Zapojte sa do diskusie a nachádzania konsenzu v polarizovanej spoločnosti.
Problém v zanechávaní stôp
Stopa – nie tá, ktorá je rytmickou jednotkou verša, ale tá, ktorá je rytmickou jednotkou našich životov. Ktorá to vlastne je? Tá, ktorú nechám na pláži, aby ju zobralo more? Alebo tá, ktorá zostala na pohári po perách? Občas sa zdá, že predurčenie človeka je v zanechávaní stôp – dočasnom či permanentnom znaku, že som tu bol a žil.
V konečnom dôsledku je to však uhlíková stopa, ktorú za sebou zanechávame pri každodennej činnosti. Od nakupovania cez dopravu až po stravovanie. Bez toho, aby sme si to uvedomili, stala sa rytmickou jednotkou ľudstva, riadne vtlačená do atmosféry cez emisie a skleníkové plyny.
Zatiaľ čo Slovenskom zmietajú rekordné horúčavy a suchá, inde na svete ľudí trápi stúpajúca hladina oceánov, výruby pralesov či neznesiteľný smog. V histórii ľudstva hodnota ochrany životného prostredia nikdy nebola taká ohrozená ako dnes. Ľudská dominancia si vyberá na planéte svoju daň.
Zmenu pociťujeme na vlastnej koži
Na konci júla 2022 Slovenský hydrometeorologický ústav informoval o alarmujúcej situácii, keď extrémne sucho zasahovalo až 60 percent celkového územia Slovenska. „Sucho rôznej intenzity je takmer na 99 percentách územia Slovenska,“ konštatovali meteorológovia v klimatologickom zhodnotení.
Zároveň uplynul takmer rok, čo vedci z celého sveta v rámci Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) vyhlásili „červený kód pre ľudstvo“. Podľa správy IPCC je za globálne otepľovanie a zmenu klímy zodpovedná čoraz vyššia koncentrácia skleníkových plynov v ovzduší. V roku 2019 bola koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére najvyššia za posledné dva milióny rokov.
Spoločnosť, v ktorej žijeme, je závislá od fosílnych palív, ako je ropa, uhlie a zemný plyn. Až približne 84 percent svetovej energie pochádza z týchto foriem energie. To má vplyv na to, že sme v priamom prenose svedkami najrýchlejšej klimatickej zmeny v histórii ľudstva, ktorá pôsobí na prírodu. Jej rýchlosť spôsobuje, že živočíchy a rastliny majú takmer nulovú šancu na adaptáciu.
Obmedzenie spotreby nevyhnutnosťou?
Otázkou je tak, čo s tým? Vieme súčasnú spotrebu energie (až 580 miliónov terajoulov ročne) vykryť zo zelených zdrojov? Alebo je celkové zníženie spotreby nevyhnutnosťou? Či nám v tom bráni náš komfort a ekonomická situácia?
Klimatické prostredie, ktoré bolo dlhé roky takmer nemenné, vytvorilo prijateľné a stabilné prostredie pre našu poľnohospodársku sebestačnosť a takisto stabilné príjmy potravín, od ktorých sme ako ľudstvo závislí. V každom prípade nejde iba o potraviny, zvyšovanie teploty pôsobí na topenie ľadovcov a stúpajúcu hladinu oceánov, ktorá určite časom začne ohrozovať pevninu, ktorá je položená nižšie, a ľudia žijúci na pobrežiach budú nútení presúvať sa.
Čo si myslíte vy?
Uhlíková neutralita v EÚ je víziou budúcich 30 rokov, ale o možnostiach spomalenia globálneho otepľovania je nevyhnutné diskutovať teraz. Uprednostníme pohodlie pred víziou čistého vzduchu? Mali by sme ako jednotlivci zobrať zodpovednosť za zmenu alebo by sme ju mali prenechať štátom? Je morálny dlh k budúcej generácii vyšší ako naše ekonomické blaho?
Diskusia je otvorená do 31. augusta.
Diskusiu zastrešuje občianske združenie DEMDIS, ktorého mediálnym partnerom je denník Pravda. Cieľom spolupráce je zapájanie širokej verejnosti do umiernenej diskusie a nachádzanie konsenzu v polarizovanej spoločnosti. Viac informácií o projekte a výsledky predchádzajúcich diskusií nájdete na demdis.sk. Pravidlá diskusie nájdete v spoločne vytvorenom Kódexe férovej a otvorenej diskusie. Výsledky predošlých diskusií zas na tomto linku.