medzi nimi spočíva v tom, že Al-Kajdá verí, že je predvojom globálneho džihádu, kým Taliban podporuje rovnaký koncept džihádu, ale na lokálnej úrovni. Hnutie sa nesnažilo útočiť na zahraničné ciele, ale nemalo problém s tým, keď to robila Al-Kajdá alebo iné skupiny, ktoré majú základne v Afganistane,“ vysvetlil Ali.
„Islamistickí extrémisti oslavujú úspech Talibanu v boji so Spojenými štátmi a NATO. Podporovatelia globálneho džihádu budú teraz tvrdiť, že talibovia sú najlepší. Zaujímavé však je, že Taliban v Afganistane bojuje proti Islamskému štátu (IS), takže to komplikuje situáciu. Ale mikrokozmos islamistického džihádu je flexibilný. Radikáli, ktorí ešte včera podporovali IS, sa radi teraz pridajú na stranu Talibanu, lebo práve niečo dokázal,“ poznamenal Rekawek.
Odborník tvrdí, že talibovia môžu byť ochotní podporovať rôzne extrémistické skupiny, ale predsa len budú asi opatrnejší, ako boli v roku 2001. „Samozrejme, v Afganistane je Al-Kajdá a rôzne pakistanské organizácie. A keď sa objaví niekto nový, môže od Talibanu získať pomoc. Ale nie som si istý, či toto hnutie má záujem, aby sa opakoval scenár spred 20 rokov,“ povedal Rekawek.
Čítajte viac O Afganistane trochu inak
Vyriešená otázka?
Nedá sa vylúčiť, že Afganistan sa stane bezpečným útočiskom pre najrôznejších radikálov, ktorí budú Západu hroziť útokmi. No do istej miery sa dá toto riziko manažovať likvidáciou extrémistov najmä prostredníctvom leteckých operácií a je dokonca možné, že na takéto ciele v Afganistane upozorní Pakistan, aby si získal vďačnosť Američanov. Okrem toho sa Taliban bude najprv hlavne snažiť o konsolidáciu moci, čo nemusí byť úplne jednoduché.
„Afganské hospodárstvo príliš nefungovalo ani pri príleve zahraničnej pomoci. Taliban nemá k dispozícii vlastnú štátnu správu. Mimochodom, ženy tvorili jej nemalú časť. Ako budú fungovať teraz? Budú ich do práce musieť sprevádzať muži? Aké pozície budú môcť zastávať a aký plat budú mať? Taliban má isté zdroje a predpokladám, že skôr či neskôr dostane pomoc z moslimských krajín Perzského zálivu, ale aj tak je ekonomická situácia Afganistanu zúfalá,“ vysvetlil pre Pravdu Marvin Weinbaum z Blízkovýchodného inštitútu vo Washingtone.
Analytik pripomína, že vojensky ovládnuť krajinu je jedna vec, riadiť ju však znamená niečo iné. „V 90. rokoch Taliban v Afganistane nebudoval štát. Základné služby ako dodávky potravín, vody či elektriny minimálne v Kábule zabezpečovali medzinárodné organizácie. Taliban vtedy nemal ľudí, ktorí by vedeli niečo o vláde. Teraz je to trochu iné, ale aj tak má hnutie len obmedzenú expertízu v tom, ako funkčne riadiť štát,“ skonštatoval Weinbaum.
Radikáli sa zmenili v tom zmysle, že vedia, že k niektorým záležitostiam budú musieť pristupovať inak.Kacper Rekawek, analytik z Centra pre výskum extrémizmu na univerzite v Osle
„Taliban sa bezpečnostnými opatreniami snaží vzbudiť strach medzi ľuďmi. Ale myslím si, že najmä Kábul, ktorý má štyri milióny obyvateľov, ich ohromil a lídri hnutia riešia, čo ďalej. Atmosféra je napätá. Na niektorých miestach vzniká odpor. Taliban má pred sebou úlohu, ako sa postaviť k riadeniu krajiny, ktorá je etnicky a politicky rôznorodá,“ ozrejmil Adili.
Najvýraznejší odpor sa dá asi očakávať v provincii Pandžšír. Región sa nepodarilo celkom ovládnuť Sovietom počas vojny v rokoch 1979 až 1989, ani neskôr Talibanu. Symbolom oblasti bol Ahmad Šáh Masúd, zvaný Lev z Pandžšíru, ktorého zavraždili tesne pred útokmi 11. septembra 2001. Jeho syn Ahmad Masúd teraz dostal priestor na komentár v prestížnom denníku Washington Post. V ňom vyzval Západ, aby podporil odpor proti Talibanu.
„Nie som v pozícii, aby som niekomu radil. Západné krajiny budú sledovať svoje záujmy. Dôkazom toho je stiahnutie vojakov a následný chaos. Ak však budeme v Afganistane svedkami kritiky novej vlády, bude to dôsledok toho, že Taliban nemá záujem o seriózne politické rokovania. Hnutie sa spoľahlo na vojenské riešenie, čo však postupne môže viesť k väčšiemu odporu,“ reagoval Adili.
Weinbaum však tvrdí, že nateraz je otázka toho, kto má hlavné slovo v Afganistane, vyriešená. „Áno, v Pandžšíre bojovali proti ZSSR aj proti Talibanu. Vojaci sa tam vedia stiahnuť do hôr a brániť sa. Ale to je tak všetko,“ zdôraznil odborník.
Čítajte rozhovor Generálporučík Macko: Čína potrebuje to, čo sa v Afganistane skrýva pod zemou