Po invázii do Československa dostával Dubček prejavy písomnej podpory od veľkého počtu spoluobčanov. Vekovo od všetkých: od školákov až po dôchodcov. Časť ich pohľadníc a korešpondenčných lístkov sa nachádza v Slovenskom národnom archíve (niektoré boli zaradené na výstavu pri príležitosti tragického 50. výročia okupácie).
Dubčekovi písali aj rodáci žijúci v zahraničí. „Napĺňa nás radosťou, akej úcte sa tešíte v širokej vrstve anglickej verejnosti a to sa prenáša aj na Čechoslovákov v Anglicku. Držíme Vám stále palce a nesklamte nás!" zdôraznili manželia Vlčkovci, ktorí bývali v Londýne.
Dávame do pozornosti 100. výročie narodenia Alexandra Dubčeka
Až desať podpisov bolo na pohľadnici z Holandska. Autori pridali protiokupačnú satirickú narážku. Namiesto Prahy uviedli Terezín, kde sa počas vojny nachádzal nacistický koncentračný tábor. „Želám silu, odvahu a víťazstvo Vám a ďalším legálnym lídrom ČSSR a československej komunistickej strany," napísalo desať obyvateľov Amsterdamu.
Hlavne, že sa vrátil živý
Jedna česká stredoškoláčka sa zhrozila nad okupáciou, ale už o niekoľko dní po nej sa jej uľavilo. Podstatné pre ňu bolo, že Dubček sa vrátil živý z Moskvy, kde ho nútili, aby sa Československo vrátilo k režimu sovietskeho typu. „Mali sme všetci o Vás veľkú starosť, a okamžite, ako ste pricestovali, je všetko jasnejšie. Nemyslím a neberiem už to tak tragicky," poznamenala pisateľka Vendula, ktorá brigádovala na zbere chmeľu pri obci Hředle.
Foto: SLOVENSKÝ NÁRODNÝ ARCHÍV
Podobne sa o Dubčeka a o ďalších členov vedenia štátu obával pán z Poděbrád, ktorý uviedol podpis Vykydal s rodinou. Vtipne sa pritom pohral s jeho priezviskom: „Srdečne Vás pozdravujem po Vašom návrate z Moskvy, prajem Vám veľa zdravia a sily. Prišli nám vziať Dubčeka a našli duby, tie sa ohnúť nedajú. Tie sa len zlomia!!! Mám obavy o Vašu bezpečnosť a zdravie."
Na pohľadnicu z jedného mestečka v Znojemskom okrese sa podpisy takmer nezmestili. Veď ich bolo až 21. „Náš milý súdruh Dubček! Pozdravujeme Vás, ďakujeme Vám a nezradíme Vás. Pracovníci domova dôchodcov v Jevišoviciach."
Päť žien s pohľadnicou z Rakovníka povzbudzovalo Dubčeka v zmysle, že dobro raz zase zvíťazí nad zlom: „Dejiny sú na našej strane, len vyčkaj času."
Čítajte viac Historik Sikora o Dubčekovi: Nebol naivný ani neschopný
Zapísaný do dejín. A pionieri v ňom videli panovníka Juraja
Jedna šokovaná rodina z Karlových Varov a jej príbuzný alebo kamarát z Prahy sa ozvali Dubčekovi z dovolenky na Apeninskom polostrove: „Ako blesk zasiahla nás správa o tragickej okupácii v slnečnom Taliansku. S obdivom sledujeme Váš hrdinský a neoblomný postoj. S láskou a obavami o Váš osud spomíname na Vás na všetkých, ktorým sa podarilo zjednotiť náš ľud. Zapísali ste sa nezmazateľným písmom do dejín našej vlasti."
Eva Čistotová zo Strakoníc písala s podobným uznaním: „Vrelá vďaka za statočnosť, hrdosť a odvahu, ktorú za nás stelesňujete a ktorú na Vás obdivujeme. Nedáme si Vás nikým vziať. Ste náš – celý svet nám preto závidí. Máme Vás úprimne radi a ideme s Vami. Ďakujeme Vám."
Dubčekovi písali aj deti. Boli medzi nimi tiež pionieri z Poděbrád, čo mali desať až jedenásť rokov. Zmienili sa mu i o kráľovi z 15. storočia, ktorý sa, mimochodom, dostal na český trón ako vôbec prvý, čo nepochádzal z tradičnej panovníckej dynastie, ale bol z obyčajného panského rodu.
Išlo o Juraja Poděbradského (v češtine Jiří z Poděbrad). „Vaša činnosť v tejto dobe nám pripomína Jiřího z Poděbrád a jeho boj o svetový mier. Každý deň na Vás myslíme a držíme Vám palce. Prajeme Vám veľa múdrosti, rozvahy a zdravia, aby ste zdarne dokončili započaté dielo v prospech našich národov." Podpis: Zdravia Vás pionieri 5. A Poděbrady.
Čítajte viac Dubček mal dobrodružné detstvo
Mier je silnejší ako vojna
Ešte niekoľko úryvkov, ktoré vystihujú to, ako pisatelia videli Dubčeka. „Vašu oddanosť, lásku a vernosť k národu nikdy nezabudneme, ani naše deti, ani celá ďalšia generácia." (Pracovníčky z Gottwaldova, z terajšieho Zlína.) „Nesklamte nás, sme stále s Vami. Prajeme Vám veľa životného elánu a sily do toho, aby ste splnili naše želanie, aby sme boli zase slobodní a aby ste zase slobodne mohli rozvíjať svoje plány pre blaho všetkých občanov našej republiky." (Dvaja nestraníci, zamestnanci Cirkusu Humberto.)
Pražania, ktorí pár dní dovolenkovali na severe Čiech vo Frýdlante, zámerne poslali Dubčekovi pohľadnicu s tamojším opevneným sídlom vybudovanom v stredoveku: „Na bráne frýdlantského zámku je výrečné heslo. Pax potior bello. Mier je silnejší ako vojna. Rovnako tak pod Vaším láskyplným vedením zvíťazí pokoj nad búrkou a Vaša politická rozvaha a statočnosť nad ťažkosťami tejto doby."