Už v priebehu diskusie prevládla významná zhoda na tom, že nám „záleží na tom, aby sme žili v slobodnej a demokratickej spoločnosti". Je však diskusia s osobami, ktoré chcú demokraciu potlačiť, v súlade s týmto cieľom? Z ostatnej diskusie sa zdá, že áno. Podľa diskutujúcich by sme „priestor na diskusiu mali dať každej politickej strane". Okrem toho by sme „fašistom mali odpovedať na ich otázky, ale nie politicky obchodovať v parlamente".
Rozvrat demokracie (ne)diskusiou s fašistami?
To, či vôbec dať každému priestor v diskusii, sa stalo hlavnou štiepiacou líniou medzi dvoma skupinami, ktoré sa vytvorili počas konverzácie: prvá skupina zastáva názor, že „ak pripustíme fašistov do verejnej diskusie, môže to smerovať ku zániku demokracie". To potvrdzuje aj ich presvedčenie, že keď „umožníme radikálom zúčastňovať sa verejných debát, zvyšujeme ich popularitu a dávame priestor ich politickému programu – rozkladu demokracie". Oproti nej stála početnejšia skupina, ktorá si myslí, že „demokracia zostane zachovaná aj vtedy, ak dáme každému priestor vyjadriť sa". Ba práve naopak, si myslia, že „demokracia bez diskusie s každým sa končí. Už to nebude demokracia, ale nejaký divný hybrid".
Otvorenosť diskusie? Áno, ak má férové pravidlá.
Prístup do diskusie by mal byť teda otvorený, ale len za istých férových pravidiel, ktoré sme spoločne načrtli. Po prvé, „diskutovať by sa malo s každým, kto úprimne stojí o vecnú a férovú diskusiu". Druhé pravidlo predstavuje princíp slušnosti, teda že „do verejných debát by mali byť pripustení len ľudia, ktorí rešpektujú pravidlá slušnej diskusie (nezavádzať, neurážať)".
Uvedenými pravidlami sa to však nekončí. Veľké bremeno spočíva aj na ramenách moderátora diskusie, ktorý by mal byť „ pripravenejší, asertívnejší a rozumieť hlbšie problematike, aby mala verejná debata zmysel". Na strane druhej sme však identifikovali riziko v tom, že „ problém televíznych debát je v nedostatku času na vyvracanie všetkých uvedených klamstiev a zavádzaní". Práve z toho dôvodu je pri diskusiách zoči-voči s účasťou moderátora nevyhnutné, aby rozumel diskutovanej problematike a väčšmi sa v prebiehajúcej debate angažoval.
Okrem toho diskusia ukázala jednoznačný konsenzus v tom, že „vo férovej diskusií by sme nemali odsudzovať človeka, ale hodnotiť vecnosť obsahu, ktorý hovorí". Napriek tomu sme sa však zhodli na istých limitoch prístupu do verejnej diskusie, ktoré spočívajú v princípe „nech sa vyjadria všetci. Ale v momente, keď ich názory začnú propagovať fašizmus, by mali byť zastavení".
Všetky uvedené pravidlá by sa nemali vzťahovať len na fašistov, ale mali by byť nevyhnutnou súčasťou každej slušnej diskusie s kýmkoľvek. Kompletné výsledky diskusie nájdete na tomto linku.
Ale kto sú to vlastne tí fašisti?
Táto otázka zaznela v diskusii viackrát. Zhoda nastala v tom, že je najskôr potrebné jasne tento pojem zadefinovať a „nepovažovať každého, čo má iný názor ako ja, hneď za fašistu, hlavné je robiť dobré skutky". Dohodli sme sa tiež, že „nie je vhodné len tak niekoho onálepkovať", ale je potrebné najskôr „rozpoznať, kto je a kto nie je fašista, človek so zvrátenými myšlienkami".
Keďže tieto otázky mnohokrát vyvolávajú spory aj v spoločnosti, pokračujeme v diskusii na tému „Vieme, čo je fašizmus?".
Ako sa prejavuje fašizmus v 21. storočí? Je účelné nálepkovať ľudí týmto pojmom? A čo fašizmom určite nie je?
Zapojte sa do vecnej a férovej diskusie a prispejte k spoločnému úsiliu o vytvorenie definícií konsenzuálnych interpretácií.
Hlasovanie o jednotlivých návrhoch nie je výlučné. To znamená, že dané definičné kritérium považujete za jeden z viacerých znakov fašizmu, nie nevyhnutne ako jediný.
Diskusiu zastrešuje občianske združenie DEMDIS, ktorého mediálnym partnerom je denník Pravda. Cieľom spolupráce je zapájanie širokej verejnosti do umiernenej diskusie a nachádzanie konsenzu v polarizovanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na demdis.sk.